clanok

Nad únosom sa rozhorčuje kdekto, je prvým hrdinom na barikádach a pritom v roku 1995 sedel kdesi za pecou, hovorí bývalý siskár Peter Tóth

07.03.2017  I  16:00

Ďateľ v médiách

Portál parlamentnelisty.sk uverejnil rozhovor so zakladateľom Ďatel.sk Petrom Tóthom:

ROZHOVOR Peter Tóth je bývalý redaktor a komentátor denníka SME, člen bývalej paralelnej tajnej služby z čias mečiarizmu a neskôr dôstojník Slovenskej informačnej služby. Bol to práve Peter Tóth, ktorý v čase únosu Michala Kováča mladšieho bol jedným z hlavných novinárskych oponentov Vladimíra Mečiara a jeho režimu. O únose písal dennodenne, s neskôr zavraždeným Róbertom Remiášom sa osobne poznal a vie o prípade viac ako ktokoľvek iný. Pre ParlamentnéListy si v súvislosti s premiérou filmu Únos zaspomínal na 90. roky.

Žili ste v strese a v strachu o rodinu. Čo bolo v tom čase najhoršie? Ktorý typ nátlaku? Ktoré udalosti vás najviac deptali?

Nebol som zdeptaný. Ako mladý muž som bol plný elánu a entuziazmu. A asi som bol aj nerozvážny. Išiel som do vecí priamo, bez okolkov. Odpoveďou na moje písanie bolo, že mi SIS podpálila auto, sledovali ma, odpočúvali, dokonca spravodajská služba v spolupráci s podsvetím zorganizovala moju fyzickú inzultáciu. To všetko som dokázal brať ako súčasť veci. Ale nesmierne ma dožralo, keď sa vyhrážali mojej manželke, keď ju otvorene sledovali počas kočíkovania detí – a robili to len preto, aby jej nahnali strach. Vrcholom bolo, keď nám do bytu vhodili potkana v čase, keď bola manželka v piatom mesiaci tehotenstva.

Preto bolo pre mňa trochu prekvapením, že keď sa vás pred rokom a pol pýtali k 20. výročiu únosu na váš spontánny pocit pri tejto spomienke, povedali ste, že „zasa budú plné noviny tých istých morálne rozhorčených výrokov a moralizujúcich hodnotení, ktoré už ale neprinášajú nič nové“. To je dosť veľký posun oproti vašej húževnatosti z deväťdesiatych rokov. Prečo pôsobíte tak rezignovane?

Mrzí ma, že to vyznelo ako prejav rezignácie. Mal som na mysli niečo iné. Viete, podľa mňa bolo o únose povedané z hľadiska morálky všetko. K tomu niet čo dodať. Veľmi mi prekáža, keď niektorí politici alebo novinári nemajú čo povedať, robia nezmyslené paralely medzi tým obdobím a súčasnosťou. Neobstojí to ani vecne, ani morálne. Je to mlátenie prázdnej slamy. Dnes sa nad únosom rozhorčuje kdekto, a pritom v roku 1995 sedel kdesi za pecou a teraz je prvým hrdinom na barikádach.

Musím ale oceniť vaše vizionárstvo, v tom istom rozhovore ste povedali aj to, že „únos prezidentovho syna sa, bohužiaľ, stáva popkultúrnym produktom, ktorý sa dá kedykoľvek oprášiť, dať dolu z poličky, nanovo ho zabaliť a ponúknuť ako škandál bez toho, aby ste povedali niečo nové“. To isté sa dá povedať aj o filme Únos, ktorý je možno korunou tejto popkultúry...

Som rád, že ste si túto vetu všimli. Presne o tom, len inými slovami, som hovoril v predchádzajúcej odpovedi. Škandál je pracovnou metódou súčasnej politiky a žurnalistiky. Je to príliš málo a považujem to za intelektuálne zlyhanie.

Ako sa toto obdobie podpísalo na vašom živote?

Mnoho mi dalo a veľa vzalo, ale nič z toho neľutujem. Iba ak to, že som sa mohol viac venovať ľuďom, na ktorých skutočne záleží.

K únosu sa viažu aj takzvané Mečiarove amnestie z roku 1998. Táto téma sa do politického ringu cyklicky vracia, tentokrát sa však k ich zrušeniam vyslovila konkrétna skupina právnikov. Niektorí z nich sú aj viac či menej politicky aktívni. Je táto výzva niečím výnimočná oproti predchádzajúcim debatám?

Výzvu podpísal môj priateľ a vynikajúci sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment a mnoho ďalších skvelých právnikov. Tým je tento dokument výnimočný, na skutočnú zmenu to však nestačí. Zrušenie amnestií je podmienené širokým politickým konsenzom a ten sa nedá dosiahnuť tak, že barikádnici vykrikujú na ostatných, že sú bezcharakterné svine, lebo nechcú podporiť ich často nekompetentné návrhy.


Celý rozhovor si môžete prečítať na TU

Najnovšie články

Zlatica Kušnírová začína pripomínať Annu Remiášovú: Obe sú bábkami v rukách mediálnych manipulátorov

15.01.2019  I  17:50

Domáce komentáre

Zdravým rozumom sa nedá pochopiť, prečo Zlatica Kušnírová škodí vyšetrovaniu vraždy svojej dcéry. Vysvetliť sa to dá len nezvládnutými emóciami, ktoré cynicky zneužívajú mediálni manipulátori.

Čo prosté novinárske hlavy nevedia o Mirovi Kriakovi a ako svojou zadubenosťou pomáhajú vrahom Jána Kuciaka

12.01.2019  I  16:35

Domáce komentáre

Príbeh Miroslava Kriaka odkrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to však nielen oči nezakalené emóciami, ale aj otvorenú myseľ a schopnosť vnímať realitu súvislostí.

Prezidentov novoročný príhovor stroskotal na myšlienkových plytčinách

07.01.2019  I  20:25

Domáce komentáre

Myšlienkové plytčiny nie sú výsostným územím prezidenta Andreja Kisku, avšak v jeho prípade nedostatok hlbšieho pohľadu na (geo)politickú realitu bije najviac do očí.