clanok

Ježiš nenávidí hriech, ale miluje hriešnika. Aj Igora Matoviča!

13.04.2018  I  10:30

Domáce komentáre

Človek nesmie ísť do politického ringu s ilúziami. Ale aj ten najtvrdší politický boj musí mať pravidlá. Ten slovenský už stratil takmer všetky. Situácia zašla tak ďaleko, že v stávke je elementárna súdržnosť národa.

Nedávno sme uverejnili článok o brutálnom slovníku politikov a médií. Poukazovali sme na to, že mnohí surový slovník maskujú morálnym rozhorčením, čo im kvázi umožňuje pohŕdať ľuďmi s opačným názorom. Takto sa rodí spoločenský konflikt a nedávne vyjadrenia Igora Matoviča sú exemplárnym prípadom takéhoto zhubného správania.

List farizejom

V deň, keď zomrel bývalý predseda parlamentu Pavol Paška (6. apríla 2018), uverejnil Igor Matovič o 11:08 h na Facebooku status: „Mafia dnes prišla o jednu hlavu... a tá sa postaví pred najspravodlivejší súd.“

Táto veta vyvolala rozhorčenie viacerých ľudí. Preto Igor Matovič o 16:25 na svojom profile uverejnil ďalší status s nadpisom List farizejom, z ktorého vyplýva že jeho autor pod tlakom verejnej mienky neponúkol obecenstvu sebareflexiu, ale novú dávku nenávisti.

Na úvod svojej epištoly farizejom pán Matovič vysvetlil, že „košická zdravotnícka mafia“, teda Pavol Paška, má na svedomí tisíce ľudských životov. Ide o očividnú narážku na naozaj podozrivé ekonomické záujmy bývalého predsedu parlamentu. V poriadku. Pavol Paška a jeho skupina naozaj na zdravotníckom systéme profitovali a zrejme z neho aj odčerpávali finančné zdroje, ktoré mohli byť využité inak a efektívnejšie. Podľa pána Matoviča táto okolnosť ho oprávňovala napísať, že „ak by v našom zdravotníctve dlhé roky nepôsobila košická zdravotnícka mafia, mohli žiť tisícky ľudí. Ešte inak – košická zdravotnícka mafia týchto ľudí zabila.“

Takouto eticky i kognitívne neakceptovateľnou skratkou si Igor Matovič vytvoril predpolie na to, aby mohol robiť výčitky ľuďom, čo majú úctu pred majestátom smrti a najmä ohľady voči pozostalým Pavla Pašku: „A keď vy im budete vzdávať úctu a hold, tak si dajte len jedinú otázku - či by ste to urobili aj vtedy, ak by vaša matka zomrela len preto, lebo si niekto mocný povedal, že radšej okradne chorých a nekúpi preto život zachraňujúci prístroj.“

Brutalita myslenia Igora Matoviča je neprehliadnuteľná. Nielen preto, že v hodine smrti človeka neberie ohľady na pocity ľudí, ktorí ho milovali (manželka, deti), ale aj preto, lebo nediferencované úmrtia anonymných ľudí kladie za vinu veľmi konkrétnej osobe bez toho, aby medzi nimi existovala priama spojitosť. Presne takýto spôsob myslenia a z neho vyplývajúci politický marketing barbarizuje slovenskú politiku.

Svätý Ján 8, 1 - 11

Igor Matovič o sebe viackrát povedal, že je praktizujúci kresťan-katolík, preto pravdepodobne dôverne pozná podobenstvo o hriešnici z ôsmej kapitoly Evanjelia podľa Jána:

„Učiteľ, túto ženu pristihli pri cudzoložstve. Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto ukameňovať. A čo povieš ty?“ To vraveli, aby ho pokúšali a mohli obžalovať.

Ježiš sa však zohol a prstom písal (niečo) na zem. Keď sa ho i ďalej vypytovali, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý do nej hodí kameň!“ A zase sa zohol a písal na zem. Ako to počuli, jeden za druhým povychádzali, počnúc od starších až do posledných, až zostal Ježiš sám so ženou, stojacou uprostred. Tu sa Ježiš vzpriamil a povedal jej: „Žena, kde sú tí? Nikto ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nikto, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už viac nehreš!“

Ohrozená súdržnosť národa

Pri interpretácii tohto podobenstva sa často používa myšlienka z učenia svätého Augustína: Ježiš nenávidí hriech, ale miluje hriešnika. Aj Igora Matoviča či Pavla Pašku. Neinštitucionalizované kresťanstvo je podnetná rovnostárska myšlienka, ktorú si môže osvojiť nielen veriaci, ale aj agnostik či ateista. V geopolitike tieto ušľachtilé myšlienky, žiaľ, nefungujú, pretože vzťahy národov určujú neosobné sily, akými sú napríklad geografia alebo ekonomika. Kohézia národa či, ak chceme, občianskej spoločnosti si však vyžaduje aspoň minimálnu mieru občianskej lásky: privilegovaného vzťahu jedného k druhému, ktorý zaručuje dodržiavanie základných štandardov slušnosti, úcty a rešpektu.

Politický boj je vždy tvrdý, ale aj ten musí mať svoje pravidlá. Ak ich nemá, národ stráca súdržnosť. A národ bez súdržnosti je predurčený na historické zlyhanie.

Najnovšie články

Médiá rozdelili ochrankárov na anjelov a diablov. Znova sa však mýlia

10.05.2019  I  20:00

Domáce komentáre

Ochrankár by mal byť nielen dobrý strelec, šikovný bojovník a predvídavý taktik, ale aj diskrétny profesionál. Aspoň taký je ideál. Realita je trochu iná. A rozhodne je oveľa komplikovanejšia, ako to verejnosti líčia tendenčné médiá.

Nacizmus nebol príčinou druhej svetovej vojny. Bola ňou geopolitická nerovnováha

02.05.2019  I  19:05

Domáce komentáre

O rok uplynie trištvrte storočia od ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente. Aj napriek značnému časovému odstupu neraz posudzujeme geopolitické a historické súvislosti tejto udalosti na základe ideologickej interpretácie dejín. Na vlastnú škodu, pretože nám to bráni jasne vidieť nielen minulosť, ale aj súčasnosť.

Veľká Británia: O čom je reč, keď sa hovorí o večných a trvalých záujmoch

24.04.2019  I  10:40

Zahraničné komentáre

Británia nemá večných ani trvalých spojencov či nepriateľov, iba večné a trvalé záujmy a povinnosťou vlády Jej veličenstva je ich za každých okolností presadzovať. Tento bonmot znie ako otrepaná fráza, no s blížiacim sa vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa stáva aktuálnejším, než bol počas niekoľkých uplynulých desaťročí.