clanok

Kauza Kotleba naznačuje, že Lucia Žitňanská je jednou nohou von z koalície

28.05.2017  I  11:05

Domáce komentáre

Rozpúšťanie ĽS-NS dočasne spojilo Luciu Žitňanskú s Jaromírom Čižnárom. Ich cesty sa nevyhnutne rozídu. Pre túto chvíľu je podstatnejšie, kam sa vyberie ministerka Žitňanská

Návrh na rozpustenie strany Mariana Kotlebu môžeme interpretovať rôznym spôsobom, napríklad tak, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár si pripravuje pozíciu na vstup do politiky. Pochopiteľne, zatiaľ je to len špekulácia, avšak okolnosti, za akých návrh Najvyššiemu súdu SR predložil, takéto úvahy podporuje.

Pragmatické spojenie síl

Ďateľ.sk bol informovaný, že Jaromír Čižnár svoj postup koordinoval s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Pani Žitňanská dala v nedávnej minulosti viackrát najavo, že ĽS-NS by mala byť zrušená. Jednak preto, že si to skutočne myslí, a jednak preto, lebo väčšina médií zastáva rovnaký názor a jej politická budúcnosť je od podpory novinárov kriticky závislá.

Veľmi podobné motivácie možno pozorovať aj u generálneho prokurátora. Nepochybne aj on je presvedčený, že z právneho hľadiska boli naplnené všetky podmienky na rozpustenie spolku pána župana Kotlebu. Avšak jeho doterajšia umná mediálna politika nasvedčuje aj tomu, že Jaromír Čižnár nerobí nič náhodou a každý krok vo funkcii generálneho prokurátora, ktorý dostane publicitu, má dobre premyslený. Otázka preto stojí takto: Ako v budúcnosti využije pán Čižnár starostlivo budovaný mediálny obraz, keď generálnym prokurátorom môže byť len jedno funkčné obdobie?

Musíme zvýrazniť, že Lucia Žitňanská a Jaromír Čižnár nie sú politickí spojenci. Ak koordinujú svoje činnosti v otázke ĽS-NS, je to pragmatické spojenie síl. Lucia Žitňanská dnes krúži na orbite opozičného poslanca Miroslava Beblavého. Jaromír Čižnár zase postupuje veľmi obozretne a navonok svoje politické preferencie najavo nedáva.

Čo s Kotlebovými voličmi?

Generálny prokurátor aj ministerka spravodlivosti dobre vedeli, že vláda v otázke rozpustenia ĽS-NS preferovala opatrnejšiu stratégiu. Nedávno bol Jaromír Čižnár pozvaný na stretnutie s premiérom Robertom Ficom a podpredsedom parlamentu Bélom Bugárom. Vysvetlili mu, že na jeseň 2017 by chceli prijať zákon, ktorým by zakázali členom raz rozpustenej strany zakladať subjekty nové, respektíve do iných vstupovať. Povedané inak vláda chcela mať najprv pripravenú legislatívu, až potom spúšťať proces administratívnej likvidácie partaje pána Ktolebu.

Lenže generálny prokurátor sa nemusí riadiť zámermi vlády. Je nezávislý a môže konať úplne samostatne. Aj keď si Jaromír Čižnár argumenty premiéra a podpredsedu parlamentu vypočul a dokonca dal najavo, že s podaním návrhu na rozpustenie strany počká, napokon sa rozhodol inak. Hrozbu, že Marian Kotleba a jeho ľudia sa presunú do inej strany, ktorú už majú, pochopiteľne, pripravenú, údajne ošetril tým, že k svojmu podaniu pripojil aj návrh na predbežné opatrenie, zakazujúce rozpusteným zlučovať sa v iných entitách.

Ďateľ.sk už dávnejšie argumentoval, že koalícia Igora Matoviča odobraním poslaneckého mandátu neporazí. Veľmi podobné argumenty platia aj o Marianovi Kotlebovi. Skutočne poraziť hnutie, na čele ktorého stojí, sa dá len politickými prostriedkami. Rozpustením strany a zákazom politickej činnosti jej členov sa voliči ĽS-NS nevyparia. Naopak, budú hľadať inú alternatívu a kým tradičné alebo aspoň menej radikálne strany neprídu na to, ako odpovedať na každodenné problémy týchto ľudí, budú si hľadať nových vodcov s veľmi podobnou a možno aj ostrejšou rétorikou.

Kľukaté cesty Lucie Žitňanskej

Všetci Kotlebovi voliči nie sú neonacisti a neadorujú Jozefa Tisa. Naopak, mnohí z nich, napriek tomu, že slušne pracujú a starajú sa o svoje rodiny, sa cítia sociálne vylúčení. Iní zase vidia, že príslušné orgány v určitých oblastiach zatvárajú oči pred výčinmi neprispôsobivých asociálnych skupín (nie, ani zďaleka nejde len o Cigánov/Rómov), a to všetko na úkor občanov dodržiavajúcich zákon. Iba menšia časť voličov ĽS-NS sú neonacisti, fašisti a prívrženci stavovského štátu.

Máme dobrý dôvod nazdávať sa, že podobnými úvahami sa pri diskusii s generálnym prokurátorom riadili aj Robert Fico a Béla Bugár. A ťažko si predstaviť, že o nich nebola informovaná Lucia Žitňanská, ktorá málo strategické rozpustenie ľudovej strany Mariana Kotlebu z dobre známych (mediálny) dôvodov podporuje.

Zo zdroja blízkeho vládnej koalícii bol Ďateľ.sk informovaný, že Lucia Žitňanská je už jednou nohou von z vládnej koalície. Niekoľkokrát do týždňa vedie politické konzultácie s opozičným poslancom Miroslavom Beblavým, ktorý s ďalšími nezaradenými poslancami zakladá novú politickú stranu. Keď pani Žitňanská neodišla z Mostu a vlády po kauze Bašternák, potrebuje na takýto krok získať nové body. Rozpustenie Ľ-SNS môže byť jedným z nich, médiá ho nepochybne ocenia.

Na odchod z vlády zatiaľ nedozrel čas. Z hľadiska kauzy Bašternák je už neskoro, z hľadiska volieb 2020 priskoro. Ak sa však Lucia Žitňanská v roku 2019 rozhodne opustiť Most a pridať sa k Miroslavovi Beblavému, ktorý v tom čase už možno bude v Progresívnom Slovensku, nebude to žiadnym prekvapením. Iba pokračovaním cesty pani Žitňanskej od nominantky KDH, cez významnú členku SDKÚ, neskôr Mostu, až po tvár nového mediálno-politického projektu.

Najnovšie články

Zlatica Kušnírová začína pripomínať Annu Remiášovú: Obe sú bábkami v rukách mediálnych manipulátorov

15.01.2019  I  17:50

Domáce komentáre

Zdravým rozumom sa nedá pochopiť, prečo Zlatica Kušnírová škodí vyšetrovaniu vraždy svojej dcéry. Vysvetliť sa to dá len nezvládnutými emóciami, ktoré cynicky zneužívajú mediálni manipulátori.

Čo prosté novinárske hlavy nevedia o Mirovi Kriakovi a ako svojou zadubenosťou pomáhajú vrahom Jána Kuciaka

12.01.2019  I  16:35

Domáce komentáre

Príbeh Miroslava Kriaka odkrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to však nielen oči nezakalené emóciami, ale aj otvorenú myseľ a schopnosť vnímať realitu súvislostí.

Prezidentov novoročný príhovor stroskotal na myšlienkových plytčinách

07.01.2019  I  20:25

Domáce komentáre

Myšlienkové plytčiny nie sú výsostným územím prezidenta Andreja Kisku, avšak v jeho prípade nedostatok hlbšieho pohľadu na (geo)politickú realitu bije najviac do očí.