clanok

Z Michala Kováča stvorili okolnosti štátnika

09.10.2016  I  04:10

Domáce komentáre

Vo štvrtok 13. októbra 2016 Slovensko pochová svojho najlepšieho prezidenta. Rozlúčka s Michalom Kováčom bude okrem iného spomienkou na muža, ktorý dokázal ísť v ústrety ťažkým okolnostiam, a preto sa aj napriek objektívnym i subjektívnym obmedzeniam stal štátnikom.

Slovenskí prezidenti neboli ani charizmatickými lídrami, ani nadanými rečníkmi. Platí to aj aktuálnej hlave štátu Andrejovi Kiskovi. Zväčša to však boli šikovní hráči, ktorí dokázali buď využiť zákonitosti parlamentnej (Kováč), alebo priamej (Schuster, Gašparovič, Kiska) voľby, aby sa stali hlavou štátu. Napriek tejto spoločnej charakteristike Michal Kováč v spoločnosti slovenských prezidentov vyniká.

Písať o prezidentovi Michalovi Kováčovi má výhodu, že si ho netreba idealizovať, aby sme o ňom mohli povedať niečo dobré. Bol to politik ako každý iný. Robil, a musel robiť, kompromisy. Dopustil sa kontroverzných a niekedy aj vyložene nesprávnych rozhodnutí. Podieľal sa na vzostupe nebezpečne impulzívneho Vladimíra Mečiara a jeho Hnutia za demokratické Slovensko. Druhou voľbou bolo ostať v spolku politikov odtrhnutých od reality, ktorí ovládali Verejnosť proti násiliu. Ani jedna voľba nebola dobrá. Tú, ktorú si vybral, na dlho ovplyvnila osudy Slovenska. A napokon Michal Kováč veľkou mierou prispel k tomu, že mečiarizmus nenávratne odišiel do minulosti.

Veteráni Hnutia za demokratické Slovensko budú zrejme večne tvrdiť, že odpor prezidenta Kováča voči autoritatívnym sklonom premiéra Mečiara nemal nič spoločné so štátnictvom a morálkou, pretože išlo o pokračovanie vnútrostraníckych a osobných sporov inými prostriedkami. Naopak, predstavitelia vtedajšej opozície budú do smrti presvedčení, že Michal Kováč sa aj napriek osobnému nepohodliu, ponižovaniu a rodinnej tragédii, akou bol únos jeho syna tajnou službou, dokázal vzoprieť zlu a nepoľavil až do víťazného konca.

Ak dáme bokom stranícke videnie, zdá sa, že trochu majú pravdy jedni i druhí. Michal Kováč sa veľmi skoro po založení Hnutia za demokratické Slovensko dostal do sporov s Vladimírom Mečiarom. Ťažko povedať, či zo strany pána Kováča išlo vždy o principiálne postoje. Vnútorné pomery Mečiarovho hnutia ostali dodnes zahalené rúškom tajomstva. Keď sa však preniesli spory oboch politikov na inštitucionálnu úroveň, prezident kontra premiér, Michal Kováč jednoznačne prevyšoval Vladimíra Mečiara. Niežeby vo všetkých sporoch vyhrával. Práve naopak, keď sa mu úspešne podarilo zablokovať vymenovanie Ivana Lexu za ministra privatizácie a neskôr za riaditeľa SIS, Michal Kováč už len prehrával. V oblasti obhajovania verejného záujmu však prezident udeľoval premiérovi jednu lekciu za druhou.

Michal Kováč každou prehrou usvedčoval Vladimíra Mečiara, že premiér a predseda Hnutia za demokratické Slovensko vedie krajinu do slepej uličky. Nech už boli jeho pohnútky akékoľvek, prezident Kováč si nevybral ľahšiu cestu lokajskej symbiózy s premiérom Mečiarom, ale strastiplnú púť konfliktov, ktoré museli byť vybojované. Ak by neboli, Vladimír Mečiar by bol skôr či neskôr porazený, ale Michal Kováč dal návod svojim nástupcom, ako sa aj bez zjavného nadania stať štátnikom.

Prezident Michal Kováč vykročil v ústrety neľahkému osudu. Čelne sa zrážal niekedy až s brutálnymi okolnosťami, ktoré z neho napokon urobili štátnika. Doteraz ho v prezidentskom úrade nikto nenapodobil.

Najnovšie články

O škodlivosti politickej pornografie

19.09.2019  I  12:40

Domáce komentáre

Zverejňovanie Threemy má zjavne požehnanie vyšších miest. A to je ešte väčší problém ako samotné zverejňovanie, pretože motivácie na takéto konanie môžu byť všelijaké, len nie legitímne a zákonné.

Aj keď ma súd neochránil pred Koščovou klikou v SIS, budem dnes svedčiť

09.09.2019  I  06:00

Domáce komentáre

Konšpiračné teórie, sprevádzajúce moju neúčasť na prvej časti hlavného pojednávania v kauze zmenky televízie Markíza, vyvrcholili festivalom absurdít viacerých držiteľov novinárskych ocenení. Od mediálnej inkvizície sa nedalo nič iné očakávať. Dnes poviem všetko podstatné na súde, no napriek tomu považujem za potrebné čitateľom a fanúšikom Ďatľa adresovať niekoľko slov.

Problém s názvom Nemecko nezmizol, má len inú podobu

01.09.2019  I  18:20

Zahraničné komentáre

Pred 80 rokmi Nemecko napadlo Poľsko, a tak sa stal 1. september v historickom kalendári míľnikom vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe. Európania sa vo viacerých ohľadoch z tohto konfliktu a jeho sprievodných javov spamätávajú dodnes. Súčasťou tohto procesu je aj dlhodobé zotrvávanie v omyle, založenom na predstave, že nebyť Adolfa Hitlera a brutálnej ideológie nacistickej strany, druhá svetová vojna by sa Európe vyhla.