clanok

Zrušenie Mečiarových amnestií nesmie ohroziť našu slobodu a základy republiky

02.04.2017  I  12:35

Domáce komentáre

Radosť zo zrušenia Mečiarových amnestií by mala byť opatrná. Politické sily, ktoré sa mediálne zhostili tejto témy, sú hrozbou pre slobodu, budúcnosť republiky a jej základov.

Ďateľ.sk sa v priebehu politických diskusií o Mečiarových amnestiách vyjadril za ich zrušenie. Dôraz sme kládli viac na budúcnosť než minulosť a usilovali sme sa nájsť ústavne konformné riešenie tohto problému. Riešenie, pre ktoré sa rozhodol parlament, sa viac obracia do minulosti než k budúcnosti.

Minulosť verzus budúcnosť

Zmyslom zrušenia Mečiarových amnestií by nemala byť túžba po pomste, ale profylaxia pred chúťkami potenciálneho uzurpátora, ktorý by chcel amnestovať štátom organizované násilie. Republika musí mať pre budúcnosť vytvorené mechanizmy na zvrátenie takéhoto stavu. Obzvlášť preto, lebo Európa prechádza turbulentným obdobím, globálna politická scéna sa výrazne mení a dnes nikto nevie, ako bude v dôsledku týchto tektonických pohybov vyzerať naša vláda o 10, 15, 20 či 30 rokov.

Riešenie parlamentu síce dáva zákonodarnému zboru možnosti aj do budúcnosti, avšak priebeh rokovaní poslaneckého grémia a pléna ukázali, že predovšetkým opoziční lídri so sklonmi k revolučným praktikám sa usilovali vytvoriť z minulosti nástroj politického marketingu.

Význam spoločenskej nebezpečnosti

Keby politickej rozprave o amnestiách namiesto politickej propagandy dominovala starostlivosť o budúcnosť republiky, nemohli by poslanci v ústavnom zákone zmiešať Mečiarove amnestie s Kováčovými individuálnymi milosťami. Mečiar amnestoval štátom organizované a vykonané násilie. Kováč (ponechajme teraz bokom dôvody) omilostil šesticu súkromných osôb vo veci ekonomickej kriminality.

Postaviť na jednu úroveň spoločenskú nebezpečnosť štátom páchaného násilia a ekonomickú kriminalitu fyzických osôb je prejavom hlbokého nepochopenia, aké riziká sú v súvislosti s Mečiarovými amnestiami v stávke. Je síce pravda, že politici sú závislí od názoru bežného človeka, ale sú situácie, keď poslanci nesmú podľahnúť „múdrosti“ pivného filozofovania a v záujme budúcnosti republiky nielen správne konať, ale aj vysvetľovať, prečo sa Mečiarove amnestie a Kováčove milosti nedajú porovnávať.

Mimoriadne sa nesmie stať bežným

V súvislosti s prijatým riešením zrušenia Mečiarových amnestií je potrebné zdôrazniť, že ide a musí ísť len o mimoriadne a výnimočné opatrenie. Amnestovanie páchateľov zavlečenia prezidentovho syna a zmarenia referenda bolo nebezpečným precedensom. Po takmer dvoch desaťročiach sa parlament odhodlal tento precedens zvrátiť.

Vytvoril sa tým ďalší precedens, ktorý môže byť potenciálne taktiež nebezpečný, ak si správcovia republiky neuvedomia, že k opatreniam podobného významu možno siahať len výnimočne. Prijímať zmeny s retroaktívnymi účinkami musí byť opodstatnené nielen morálne, ale aj s hlbokým pochopením ich účinkov pre našu budúcnosť a stabilitu republiky.

Hrozba nadvlády Facebooku

Zmena ústavy, umožňujúca zrušenie Mečiarových amnestií a Kováčových milostí bola prijímaná v atmosfére, ktorá nabáda k opatrnosti. Médiám a predstaviteľom permanentnej revolúcie v parlamentných laviciach sa opäť podarilo navodiť dojem, že každý, kto nesúhlasí s rušením amnestií alebo sa stavia k tomuto riešeniu skepticky, je nepriateľom demokracie a pomáha páchateľom vyhnúť sa zodpovednosti.

Naopak, práve tento bipolárny postoj za  proti je hrozbou pre slobodu. Odmieta totiž načúvať striedmym a triezvym hlasom a zvádza k presvedčeniu, že morálne rozhorčenie oprávňuje parlamentnú väčšinu prijať akékoľvek rozhodnutie. Dnes sa to zdá možno nepredstaviteľné, ale ak sa časom chopia moci parketoví levy Facebooku a podarí sa im (napríklad osvedčeným mediálnym nátlakom) zabezpečiť si ústavnú väčšinu, môžeme sa dočkať ústavných zákonov o zrušení súdnych rozhodnutí.

Prečo treba počúvať striedme názory

Ďateľ.sk tým nechce povedať, že reviduje svoje predchádzajúce postoje. Aj naďalej zotrváva v presvedčení, že s ohľadom na budúcnosť je potrebné s Mečiarovými amnestiami skoncovať. Avšak v politickej vrave sa už objavili napríklad návrhy na priamu voľbu generálneho prokurátora a mnohí tomu za asistencie médií tlieskajú. Ak by sa mali tieto a ďalšie podobné tendencie v budúcnosti presadiť, rušenie súdnych rozhodnutí parlamentom nemusí byť iba planým poplachom, ale reálnou hrozbou.

Ďateľ.sk preto tvrdí, že ak nebudeme ochotní načúvať triezvym názorom, republika a občianska sloboda budú v ohrození.

Najnovšie články

Obmedzený svet liberálnej demokracie

19.03.2019  I  15:15

Domáce komentáre

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika.

Čaputová zažiarila, Šefčovič sa pokúsi o nemožné a Harabin sa musí rozhodnúť, čo ďalej

17.03.2019  I  11:05

Domáce komentáre

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.

Peter Košč, mafián, ktorému zobú Monika Tódová & Co. z ruky: Časť I.

15.03.2019  I  07:25

Domáce komentáre

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka prinieslo mnoho odhalení. Jedno z nich sa usilujú novinári dôsledne utajiť. Ide o to, že okrem Daniela Lipšica a Romana Kvasnicu bol zdrojom únikov informácií z vyšetrovacieho spisu a ich expedovania do médií mafián Peter Košč. Jeho priamymi a nepriamymi spojencami v médiách sú Monika Tódová, Roman Cuprik, Ján Krempaský, Jana Šimíčková, Pavel Knapko a ďalší. Toto je prvá časť správy o tom, kto je Peter Košč a komu novinári prepožičali svoje brká a mdlé mysle.