clanok

Streľba v Irish Pube: Matka zastreleného Tomáša Arnolda sa spravodlivosti nedočká

28.11.2017  I  11:15

Domáce komentáre

Vražda v Irish Pube je síce objasnená, ale za smrť nevinného Tomáša Arnolda páchateľ potrestaný nebude. Spravodlivosť je totiž slepá, a preto niekedy, žiaľ, aj nemorálna.

Čierna streda

Je streda 7. júl 1999. Pár minút pred štvrť na desať večer vchádza do bratislavského Irish Pubu na Sedlárskej ulici člen gangu piťovcov Ľuboš Zelman. Okamžite mieri k Jánovi Štecovi. Nasleduje krátka slovná výmena. Štec strčí do Zelmana. Ten vyťahuje ilegálne držanú pištoľ kalibru 7,65 milimetra a namieri ňou na Štecovho brata Mariána, ktorý prichádza Jánovi na pomoc. Marián Štec uskakuje, guľka mu preletí ľavým ramenom a zastaví sa v hlave 26 ročného Tomáša Arnolda, sediaceho za stolom pri krbe

Ľuboš Zelman však ešte neskončil. Pokračuje v streľbe a z bezprostrednej vzdialenosti niekoľkokrát zasahuje do brucha, hrudníka a hlavy Jána Šteca, ktorý na mieste zraneniam podlieha.

Tomáš Arnold zomiera v nemocnici vo štvrtok 8. júla 1999 o 8:45.

Piťo, Polony, Zelman

Juraj Ondrejčák, prezývaný Piťo, šéf zločineckej skupiny z Lamača, mal dlhodobé spory s bratmi Štecovcami. Piťo sa viackrát vyjadri, že raz naháňali po Bratislave s pištoľami Štecovci jeho, inokedy on ich. Keď sa v osudnú stredu dozvedel, že Ján a Marián Štec sú v Irish Pube, poslal tam svojho čističa Ľuboša Zelmana, ktorý dostal za úlohu tieto spory vyriešiť. Definitívne.

Konflikt so Štecovcami bol síce ukončený, ale tým sa všetko len začalo. Už dva dni po streľbe vyšetrovateľ obvinil z vraždy, ublíženia na zdraví a nedovoleného ozbrojovania Piťovho kmotra Mikuláša Polonyho. A toto trestné konanie trvalo až do 5. júla 2008, keď Krajský súd v Bratislave Polonyho spod obžaloby oslobodil. Až 14. júna 2016 obvinil vyšetrovateľ zo streľby na bratov Štecovcov Ľuboša Zelmana. Obvinený sa totiž rozhodol spolupracovať s políciou a priznáva sa nielen k besneniu v Irish Pube, ale aj k ďalšej trestnej činnosti, ako napríklad k vražde Jána Takáča.

Arnoldove usmrtenie premlčané

Prípad Irish Pub je znepokojujúci z viacerých dôvodov. Strieľať na ľudí je hrozná vec, ale robiť to v preplnenej krčme môže naozaj len dobytok. A presne to je dôvod, prečo zomrel aj Tomáš Arnold, ktorý nemal s konfliktom medzi Jurajom Ondrejčákom a bratmi Štecovcami nič spoločné.

Ešte znepokojujúcejší je fakt, že matka a brat Tomáša Arnolda sa nikdy nedočkajú spravodlivosti. Presne 7. novembra 2017 vyšetrovateľ zastavil proti obvinenému Zelmanovi trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví a nedovolené ozbrojovanie, pretože tieto skutky sú už dávno premlčané. Z vraždy Jána Šteca a z pokusu o vraždu jeho brata Mariána je stíhaný aj naďalej, ale to rodine zastreleného Tomáša Arnolda pokoj v duši neprinesie.

Osudová „nedbanlivosť“

Fakty sú naozaj také, že Ľuboš Zelman neprišiel do Irish Pubu s úmyslom zavraždiť Tomáša Arnolda. Jeho cieľom bolo zabiť oboch bratov. V prípade jedného vraždu dokonal, v druhom ostalo pri pokuse. Guľka vystrelená na Mariána Šteca preletela jeho ľavým ramenom a zasiahla Arnoldovu hlavu. Z právneho hľadiska mu Zelman spôsobil ublíženie na zdraví s následkom smrti, čo je nedbanlivostný trestný čin. Podľa Trestného zákona platného v čase spáchania skutku bola premlčacia lehota takéhoto činu tri roky. A keďže Zelman v tom období obvinený z uvedeného skutku nebol, premlčacia lehota usmrtenia Tomáša Arnolda vypršala 7. júla 2002.

Ak pôjde všetko tak, ako by malo, Ľuboš Zelman bude okrem iných skutkov pykať aj za vraždu Jána Šteca a za pokus o vraždu Mariána Šteca. Nikdy však nedostane trest za „nedbanlivostné“ usmrtenie Tomáša Arnolda. Chlapca, ktorý nemal s ich nezmyselnými spormi nič spoločné. Jeho matke a bratovi nikto nevysvetlí, že vrah bude aj tak sedieť za mrežami. Nebude však odsúdený a potrestaný za to, že bezohľadne išiel za svojím odsúdeniahodným cieľom a dosiahol ho aj za cenu neplánovanej obete. Za cenu života Tomáša Arnolda.

Keď právo negarantuje morálku

Irish Pub nie je jediným príkladom toho, že právo nie je vždy garantom morálneho zadosťučinenia. Napríklad obete výbuchu telefónnej búdky v Žiline zo dňa 9. júla 1998 neboli technicky zavraždené, pretože partia Františka Salingera nemala v rámci vybavovania si účtov v podsvetí v pláne zavraždiť Petra Kovalčíka a manželov Gabrielu a Kolomana Weissovcov, ale Viktora Majeríka.

Páchatelia vlákali do telefónnej búdky Majeríka, ale nástražný výbušný systém vybuchol až o 90 minút neskôr, keď ju používal Peter Kovalčík a okolo prechádzali Weissovci. Rodiny týchto obetí to budú vždy vnímať ako vraždu svojich milovaných, aj keď z hľadiska práva išlo o všeobecné ohrozenie a ťažké ublíženie na zdraví.

Páchateľom podobných činov však treba až do ich posledných dní na tomto svete pripomínať, že majú na rukách krv Tomáša Arnolda, Petra Kovalčíka, Gabriely Weissovej, Kolomana Weissa a ďalších.

Najnovšie články

Intelektuálne trampoty Lucie Žitňanskej s drogami

22.02.2018  I  13:25

Domáce komentáre

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo vláde neuspela s návrhom zákona zmierňujúcim tresty za držanie drog pre vlastnú potrebu. Nedala sa odradiť. Avizuje, že v tomto škodlivom úsilí bude v obmenenej podobe pokračovať. A to aj napriek tomu, že doterajšími postojmi preukázala zarážajúcu neznalosť drogovej problematiky.

Opatrne s ekonomickým optimizmom, pán premiér!

12.02.2018  I  12:00

Domáce komentáre

Slovenská ekonomika je extrémne zraniteľná, aj keď sa premiér Robert Fico a minister Peter Kažimír tešia z optimistických prognóz na najbližšie roky. Z rastu HDP si jeho voliči, žiaľ, veľa neodkroja.

Prezident Kiska oslavoval otvorenie Hríbovej klubovne Pod lampou v spoločnosti vrahov. Ako sa to mohlo stať?

08.02.2018  I  22:15

Domáce komentáre

Štefan Hríb sa tvári, že je priateľom prezidenta Andreja Kisku. Ak je naozaj jeho priateľom, prečo dopustil, aby sa hlava štátu ocitla v jednej miestnosti s vrahmi Ľudmily Cervanovej? Zdá sa, že hlavný strojca prezidentovho kultu osobnosti urobil fatálnu chybu a slovenské médiá robia všetko pre to, aby ju zamlčali.