clanok

Snem KDH naoko rozhoduje o osobe predsedu. V skutočnosti ide o jeho identitu

16.03.2018  I  16:40

Domáce komentáre

KDH je v komplikovanej situácii. Voľba nového či staronového predsedu môže dopadnúť len zle alebo ešte horšie teda podľa toho, ako hodnotia Alojza Hlinu a Richarda Vašečku jednotliví delegáti snemu. KDH má ešte vážnejší problém. Či funkciu lídra obháji Alojz Hlina, alebo sa funkcie ujme Richard Vašečka, hnutie kresťanských demokratov sa môže aj naďalej vzďaľovať svetu jadra jeho voličov.

Instantní kandidáti na predsedu

Pánov Hlinu a Vašečku spája do očí bijúca okolnosť. Obaja prejavili ambíciu stať sa predsedom KDH v deň, ako sa stali jeho členom. To nie je práve konzervatívny, a už vôbec nie štandardný prístup k politike. A tiež veľa vypovedá o neutešenom stave strany, ktorá kedysi tvorila podstatnú časť chrbtovej kosti slovenského politického systému. V prípade Alojza Hlinu navyše existuje podozrenie, že v čase, keď vstúpil do KDH, bol stále členom strany Občania SR, z čoho môžu vyplývať určité právne dôsledky. Ak bol prijatý do hnutia ako člen inej strany, jeho členstvo v KDH v zmysle stanov bolo nulitné, a preto by malo byť aj neplatné zvolenie Alojza Hlinu za predsedu KDH.

Z pohľadu politickej reality je tento právny spor v aktuálnej situácii zrejme irelevantný, no z pohľadu vzťahu pána Hlinu k značke, ktorej predsedá, je veľavravný a mnohoznačný. Niečo veľmi podobné platí aj o Richardovi Vašečkovi. Len pred pár týždňami bol predsedom poslaneckého klubu OĽaNO a dnes je vážnym kandidátom na predsedu KDH. Ak zoberieme do úvahy, aký má postoj OĽaNO a jeho impulzívny predseda Igor Matovič k tradičným stranám, v politickej kariéra pána Vašečku ide o pomerne radikálnu metamorfózu. Náhle obraty tak Alojza Hlinu, ako aj Richarda Vašečku oprávnene zvádzajú k domnienke, že obaja hľadali/hľadajú politickú štruktúru, ktorú by mohli takpovediac kolonizovať a prispôsobiť ju svojim politickým záujmom a potrebám.

Duch Igora Matoviča

Alojza Hlinu a Richarda Vašečku spája aj to, že obaja (prvý krátko, druhý dlhšie) spolupracovali s Igorom Matovičom. Aj to veľa vypovedá o ich politickom profile. Hnutie takzvaných obyčajných ľudí je svojím spôsobom popretím politiky republikánskeho typu a tomu zodpovedá aj účinkovanie tohto subjektu v parlamente. Páni Hlina a Vašečka, každý v inej miere a iným spôsobom, sa na tejto politike podieľali a mnoho nasvedčuje tomu, že v nej budú pokračovať aj naďalej. Napokon, Alojz Hlina to v pozícii predsedu KDH viackrát preukázal. Naposledy návrhom usporiadať referendum o skrátení volebného obdobia súčasného parlamentu, za čo by sa síce nemusel hanbiť Michail Alexandrovič Bakunin, ale zakladateľ CDU Konrad Adenauer či zakladateľ KDH Ján Čarnogurský (prvý posmrtne, druhý pri plnom vedomí) by museli prijať podobné vyhlásenia so zdvihnutým obočím.

Sila kresťanských spoločenstiev

Richard Vašečka, oveľa viac ako Alojz Hlina, reprezentuje tradičného voliča KDH, ktorým nie sú len postarší ľudia z prvých kostolných lavíc, ako sa občas zvykne hovoriť, ale aj nábožensky zanietená mladá a stredná generácia, tvoriaca kresťanské spoločenstvá v mestách i na vidieku. Z tohto pohľadu je bývalý predseda poslaneckého klubu OĽaNO sympatický nielen mnohým kresťanským voličom, ale nepochybne bude politicky príťažlivý aj pre nejedného delegáta snemu KDH.

Napokon, tajomstvo úspechu projektu Igora Matoviča do veľkej miery spočívalo na ľuďoch, ako je pán Vašečka alebo Erika Jurinová a ďalší, ktorí systematicky presviedčali kresťanské spoločenstvá, že stranou kresťanov nie je KDH, ale ňou bude OĽaNO. Z tejto perspektívy by sa teda mohlo zdať, že je to práve Richard Vašečka, kto je správnym typom politika na čele KDH. Avšak všetko môže byť ešte o niečo komplikovanejšie.

Ponuka a nátlak

V čase, keď si opozícia myslela, že Robert Fico je na lopatkách a chystala sa na predčasné voľby, Igor Matovič vyhlásil, že nastal čas na SDK 2.0. Ponúkol, aby sa na kandidátke jeho OĽaNO uchádzali o priazeň voličov politici parlamentných i neparlamentných strán. Okrem toho, že týmto ťahom hodil pán Matovič rukavicu predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi, ktorý sa už viackrát pasoval na budúceho premiéra, bol tento balónik určený práve KDH.

Predčasné voľby sa zatiaľ odkladajú a napokon sa hlasovanie môže uskutočniť v riadnom termíne. Nič to však zrejme nezmení na stratégii Igora Matoviča. Jeho ponuka je zároveň aj formou nátlaku. Ak ju totiž KDH neprijme, bude hnutie obviňovať z toho, že triešti opozičné hlasy a pomáha tak Molochovi, aby ostal pri moci. OĽaNO, ak KDH túto „ponuku“ prijme, by sa tak zbavilo priameho konkurenta a Igor Matovič by mal nádej, že vo voľbách získa jeho konglomerát obyčajných, KDH, Novy a Zmeny zdola viac hlasov ako SaS.

Kľúčová otázka snemu

A tu sa dostávame ku kľúčovej otázke, ktorá stojí pred delegátmi snemu KDH. Neznie buď Hlina, alebo Vašečka. Znie úplne inak: Ako sa starý alebo nový predseda postaví k predvolebnej, ale aj povolebnej spolupráci so stranami, ktoré (i) popierajú tradičnú a európsku politiku; (ii) popierajú tradičný náhľad na spoločnosť a rodinu?

Igor Matovič je nielen popretím tradičnej politiky, ale v záujme svojich politických cieľov je ochotný úzko spolupracovať s SaS, ktorá presadzuje program odporujúci jeho kresťanskému presvedčeniu. Ak teda snem KDH nedostane odpoveď od Alojza Hlinu a Richarda Vašečku, či a v akom rozsahu chcú, respektíve nechcú spolupracovať s Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, je úplne jedno, koho si delegáti zvolia za predsedu. Osud KDH totiž závisí od toho, či si udrží svoju identitu. A ani pán Hlina, ani pán Vašečka toho (zatiaľ) nie sú zárukou.

Najnovšie články

Aj keď ma súd neochránil pred Koščovou klikou v SIS, budem dnes svedčiť

09.09.2019  I  06:00

Domáce komentáre

Konšpiračné teórie, sprevádzajúce moju neúčasť na prvej časti hlavného pojednávania v kauze zmenky televízie Markíza, vyvrcholili festivalom absurdít viacerých držiteľov novinárskych ocenení. Od mediálnej inkvizície sa nedalo nič iné očakávať. Dnes poviem všetko podstatné na súde, no napriek tomu považujem za potrebné čitateľom a fanúšikom Ďatľa adresovať niekoľko slov.

Problém s názvom Nemecko nezmizol, má len inú podobu

01.09.2019  I  18:20

Zahraničné komentáre

Pred 80 rokmi Nemecko napadlo Poľsko, a tak sa stal 1. september v historickom kalendári míľnikom vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe. Európania sa vo viacerých ohľadoch z tohto konfliktu a jeho sprievodných javov spamätávajú dodnes. Súčasťou tohto procesu je aj dlhodobé zotrvávanie v omyle, založenom na predstave, že nebyť Adolfa Hitlera a brutálnej ideológie nacistickej strany, druhá svetová vojna by sa Európe vyhla.

Európska únia v súčasnej podobe neprežije

23.08.2019  I  12:54

Zahraničné komentáre

Diskusia o Európe je večne živá a čoraz búrlivejšia. Žiaľ, veľmi často je redukovaná na ideologický spor medzi euro- skeptikmi a optimistami. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia a najmä budúcnosť je omnoho nejasnejšia, ako si mnohí predstavujú a myslia. Všetko sa to začína a končí a potom znovu začína pri probléme európskej diverzity.