clanok

Inkvizičné myslenie bývalého františkánskeho mnícha Mariána Balázsa

13.11.2018  I  11:00

Domáce komentáre

Médiá, čo s obľubou nadávajú iným do fašistov, dávajú priestor mysleniu založenému na fašizoidných skratkách. Príkladom je nedávna slovná produkcia Mariána Balázsa.

Františkán v službách sekulárnej inkvizície

Partner expremiérky Ivety Radičovej, bývalý kňaz a františkánsky mních, Marián Balázs slovne zákerne napadol Miroslava K., ktorý bol nedávno na základe mediálneho tlaku prepustený z Finančnej správy. Mediálny atak bol vedený v duchu najhorších tradícií svätej inkvizície, s ktorou mali práve nasledovníci Františka z Assisi toľké nepríjemné opletačky.

Linku na predmetný článok neuvádzame, pretože nevidíme dôvod na to, aby sme robili reklamu úpadkovému tlačovému orgánu niekoľkých spolumajiteľov spoločnosti ESET, stojacich v službách kultu osobnosti Andreja Kisku. Na druhej strane považujeme za dôležité (i) pomenovať zlo, akým inkvizičné praktiky nepochybne sú; (ii) zastať sa človeka, ktorý z mnohých dôvodov nemá príležitosť brániť sa a reagovať na primitívne útoky intelektuálnych trpaslíkov.

Ideologické seno a propagandistická vata

Jedným z najprimitívnejších konštatovaní Mariána Balázsa bolo tvrdenie, že za éry Roberta Fica boli „resuscitovaní eštebáci“ ako napríklad Miroslav K. V tejto súvislosti sa autor ďalej vyjadril, že Finančnej správe síce prekážalo údajné sledovanie novinárov, ale eštebácka minulosť Miroslava K. nie. Pán Balázs sa týmto výrokom dopustil viacerých prešľapov naraz.

Po prvé, uplatnil na Miroslava K. princíp kolektívnej viny. Aj cirkev, ktorej bol kedysi kňazom, uznáva, že vina je vždy individuálna a vzťahuje sa na konkrétne činy. To isté hovoria aj platné trestné kódexy. Aký konkrétny morálny či právny delikt spáchal Miroslav K. ako príslušník bývalej Štátnej bezpečnosti? Nič, žiaden argument, len ideologické seno a propagandistická vata.

Po druhé, Marián Balázs citovaným výrokom implicitne naznačil, že bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti nemá nárok získať zamestnanie v štátnej správe. To je už naozaj na zváženie. Najmä, ak podobné názory publikuje médium, čo ostatných s obľubou častuje nadávkou fašista.

Po tretie, autor nevynaložil ani minimálnu námahu, aby si preveril, na akej pracovnej pozícii bol Miroslav K. vo Finančnej správe zaradený a či toto zaradenie bolo alebo nebolo v súlade zo zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Urobili sme to zaňho. Miroslav K. nebol na pozícii vyžadujúcej bezpečnostnú previerku, a preto bol jeho služobný pomer k Finančnej správe plne v súlade so zákonom.

Mimochodom, novela zákona o utajovaných skutočnostiach z roku 2003, zakazujúca bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti pôsobiť v bezpečnostných a spravodajských zložkách, bola dielom Vladimíra Palka a Ladislava Pittnera, ďalších inkvizítorov podobných Mariánovi Balázsovi. Napríklad v SIS v čase prijatia novely nepôsobilo viac ako 10 percent bývalých príslušníkov ŠtB, všetci z nich v roku 1990 prešli previerkami občianskych komisií (z čoho vyplýva, že sa nedopustili žiadnych skutkov proti ľudským a občianskym právam) a 14 rokov od revolúcie verne slúžili demokratickej republike. Viacerí našli uplatnenie v súkromnom, iní v štátnom sektore. No predovšetkým spravodajská komunita prišla o cenených odborníkov, ktorí úspešne spolupracovali na spoločných spravodajských operáciách, uskutočňovaných s tajnými službami členských štátov EÚ a NATO.

V duchovnej bubline

Marián Balázs sa v článku dopustil viacerých prehreškov proti súdnosti, ale nie je na mieste venovať sa všetkým. Preto už len jeden, naozaj mimoriadne inkriminujúci citát: „V ŠtB bol potom vedený pod evidenčným číslom 227250 a pôsobil na odbore sledovania. Rozumej na odbore sledovania vnútorných nepriateľov.“

Nech človek skúma štruktúru ŠtB akokoľvek, „odbor sledovania vnútorných nepriateľov“ v nej nenájde. Existoval len odbor sledovania a ten si nielen pred rokom 1989, ale ani po ňom nevyberal, či bude sledovať vnútorného nepriateľa, osobu podozrivú zo špionáže, teroristu alebo iný objekt spravodajského rozpracovania. Takzvaná sledovačka dostáva zadania od iných súčastí spravodajskej služby. Jej úlohou nie je posudzovať, či objekt spravodajského rozpracovania má či nemá byť sledovaný. O tom rozhodujú iné súčasti tajnej služby. Tak to bolo a bude bez ohľadu na politický režim. Úlohou sledovačov je zdokumentovať pohyb a styky rozpracovanej osoby, nehľadiac na to, o koho ide.

Je zrejmé, že Marián Balázs sa pokúsil o ľudské znemožnenie Miroslava K. Rovnako je očividné, že ani tento podlý čin nedokázal uskutočniť s primeranou erudíciou. V jeho intelektuálnom svete možno postačuje na odsúdenie, pošpinenie a znemožnenie človeka len prostý fakt, že bol príslušníkom ŠtB. Takýto rozumový výkon môže obstáť len v duchovnej bubline predsedu Zboru poradcov predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej medzi júlom 2010 a aprílom 2012.

Najnovšie články

Aj opozícia a Monika Tódová sú v spojení s mafiou

08.12.2018  I  12:30

Domáce komentáre

Niet pochýb o tom, že oligarchia v pozadí Smeru, reprezentovaná podnikateľmi Jozefom Brhelom či Miroslavom Výbohom, je frustrujúcim príkladom korupcie. Oveľa menej, a pritom nezaslúžene, sa hovorí o mafii a jej kvitnúcich väzbách s opozičnými politikmi a novinármi. Prečítajte si dlhý a spletitý príbeh o tom, ako sa Monika Tódová stala povoľným nástrojom v rukách Petra Kočša, Vladimíra Pčolinského a ich ad hoc spojenca Daniela Lipšica.

Gorila v podaní médií: Politická pornografia na slovenský spôsob

05.12.2018  I  16:50

Domáce komentáre

Nikto nevie, čo a či polícia našla v nehnuteľnostiach Mariana Kočnera. Krákanie bielych vrán má takú silu, že dokáže postaviť celé Slovensko na nohy. Aké sú však fakty o zvukovom zázname spravodajskej operácie Gorila?

Kauza únos Vietnamca: Monika Tódová usvedčená z mediálnej manipulácie

01.12.2018  I  18:30

Domáce komentáre

Mená Vladimír Pčolinský a Peter Košč nie sú v mediálnych správach frekventované, no je vysoko pravdepodobné, že stoja za niektorými „bombami“ Moniky Tódovej a jej kolegov.