clanok

Vrahovia Ľudmily Cervanovej znásilňovali dievčatá na Zlatých pieskoch

03.12.2016  I  15:10

Domáce komentáre

V týchto dňoch vychádza druhý diel knihy Kauza Cervanová. Pri tejto príležitosti Ďateľ uverejňuje nové, dosiaľ nepublikované informácie o vrahoch tohto mladého dievčaťa.

Smutný príbeh opísaný v nasledujúcich riadkoch sa do knihy Kauza Cervanová II. nezmestil. Ide o unikátne informácie z úst očitého svedka únosu mladej medičky, ktorý sa ako mladý muž chcel pomstiť za znásilnenie svojej kamarátky, prezývanej Placka, ktorú podľa všetkého tajne ľúbil. V záujme ochrany tejto ženy budeme používať len jej prezývku a jej bývalého ctiteľa zase uvádzame pod pseudonymom Pomstiteľ.

Znásilnenie s povedomým rukopisom

Príbeh Placky a Pomstiteľa sa začal niekoľko mesiacov pred vraždou Ľudmily Cervanovej. Placka bola mladé osemnásťročné dievča s krásnou tvárou a trochu chlapčenskou postavou. V obchodnom dome Kamzík na Námestí SNP v Bratislave predávala ponožky a pánsku spodnú bielizeň a ako učnica sa pripravovala na záverečné skúšky.

V marci roku 1976 sa vracala z diskotéky. Znenazdania sa pri nej pristavilo auto. Štyria mladíci sa ponúkli, že ju odvezú domov smerom na Karlovu Ves. Nastúpila, ale auto zamierilo opačným smerom. Na Zlaté piesky. Tam, na tmavom parkovisku, ju štyria chlapi znásilnili. Najprv ich musela obšťastniť orálne, potom sa na nej postupne uspokojovali na zadnom sedadle.

Placka chodila do partie vymetačov bratislavských diskoték. Tam sa spoznala s Pomstiteľom. Priatelia ho považovali za svojho spovedníka, a preto mu aj Placka rozpovedala, čo sa jej v marci 1976 prihodilo. „Jeden z nich jej obzvlášť utkvel v pamäti ako bezcitné hovädo. Bol to Kocúr,“ povedal o Plackiných spomienkach Pomstiteľ. Po znásilnení páchatelia odviezli Placku domov. Povedali jej, že teraz už vedia, kde býva, takže ak by sa o udalostiach tej noci pred niekým rozhovorila, veľmi ľahko si ju nájdu.

Uplynulo niekoľko týždňov, možno mesiacov. V legendárnom V klube na Námestí SNP bola diskotéka a nemohla tam chýbať ani Pomstiteľova partia. Zhrozená Placka mu ukázala troch mužov, ktorí ju znásilnili na Zlatých pieskoch: „Zo štvorice tam boli len traja. Kocúr, Andrášik a Brázda. Štvrtého sa nám nepodarilo nikdy vypátrať i napriek tomu, že mi ho dopodrobna popísala.“ Placka z diskotéky ušla.

Svedok únosu Ľudmily Cervanovej

Od týchto udalostí bol Pomstiteľ na stope Nitranom. Keď spomínaná trojica opustila Véčko, potajomky ju sledoval. Zapísal si evidenčné čísla ich áut zaparkovaných na Kolárskej ulici. Neskôr ho Placka upozornila na prítomnosť Nitranov na ďalšej diskotéke a znova utiekla.

Nadišiel 9. júl 1976. Pomstiteľ a jeho partia išli (tentoraz bez Placky) na tanečnú zábavu do UNIC klubu v Mlynskej doline. Na ich veľké sklamanie do tanca nehral žiaden vychýrený dídžej, ale vtedy nezaujímavý Elán. V podniku bolo dusno, preto sa chodili tanečníci chladiť von pred internát. Najradšej postávali alebo ležali na tráve neďaleko chodníka, spájajúceho hlavný vchod internátu Ľudovíta štúra so zastávkou autobusu. V osudnú júlovú noc popŕchalo, museli stáť. A preto mali dobrý výhľad.

Pomstiteľova partia sa vonku vetrala aj vo chvíli, keď Ľudmila Cervanová stála povyše konečnej zastávky autobusu číslo 39 a pristavilo sa pri nej bledé auto. Pomstiteľ si na tie okamihy spomína takto:

Auto malo otvorené obidve pravé dvere so stiahnutými oknami. Vedľa neho Ľudmila, Kocúr a Andrášik. Tašku a spodnú časť oblečenia sme jej nevideli, zakrývalo ju auto. Rovnako aj zvyšné dve postavy vedľa nej. Nitranov bolo vidieť len od ramien, čím vzbudzovali minimálnu pozornosť. Výhľad na Ľudmilu od vchodu internátu zacláňal Kocúr (183cm), ľuďom od zastávky Andrášik a otvorené dvere auta. Nevideli sme ktorý vystúpil z predných a ktorý zo zadných dverí. Fiat 125 je vysoký 144 cm. Ľudmila bola vysoká 157cm. S hrubou sedemcentimetrovou podrážkou jej bolo vidno len hlavu – 20 cm. Kocúr vyčnieval 40 cm. Do auta na zadné sedadlo ju vtiahol Andrášik. Stál predtým pri predných dverách. Vymenil sa s Kocúrom.

Pomstiteľ a socialistické podsvetie

Pomstiteľ sa schovával pred políciou, aby mohol byť na stope Nitranom. Vedel, že Kocúr a spol. majú vďaka svojim vplyvným rodičom konexie na polícii. Kým sa prípadu neujala zvláštna operatívna skupina Eduarda Pálku, vrahovia Ľudmily Cervanovej mali podľa Pomstiteľa prehľad o výpovedi každého významného svedka. Nechcel vypovedať, ale konať:

Nechcel som ísť na nich žalovať, chcel som ich potrestať. A preto ma nemohli predtým poznať. Nechcel som sa odhaliť takýmto lacným spôsobom. Postaviť sa proti papalášom a svedčiť proti nim bol vtedy číry nezmysel.

S týmto výrokom sa dá i nedá súhlasiť. V prvej fáze vyšetrovania vraždy Ľudmily Cervanovej sa naozaj urobilo iba veľmi málo, aby sa polícia zaujímala o partiu Nitranov, o ktorej už aj vrabce na strechách švitorili, že stoja za týmto zločinom. Avšak od vytvorenia zvláštnej operatívnej skupiny bolo všetko inak. Objasňovanie skutku bolo síce veľmi komplikované, ale žiadne politické ohľady nemohli stáť v ceste jeho vyšetreniu.

Napriek tomu sa Pomstiteľ rozhodol konať na vlastnú päsť. Pri preverovaní rôznych verzií prípadu urobila polícia záťah aj proti bratislavskému podsvetiu. V rámci domových prehliadok u členov skupiny kápa prezývaného Číňan boli nájdené ukradnuté umelecké predmety z domu herca Štefana Kvietika a ďalších umelcov, ktorí v tom čase bývali vo Fialkovom údolí. Dvaja členovia gangu išli dokonca sedieť a to Číňana veľmi rozčúlilo. Súhlasil, že Pomstiteľovi pomôže dostať sa na kobylku Kocúrovi a jeho násilnej partii. Číňan a Pomstiteľ mali rozdielne pohnútky, ale rovnaký cieľ.

Z pomsty zišlo, trest však prišiel

Pomstiteľ v rámci súkromného vyšetrovania získal mnoho informácií o Nitranoch. Aj keď sa po vražde Ľudmily Cervanovej dlho neukázali v Bratislave, zistil, v akých bytoch organizovali neviazané žúry, vypátral ďalšie dievčatá, ktoré sa pokúsili naložiť do auta a znásilniť a dokonca vrahov prenasledoval aj v Nitre.

Obľúbenou destináciou naďalej ostávali Zlaté piesky. Kocúrova banda tam vylákala dievčatá kúpať sa, potom ich nútila piť alkohol a často sa to končilo nedobrovoľným sexom. Druhou obľúbenou taktikou bolo ponúknutie odvozu a následné znásilnenie. „Stretol som také dievčatá, ktorým pri ponuke odvozu roztrhali blúzky. Dievčatá ich označili za skupinu debilov na čele s Kocúrom a Andrášikom.“

Pomstiteľ sa napokon k činu neodhodlal alebo možno len nedostal. Našťastie. Vrahov vypátrala polícia, vyšetrovatelia zhromaždili dôkazy a súdy vyniesli výroky o vine a treste.

Prípad bol definitívne uzavretý v roku 2014. Detaily nájdete v druhej časti knihy Kauza Cervanová s podtitulom Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia.

Najnovšie články

Médiá rozdelili ochrankárov na anjelov a diablov. Znova sa však mýlia

10.05.2019  I  20:00

Domáce komentáre

Ochrankár by mal byť nielen dobrý strelec, šikovný bojovník a predvídavý taktik, ale aj diskrétny profesionál. Aspoň taký je ideál. Realita je trochu iná. A rozhodne je oveľa komplikovanejšia, ako to verejnosti líčia tendenčné médiá.

Nacizmus nebol príčinou druhej svetovej vojny. Bola ňou geopolitická nerovnováha

02.05.2019  I  19:05

Domáce komentáre

O rok uplynie trištvrte storočia od ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente. Aj napriek značnému časovému odstupu neraz posudzujeme geopolitické a historické súvislosti tejto udalosti na základe ideologickej interpretácie dejín. Na vlastnú škodu, pretože nám to bráni jasne vidieť nielen minulosť, ale aj súčasnosť.

Veľká Británia: O čom je reč, keď sa hovorí o večných a trvalých záujmoch

24.04.2019  I  10:40

Zahraničné komentáre

Británia nemá večných ani trvalých spojencov či nepriateľov, iba večné a trvalé záujmy a povinnosťou vlády Jej veličenstva je ich za každých okolností presadzovať. Tento bonmot znie ako otrepaná fráza, no s blížiacim sa vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa stáva aktuálnejším, než bol počas niekoľkých uplynulých desaťročí.