clanok

Prezidentské voľby vyhrá kandidát s najmenším počtom politických obmedzení

06.03.2019  I  22:25

Domáce komentáre

Doterajší priebeh kampane pred voľbami prezidenta plasticky ilustruje výhody a nevýhody hlbokých ideologických a politických priepastí, oddeľujúcich nielen jednotlivých kandidátov, ale aj široké segmenty populácie slovenských voličov.

Liberálna elita

Potvrdzuje sa, že takzvaná liberálna elita a jej politické satelity nemajú potenciál nominovať jednoznačného favorita na úrad hlavy štátu. Chýbajú im zrelé a presvedčivé politické osobnosti, schopné získať si mysle a srdcia významnej (prípadne rozhodujúcej) časti voličov. Zuzana Čaputová a Robert Mistrík nepochybne majú ľudské a profesionálne kvality, ale to nestačí na to, aby sa stali politickými osobnosťami. Druhý menovaný to napokon uznal, odstúpil z kampane a podporil svoju dovtedajšiu rivalku.

Spoločným nedostatkom Zuzany Čaputovej a Roberta Mistríka je okrem iného aj skutočnosť, že obaja sú politickými novicmi, no napriek tomu si trúfajú/trúfali uchádzať sa o najvyššiu ústavnú funkciu. Jeden experiment s amatérom v úrade hlavy štátu sa práve končí a jeho výsledky nie sú povzbudivé. Aj preto Robertovi Mistríkovi nevyšiel pokus napodobniť kampaň Andreja Kisku spred piatich rokov.

Národno-konzervatívny tábor

Nedostatkom politických osobností však netrpí len liberálny tábor. Ani národno-konzervatívne sily neboli vstave vygenerovať prezidentského kandidáta s presvedčivou podporou verejnosti. Do určitej miery to súvisí aj s tým, že Štefan Harabin, Milan Krajniak či Marian Kotleba (aj jeho je potrebné započítať do tohto ideologického chlievika) nemajú nekritickú podporu médií hlavného prúdu, akú poskytovali Robertovi Mistríkovi a doteraz poskytujú Zuzane Čaputovej. Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že väčšina alternatívnych webov stojí na strane Štefana Harabina, čím sa deficit mediálnej podpory čiastočne vyrovnáva. Najpodstatnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje politické obmedzenia národných kandidátov, je však takmer sektárske rozdelenie tohto tábora a neochota dohodnúť sa na spoločnom postupe.

Trápenie Smeru

Za osobitnú zmienku v tomto výpočte stojí aj Smer, napriek významným stratám ešte stále najsilnejší politický subjekt na Slovensku. Hľadanie prezidentského kandidáta bolo pre stranu doslova martýriom. Aj keď konečný výber, podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ani zďaleka nie je zlý, dlhé mesiace váhania, presviedčania a v určitých chvíľach doslova bezradnosti ilustrujú zrejmý politický fakt, že Smer je za zenitom. Jeho politická dominancia sa síce ešte zďaleka nekončí, ale rovnako nie je a zrejme v najbližších rokoch ani nebude taká ako v časoch najväčšej slávy.

Výhody a obmedzenia

Na základe aktuálneho vývoja možno považovať za najsilnejších bojovníkov v ringu Zuzanu Čaputovú, Maroša Šefčoviča a Štefana Harabina. Každý z nich má v blížiacom sa prvom kole voľby hlavy štátu určité výhody/prednosti a politické obmedzenia. O úspechu často väčšmi rozhodujú obmedzenia ako prednosti. Inak povedané kandidát s menším počtom obmedzení má väčšiu šancu byť zvolený, avšak to, aký je pomer týchto za a proti sa neraz ukáže až potom, keď sú zrátané aj posledné hlasy (s najväčšou pravdepodobnosťou po druhom kole prezidentských volieb). Preto je mimoriadne ťažké predpovedať, ako sa budú prezidentské voľby vyvíjať a kto je ich jednoznačným favoritom.

Zápas dobra so zlom?

Zuzana Čaputová je dnes nespochybniteľnou hviezdou liberálov. Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin je zase dominantnou postavou národno-konzervatívneho tábora, avšak vzhľadom na to, že v tejto časti politického spektra si konkuruje viac kandidátov, jeho postavenie nie je také jednoznačné.

Obaja majú spoločné podstatné obmedzenie. Tak pani Čaputová, ako aj pán Harabin majú prinajmenšom v prvom kole príliš malý potenciál získať si priazeň voličov naprieč ideologickými tábormi. Neplatí to síce absolútne, ale obaja kandidáti až príliš akcentujú myšlienku, že tieto voľby budú zápasom dobra so zlom, čím znižujú svoj potenciál získať významnú podporu z opačnej strany pomyselnej barikády. Pritom je potrebné mať na pamäti, že to, čo jednotliví kandidáti považujú za dobro a zlo nemá objektívny základ, ale ide len o vyjadrenie ich osobného ideologického zaradenia.

Chlieb sa láme v druhom kole

Posudzované touto optikou je zaujímavé postavenie Maroša Šefčoviča. Liberálne médiá ho rámcujú ako nositeľa biľagu korupcie spojenej so Smerom, ktorý ho do prezidentských volieb nominoval. V očiach triezvo uvažujúceho voliča však môže byť kauzami nepoškvrnený a kompetentne pôsobiaci eurokomisár osobou schopnou prekonať ideologické a politické hranice aktuálnej slovenskej politickej mapy. Tým nie je povedané, že Maroš Šefčovič je favoritom prvého kola. Ak by sme verili prieskumom verejnej mienky, túto pozíciu zatiaľ získala Zuzana Čaputová, ale doterajšie skúsenosti s priamou voľbou prezidenta nám sprostredkúvajú skúsenosť, že chlieb sa láme práve v druhom kole.

V neprospech Maroša Šefčoviča bude nepochybne pôsobiť argument, že ho nominoval Smer. Táto výhrada, podporovaná liberálnymi aj alternatívnymi médiami bude takmer univerzálna a bude rovnako účinkovať na časť liberálov, konzervatívcov a národniarov. Viacerým národniarom navyše nebude vyhovovať jeho európska afiliácia a svetácka aura, čo bude síce nevýhodou pri získavaní si priazne v tomto segmente voličov, no na druhej strane sa obráti na prednosť v tábore liberálov.

Boj o najširšiu voličskú koalíciu

Napriek ideologickým a propagandistickým interpretáciám prieskumov verejnej mienky médiami všetkých prúdov dnes nikto nemôže seriózne predpovedať výsledky prvého kola voľby prezidenta. Aj keď sa na prvý pohľad ako najpravdepodobnejší účastníci druhého kola javia Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič, v tejto chvíli nie je možné vylúčiť ani iné (možno menej pravdepodobné) kombinácie. Postupujúcou dvojicou môžu byť tak Šefčovič – Harabin, ako aj Čaputová – Harabin, ktorý má zrejme najväčší potenciál získavať hlasy od takzvaných skrytých voličov – teda ľudí, čo v prieskumoch verejnej mienky neuvádzajú pravdivo svoje politické preferencie.

Nech už bude zostava druhého kola vyzerať akokoľvek, až v ňom sa naplno prejaví sila obmedzení jednotlivých kandidátov. A práve tieto obmedzenia budú rozhodovať o tom, kto z postupujúcej dvojice dokáže zjednotiť širšiu voličskú koalíciu v prospech svojej voľby za hlavu Slovenskej republiky.

Najnovšie články

Obmedzený svet liberálnej demokracie

19.03.2019  I  15:15

Domáce komentáre

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika.

Čaputová zažiarila, Šefčovič sa pokúsi o nemožné a Harabin sa musí rozhodnúť, čo ďalej

17.03.2019  I  11:05

Domáce komentáre

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.

Peter Košč, mafián, ktorému zobú Monika Tódová & Co. z ruky: Časť I.

15.03.2019  I  07:25

Domáce komentáre

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka prinieslo mnoho odhalení. Jedno z nich sa usilujú novinári dôsledne utajiť. Ide o to, že okrem Daniela Lipšica a Romana Kvasnicu bol zdrojom únikov informácií z vyšetrovacieho spisu a ich expedovania do médií mafián Peter Košč. Jeho priamymi a nepriamymi spojencami v médiách sú Monika Tódová, Roman Cuprik, Ján Krempaský, Jana Šimíčková, Pavel Knapko a ďalší. Toto je prvá časť správy o tom, kto je Peter Košč a komu novinári prepožičali svoje brká a mdlé mysle.