clanok

Aj Mgr. Natália Blahová vďačí za svoj titul benevolentnému vysokému školstvu

18.11.2018  I  21:30

Domáce komentáre

Čo majú spoločné Natália Blahová a Andrej Danko? Obaja získali tituly vďaka benevolencii univerzít. Takí držitelia titulov, akými sú obaja spomínaní ústavní činitelia, zaplavujú Slovensko po tisícoch. A to je podstatný problém nášho vysokého školstva.

Čo odhalil Dankov JUDr.

S kritikou rigoróznej práce Andreja Danka sa spája niekoľko problémov. Prvý spočíva v tom, že originálny vklad autora či „autora“ je síce otázny, ba možno až pochybný, ale s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedal dobovým nárokom na uvádzanie citácií. Druhý problém zase tkvie v tom, že titul JUDr. si na základe spornej práce neudelil sám, a preto je načim premýšľať o tom, čo (ne)robili vedúci diplomovej práce, oponent a obhajobná komisia.

Dnes, keď sú kritériá na uvádzanie použitej literatúry úplne odlišné, keď softvér pomáha odhaľovať pomer zhody jednotlivých textov a keď sú bakalárske a záverečné práce povinne uverejňované na internete, je útok na Andreja Danka lacný, pretože nereflektuje práve odlišnosť vtedajších a súčasných štandardov. Na druhej strane je na mieste poznámka, že nech už písal prácu pána Danka ktokoľvek a narábal so zdrojmi akokoľvek, žiadna diera do sveta právnej vedy to nebola. Dokonca ani len dieročka a je naozaj otázne, či zodpovedala kritériám na udelenie doktorského titulu.

Vidieť obe strany rovnice

Na základe tejto úvahy preto považujeme za oveľa podnetnejšie a spravodlivejšie zaoberať sa zásadnejšou otázkou, ktorá sa dotýka srdca, teda kvality a kvalitatívnych nárokov nášho univerzitného školstva: Aké bakalárske, diplomové či rigorózne práce považujú slovenské vysoké školy za dostatočné na udelenie príslušného akademického titulu?

Takto položená otázka, samozrejme, nedáva veľký priestor na bulvárne škandalizovanie politicky a mediálne štvanej obete, ale v tomto obore si elitné biele vrany a rozvášnení parlamentní liberáli vystačia sami. Hľadanie skutočnej odpovede totiž núti človeka pozerať sa na obe strany rovnice. Tak na výkony autora predkladanej práce, ako aj na kvalitatívne nároky a prístup jednotlivých univerzít, konkrétnych vedúcich (bakalárskych, diplomových, rigoróznych) prác, oponentov/konzultantov a tak ďalej.

Danko a Blahová kopú rovnakú ligu

O študentoch sa všeobecne (a neraz oprávnene) predpokladá, že chcú štúdiom prejsť cestou najľahšieho odporu: podať čo najmenší výkon a získať zaň príslušný titul. Od toho sú však univerzitní pedagógovia, aby nastavovali kritériá hodné vysokoškolského vzdelania. A treba si na rovinu povedať, že latky sú na rôznych univerzitách, ale aj na fakultách a katedrách tých istých škôl, nastavované viac než nerovnomerne.

Už vieme, že pre Andreja Danka je aj magisterský titul viac, než naznačujú jeho možnosti. Dovoľujeme si však tvrdiť, že to isté sa dá povedať aj o poslankyni Natálii Blahovej. Prečo zrovna o nej? Napríklad preto, že práve jej strana, SaS, je mimoriadne aktívna v riešení doktorského titulu predsedu parlamentu, a preto sa očakáva, že jej predstavitelia budú mať akademické práce v najlepšom poriadku. Nie je to však prípad pani poslankyne.

Pani magisterka Blahová odovzdala diplomovú prácu s názvom Profesionálna rodina ako prevencia psychickej deprivácie u detí v ústavných zariadeniach v roku 2009 na Katedre sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Linku na plné znenie diplomovky nájdete pod článkom a sami sa môžete presvedčiť o jej kvalite.

Na rozdiel od Andreja Danka poslankyňa Natália Blahová síce poctivo uvádzala citácie, ale to je posledná kladná stránka jej práce. Tvrdíme, že nikdy za ňu nemala dostať magisterský titul a taktiež tvrdíme, že nie autorka, ale predovšetkým pracovníci univerzity by sa mali za toto zlyhanie zodpovedať.

Štúdie, ktoré neboli ani prípadové, ani štúdie

Natália Blahová stvorila sloh. Umiestnila doň fotografie. Zrejme preto, aby natiahla rozsah textu, pretože z hľadiska rozoberanej témy nemali žiadnu popisnú, dokumentárnu a už vôbec nie vedecko-bádateľskú hodnotu. Avšak to by bol najmenší lapsus. Dokonca aj skromný objem použitej literatúry by sa dal ešte stráviť, no citovanie autorov z kníh iných autorov naznačuje neschopnosť, respektíve neochotu diplomantky čerpať z pôvodných vedeckých zdrojov. Mechanické opisovanie z citovanej literatúry a minimálny, až nulový originálny myšlienkový vklad autorky ponechajme bokom. Nemožno však ignorovať okolnosť, že Natália Blahová si dovolila, a univerzita jej to odobrila, urobiť zovšeobecňujúce závery v empirickej časti diplomovej práce z troch (3!) prípadových štúdií, ktoré vo svojej podstate neboli ani prípadové, ani štúdie.

Z diplomovej práce magisterky Natálie Blahovej je síce jasné, že je veľkou fanúšičkou inštitútu profesionálnej rodiny, avšak to na udelenie akademického titulu nestačí. Dokonca je otázne, či problematika profesionálnej rodiny je vhodnou témou diplomovej práce. A ak áno, potom je nevyhnutné pracovať s oveľa širším množstvom dát, ako sú tri sentimentálne mini príbehy. Fundovanosti práce neprispieva ani to, že pani Blahová v dodatkoch práce uviedla vlastný blog zo stránky sme.sk z roku 2007. Táto skutočnosť skôr naznačuje, že jej diplomová práca má úroveň blogu, a to ju naozaj presne vystihuje.

Práca namiesto slohu

So slovenským vysokým školstvom to však nie je také zlé, ako by mohlo vyplývať z práce poslankyne Natálie Blahovej. Pod článkom čitateľ nájde linku aj na diplomovú prácu Judity Laššákovej, často vystupujúcej v internetovom rádiu Infovojna. Niekto možno bude ohŕňať nosom, pretože toto médium novinári hlavného prúdu nazývajú konšpiračným, no diplomová práca Súdna moc v Európskej únii (Porovnanie Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu USA), len nedávno odovzdaná na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, dokumentuje, že nie každý študent sa usiluje preplávať štúdiom cestou najľahšieho odporu. Tiež dokazuje, že nie všetky vysoké školy, respektíve fakulty a katedry majú také nízke nároky, aké si nastavila Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty UK.

Judita Laššáková bude musieť svoju prácu ešte len obhájiť. No už teraz je možné smelo konštatovať, že na rozdiel od pani poslankyne Blahovej nestvorila, ani blog, ani sloh, ale dôkladne vyargumentovanú prácu.


Diplomová práca Natália Blahová TU

Diplomová práca Judita Laššáková TU


Najnovšie články

Aj opozícia a Monika Tódová sú v spojení s mafiou

08.12.2018  I  12:30

Domáce komentáre

Niet pochýb o tom, že oligarchia v pozadí Smeru, reprezentovaná podnikateľmi Jozefom Brhelom či Miroslavom Výbohom, je frustrujúcim príkladom korupcie. Oveľa menej, a pritom nezaslúžene, sa hovorí o mafii a jej kvitnúcich väzbách s opozičnými politikmi a novinármi. Prečítajte si dlhý a spletitý príbeh o tom, ako sa Monika Tódová stala povoľným nástrojom v rukách Petra Kočša, Vladimíra Pčolinského a ich ad hoc spojenca Daniela Lipšica.

Gorila v podaní médií: Politická pornografia na slovenský spôsob

05.12.2018  I  16:50

Domáce komentáre

Nikto nevie, čo a či polícia našla v nehnuteľnostiach Mariana Kočnera. Krákanie bielych vrán má takú silu, že dokáže postaviť celé Slovensko na nohy. Aké sú však fakty o zvukovom zázname spravodajskej operácie Gorila?

Kauza únos Vietnamca: Monika Tódová usvedčená z mediálnej manipulácie

01.12.2018  I  18:30

Domáce komentáre

Mená Vladimír Pčolinský a Peter Košč nie sú v mediálnych správach frekventované, no je vysoko pravdepodobné, že stoja za niektorými „bombami“ Moniky Tódovej a jej kolegov.