clanok

Vytriezvenie z Emmanuela Macrona je istá vec. Nastane aj sklamanie?

10.05.2017  I  10:20

Zahraničné komentáre

Napriek úľave finančných trhov a bruselských vodcov zvolenie Emmnuela Macrona za prezidenta nie je samo o sebe riešením francúzskych a európskych problémov. Možno poskytuje krátky oddychový čas, ale ten môže zvádzať k neodôvodnenému optimizmu.

Macron, prezident bez zázemia

Emmanuel Macron je prezident bez solídneho mocenského zázemia. Jeho strana En Marche! v súčasnosti nemá žiadne zastúpenie v Národnom zhromaždení a je otázne, koľko kandidátov tohto nečitateľného zoskupenia získa poslanecký mandát v júnových dvojkolových parlamentných voľbách. S určitosťou však môžeme povedať, že monsieur Macron sa bude musieť deliť o moc, či už s republikánmi alebo socialistami. Tento neodvratný fakt najlepšie vystihuje paradoxnosť jeho zvolenia.

V prvom a druhom kole prezidentských volieb získali krajná pravica a krajná ľavica takmer 50 percent hlasov. Ďalších 23 percent ľudí hlasovalo za Emmanuela Macrona. Francúzi sa týmto spôsobom doslova pomstili socialistom a republikánom/gaulleistom, ktorí spoločne tvorili chrbtovú kosť politického systému 5. republiky. Od roku 1958 sa nestalo, že by do druhého kola prezidentských volieb nepostúpil republikán alebo socialista. A od toho istého roku sa nikdy nestalo, že by za prezidenta nebol zvolený predstaviteľ jedného z tradičných politických prúdov. V tomto ohľade sú výsledky prezidentských volieb vyslovením nedôvery politickému systému 5. republiky, ktorý bol dizajnovaný tak, aby eliminoval nesystémové a extrémne politické sily. V roku 1958 išlo predovšetkým o vyšachovanie komunistov. Neskôr mechanizmus dvojkolovej voľby slúžil na potlačenie Národného frontu, čo sa podarilo aj v roku 2017, ale iba za cenu zvolenia nového nesystémového hráča.

Prázdna nádoba En Marche!

To, čo pomohlo k zvoleniu Emmanuela Macrona za prezidenta sa však v parlamentných voľbách otočí proti nemu. Dvojkolová voľba poslancov 577 členného Národného zhromaždenia bude najviac vyhovovať známym politickým postavám. A tie sú najmä medzi republikánmi a socialistami.

En Marche! je v podstate prázdna nádoba, ku ktorej sa dnes oportunisticky pridávajú niektorí progresívni socialisti, ale to na víťazstvo stačiť nebude. Odchádzajúca socialistická vláda je vo Francúzsku mimoriadne nepopulárna, a preto budú mať najväčšie šance na zvolenie v jednomandátových obvodoch najmä republikáni. S nimi sa bude musieť Macron po júni 2017 pravdepodobne deliť o moc. V tomto bode sa kruh uzavrie, pretože politický systém 5. republiky opäť vráti do hry tradičné stranícke sily. Otázkou však potom ostáva, či a akú zmenu bude predstavovať prezident Emmanuel Macron.

Nová vláda, staré problémy

Nová francúzska vláda zdedí staré problémy. Vysokú nezamestnanosť, chudorľavý rast ekonomiky, extrémnu zadlženosť a vysoké schodky v štátnom rozpočte i na bežnom účte platobnej bilancie. Francúzskom aj naďalej budú otriasať teroristické útoky a ľudí v mestách a na vidieku budú neustále vyrušovať vlny nežiaducich migračných nájazdov.

Riešenia mnohých z týchto bolestí nie sú len vo francúzskych, ale najmä európskych, a teda nemeckých rukách. Na prvý pohľad sa môže zdať, že zvolením Emmanuela Macrona budú vzťahy Paríža s Berlínom harmonické bez ohľadu na to, či Angela Merkelová štvrtý raz obháji kancelárstvo alebo nie. Pán Macron síce nebude iniciovať vystúpenie z eurozóny či nebodaj z EÚ, ako to sľubovala madame Le Penová, avšak strategické záujmy Francúzska a Nemecka sa vo viacerých otázkach líšia, a to ovplyvní nielen vzťahy oboch krajín, ale aj dianie v celej Európe.

Euro, čo je vlastne nadhodnotená nemecká marka, poškodzuje francúzsky export. Prezident Macron bude preto tlačiť na devalváciu eura, s čím však Berlín bude iba ťažko súhlasiť, pretože od hospodárskej krízy 30. rokov minulého storočia sú Nemci alergickí na infláciu a po nadobudnutí bohatstva po druhej svetovej vojne si zase prísne strážia hodnotu úspor. Nie je to jediný kritický bod vo vzťahoch Nemecka s Francúzskom. Ak v úrade ostane Angela Merkelová, budú pretrvávať odlišné pohľady na funkčnosť paktu stability a nepochybne príde rad aj na Rusko a režim sankcií.

Keď sa Macron zrazí s realitou

Najneskôr do mája 2018, dokedy v krajine musia prebehnúť predčasné voľby, do európskej hry vstúpi otázka ekonomicky a politicky roztraseného Talianska. Aj v jeho prípade platí, že mnohé z talianskych bolestí súvisia s nadhodnoteným eurom. Banky na Apeninskom polostrove sú čoraz toxickejšie a ich nákaza sa môže veľmi ľahko rozšíriť po celej Európe. Francúzsko, ktoré je tak severoeurópska, ako aj stredomorská krajina, bude zastávať v mnohých ohľadoch podobné postoje ako Taliansko. A to opäť môže spôsobovať nesúlad medzi Parížom a Berlínom.

Dobré vzťahy Francúzska s Nemeckom sú pritom pre stabilitu, prosperitu a mier v Európe kľúčové. Ekonomická realita však tlačí a zrejme bude tlačiť lídrov oboch zemí do vzájomných stretov, aj keď sa ich budú usilovať maskovať diplomatickým jazykom.

Najmä Emmanuel Macron v dôsledku pôsobenia vnútorných a vonkajších neosobných síl čoskoro pocíti, že chcieť niečo docieliť a môcť to aj urobiť sú dve rozdielne veci. Otázne je, či prípadné sklamanie z jeho pôsobenia v úrade 5. republika prežije alebo sa o päť rokov (a možno aj skôr) na obzore objaví sila, ktorá ju zmätie zo sveta a nastolí republiku šiestu, ktorej tvar si zatiaľ nedokážeme predstaviť.

Najnovšie články

Aj keď ma súd neochránil pred Koščovou klikou v SIS, budem dnes svedčiť

09.09.2019  I  06:00

Domáce komentáre

Konšpiračné teórie, sprevádzajúce moju neúčasť na prvej časti hlavného pojednávania v kauze zmenky televízie Markíza, vyvrcholili festivalom absurdít viacerých držiteľov novinárskych ocenení. Od mediálnej inkvizície sa nedalo nič iné očakávať. Dnes poviem všetko podstatné na súde, no napriek tomu považujem za potrebné čitateľom a fanúšikom Ďatľa adresovať niekoľko slov.

Problém s názvom Nemecko nezmizol, má len inú podobu

01.09.2019  I  18:20

Zahraničné komentáre

Pred 80 rokmi Nemecko napadlo Poľsko, a tak sa stal 1. september v historickom kalendári míľnikom vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe. Európania sa vo viacerých ohľadoch z tohto konfliktu a jeho sprievodných javov spamätávajú dodnes. Súčasťou tohto procesu je aj dlhodobé zotrvávanie v omyle, založenom na predstave, že nebyť Adolfa Hitlera a brutálnej ideológie nacistickej strany, druhá svetová vojna by sa Európe vyhla.

Európska únia v súčasnej podobe neprežije

23.08.2019  I  12:54

Zahraničné komentáre

Diskusia o Európe je večne živá a čoraz búrlivejšia. Žiaľ, veľmi často je redukovaná na ideologický spor medzi euro- skeptikmi a optimistami. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia a najmä budúcnosť je omnoho nejasnejšia, ako si mnohí predstavujú a myslia. Všetko sa to začína a končí a potom znovu začína pri probléme európskej diverzity.