clanok

Patrí Slovensko do jadra EÚ? O tom, žiaľ, nerozhodujeme sami

25.09.2017  I  20:30

Zahraničné komentáre

Viac než výsledky jedných volieb v Nemecku môžu ovplyvniť osudy Európy a Slovenska geografia a staré historické nepriateľstvá. Viac možností ako vyberať si medzi jadrom Európskej únie, prípadnou nemeckou zónou a poľsko-rumunským Intermariom totiž nemáme.

Od Svätej ríše rímskej po jadro EÚ

Diskusia o jadre Európskej únie je vlastne strategickou úvahou o tom, ako bude vyzerať kontinentálny blok po tom, čo prestane fungovať v podobe, v akej ho poznáme dnes. A každá úvaha o jadre únie sa začína a končí kvalitou budúcich vzťahov medzi Francúzskom a Nemeckom a menšími krajinami Beneluxu vklinenými medzi tieto dva regionálne giganty. Nie je žiadnou náhodou, že veľká časť územia, ktoré má definovať budúce jadro Európskej únie, v minulosti tvorilo centrálnu oblasť Svätej ríše rímskej. Nech sú práve v móde kráľovstvá, kniežatstvá, Sväté aliancie, diktatúry či (liberálne) demokracie, kontinentálna Európa má vďaka svojej geografii mocenský a ekonomický stred práve v tejto časti pevniny.

Po druhej svetovej vojne vznikol zárodok súčasnej Európskej únie preto, aby sa prostredníctvom ekonomickej a politickej integrácie odstránili historické konflikty medzi Nemeckom a Francúzskom. Napoleon expandoval na východ preto, lebo z tejto strany je Francúzsko najmenej geograficky chránené. Nemecko v roku 1871, ale najmä v prvej a druhej svetovej vojne dvakrát zdevastovalo Francúzsko, lebo ich spoločná hranica sa ťažko bráni pred vojenským útokom z jednej či druhej strany. A Nemecko sa opakovane podieľalo na delení Poľska a v oboch svetových vojnách sa vydalo na východné ťaženie, pretože z tejto strany je ešte zraniteľnejšie ako zo západu.

Úskalia menovej únie

Dnes sa môže Nemecko cítiť – aspoň zatiaľ – bezpečne, pretože tak Francúzsko, ako aj Poľsko sú súčasťou Európskej únie. Francúzsko je aj súčasťou eurozóny a prichádza s iniciatívnymi návrhmi, ako menovú úniu reformovať. Lenže práve vďaka spoločnej mene je Francúzsko ekonomicky veľmi zraniteľné, a preto chce, aby mala eurozóna nielen spoločný rozpočet, spoločného ministra financií a európske investície, ale aj vlastný dlhopis. Nemecko síce chce tiež spoločný rozpočet a jedného ministra financií, ale spoločný dlhopis odmieta, pretože nemá záujem zdieľať dlhové riziká partnerov zo Stredomoria. A Francúzsko je tak severoeurópska, ako aj stredomorská krajina. Nemecko chce navyše prísnejšie rozpočtové pravidlá v eurozóne a Francúzsko, naopak, požaduje viac verejných investícií.

Nemecko má obrovský priemyselný potenciál, približne 50 percent jeho HDP tvorí export. Preto potrebuje udržať eurozónu pohromade, tam totiž uplatňuje najväčšiu časť svojho exportu. Nemecko tvorí obrovské prebytky na bežnom účte platobnej bilancie. Avšak keď v menovej únii niekde vznikajú obrovské prebytky, inde musia zákonite vznikať deficity na bežnom účte platobnej bilancie. A keď napríklad francúzsky export poškodzuje silné euro a Nemecko v Európskej centrálnej banke blokuje jeho devalváciu, predstavy Francúzska a Nemecka o tom, ako má vyzerať jadro eurozóny, sa musia nevyhnutne rozchádzať.

Zmŕtvychvstanie geopolitiky

Ak sa v najbližšom desaťročí ukáže, že ekonomické imperatívy Francúzska a Nemecka sú nezlučiteľné, aké to bude mať dôsledky na existenciu eurozóny, Európskej únie a jej potenciálneho jadra? Dnes žijú oba národy v mieri, ale čo ak odchod Francúzska z eurozóny odštartuje rozpad celej menovej únie a Nemecko stratí bezpečný priestor na export svojej priemyselnej produkcie? V takom prípade nie je možné vylúčiť oživenie starých historických sporov medzi oboma krajinami a to znamená aj úplnú zmenu optiky medzinárodných vzťahov. V Európskej únii vstane z mŕtvych geopolitika a s ňou aj vojenské kalkulácie.

Nemecko je dnes síce ekonomicky silnejšie, ale Francúzsko má vojenskú prevahu. Staronový nepriateľ na západe by Nemecko prinútil poistiť sa na východe, a teda uzavrieť nejakú formu aliancie s Ruskom. To by, pochopiteľne, vydesilo nielen Poľsko, ale celú západnú Európu a s ňou aj Severnú Ameriku. Spojenie Nemeckého priemyselného a technologického potenciálu s ruským nerastným bohatstvom by malo potenciál mobilizovať novú koalíciu proti Berlínu. Ak by však v úrade kancelára nesedel klon Adolfa Hitlera, Nemecko by pre svoje nové spojenectvo s Ruskom hľadalo oveľa ľahšie partnerov na východ a juhovýchod od svojich hraníc. A to nás privádza k úvahe, ktorá sa už netýka len európskych mocností, ale aj nás samých.

Jadro, V4, Intermarium

V súvislosti s budúcnosťou Európskej únie a jej prípadným jadrom si Slovensko musí klásť zásadné otázky. Chceme byť súčasťou jadra? Ak nie, aká je alternatíva? Vyšehradská štvorka? Alebo Intermarium, po novom takzvané trojmorie?

Faktom je, že Slovensko, na rozdiel od susedného Česka, nikdy nebolo súčasťou Svätej ríše rímskej. Geograficky má oveľa bližšie k partnerom z Vyšehradskej štvorky a na prvý pohľad sa môže zdať, že aj k projektu Intermaria, ktoré má za cieľ vytvoriť s podporou USA sanitárny kordón medzi európskym polostrovom a Ruskom. Hlbší pohľad na mapu a dejiny však rozpráva iný príbeh.

V skutočnosti je Vyšehradská štvorka reliktom myslenia Václava Havla, v ktorom víťazili vznešené ilúzie o kultúrnom pojme strednej Európy nad realitou a faktami. V skutočnosti nemajú krajiny V4 spoločné historické skúsenosti ani rovnaké geopolitické záujmy. Predovšetkým Poľsko je väčšmi pobaltská a východoeurópska ako stredoeurópska krajina. Východoeurópska preto, lebo jej stáročné interakcie s Ruskom a územím dnešnej Ukrajiny do veľkej miery definovali jej štátnosť a určujú jej súčasné záujmy. Poľsko sa chce a možno aj potrebuje konfrontovať s Ruskom. Varšava obnovuje ťah niekdajšej Poľsko-litovskej únie smerom na Kyjev, aj keď to dnes tak nenazýva.

Slovensko, Česko a Maďarsko konfrontáciu s Ruskom nepotrebujú. Poľsko chce spolu s Rumunskom a za asistencie USA vytvoriť novú vojensko-politickú koalíciu medzi Baltickým, Čiernym a Stredozemným morom. Prinajmenšom Česko a Slovensko na tomto podujatí nemajú žiaden priamy záujem.

Naopak, Česko a Slovensko sú ekonomicky úzko naviazané na Nemecko a Rakúsko. Kým nie je Ukrajina členom EÚ a NATO, predstavuje táto krajina obojstranne výhodný nárazník medzi Ruskom a našimi končinami. V prípade vytvorenia tichého či otvoreného spojenectva medzi Nemeckom a Ruskom nemá Slovensko žiaden záujem na tom, aby sa konfrontovalo s Moskvou a pripájalo sa k myšlienke sanitárneho kordónu. Z tohto pohľadu má teda Slovensko viac dôvodov prikláňať sa k Nemecku a jeho sfére vplyvu. Aj táto orientácia však má svoje nedostatky a obmedzenia.

Nemecká gravitácia

Historicky sme boli dlhodobo súčasťou ekonomicky a technologicky menej vyspelej uhorskej časti mocnárstva Habsburgovcov. Oveľa kratšie obdobie našich dejín sme prežili v Československu. Tým sme sa síce umelo, ale predsa len spojili s teritóriom, ktoré bolo od 11. do 19. storočia súčasťou Svätej ríše rímskej. Dvakrát v dejinách sme sa stali samostatným štátom. Prvý raz sme boli satelitom Tretej ríše. Dnes sme nezávislý štát, ale sme na ekonomickej a mocenskej orbite Nemecka.

Nevieme, či a v akej podobe sa vykryštalizuje jadro EÚ. Ak áno, a Slovensko bude chcieť byť jeho súčasťou, bez Česka a Rakúska sa mu to len ťažko, ak vôbec podarí. Česi neplatia eurom a ak sa majú stať členmi jadra, zrejme si ho budú musieť osvojiť. Táto myšlienka môže naraziť na odpor českého priemyslu, ktorému sa po prijatí eura predraží export. A tak viac ako my sami môžu o našej (ne)účasti v jadre rozhodnúť Česi.

V prípade, že Nemecko a Francúzsko obnovia historické nepriateľstvo, jadro nebude v pravom slova zmysle jadrom, ale nepísanou nemeckou ekonomickou zónou a po nej bude skôr či neskôr nasledovať aj určitá forma vojenského spojenectva. V jednom i druhom prípade (jadro, respektíve nemecká zóna) bude k Nemecku zrejme gravitovať Rakúsko. Česko skôr v prípade vzniku nemeckej zóny, ale nie je vylúčené, že geopolitické obmedzenia prinútia aj Prahu prijať euro, ak sa stane jadro realitou.

Zlé a ešte horšie?

Jadro Európskej únie bude v slovenskej politike vyvolávať vášnivé diskusie, pretože je vysoko pravdepodobné, že za i proti sa budú vyjadrovať demagógovia všetkých razení. Otázka však nestojí tak či áno alebo nie, ale tak, aká je alternatíva voči jadru. Vyšehradská štvorka nemá žiadnu geopolitickú váhu a sanitárny kordón je priveľmi vzdialený našim záujmom. Ak sa teda ocitneme v jadre alebo v nemeckej zóne, nebude to preto, lebo ide o dobré riešenie, ale preto, lebo všetky ostatné sú ešte horšie. A tak sa môže veľmi ľahko stať, že o osude Slovenska rozhodnú v oveľa väčšej miere dejiny, geografia a neosobné sily medzinárodných vzťahov než Slováci sami. Taká je geopolitika.

Najnovšie články

Zlatica Kušnírová začína pripomínať Annu Remiášovú: Obe sú bábkami v rukách mediálnych manipulátorov

15.01.2019  I  17:50

Domáce komentáre

Zdravým rozumom sa nedá pochopiť, prečo Zlatica Kušnírová škodí vyšetrovaniu vraždy svojej dcéry. Vysvetliť sa to dá len nezvládnutými emóciami, ktoré cynicky zneužívajú mediálni manipulátori.

Čo prosté novinárske hlavy nevedia o Mirovi Kriakovi a ako svojou zadubenosťou pomáhajú vrahom Jána Kuciaka

12.01.2019  I  16:35

Domáce komentáre

Príbeh Miroslava Kriaka odkrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to však nielen oči nezakalené emóciami, ale aj otvorenú myseľ a schopnosť vnímať realitu súvislostí.

Prezidentov novoročný príhovor stroskotal na myšlienkových plytčinách

07.01.2019  I  20:25

Domáce komentáre

Myšlienkové plytčiny nie sú výsostným územím prezidenta Andreja Kisku, avšak v jeho prípade nedostatok hlbšieho pohľadu na (geo)politickú realitu bije najviac do očí.