Výpovede bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu plnia stránky novín. Jasný signál, že sa derie na slobodu. Bodaj by aj nie, keď má za sebou riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Má to jeden háčik. Kajúcnik Beňa spieva podľa vopred napísaných nôt. Prinajmenšom v prípade obvineného Martina Kvietika.

Nikdy nemusel trpezlivo čakať, kým naňho príde rad, nikdy nemusel prejsť tŕnistou cestu od najnižších priečok po najvyššie, pretože vždy sa považoval za niekoho, kto je viac ako všetci ostatní. A zväčša mu to vychádzalo, pretože aj jeho okolie často podliehalo ilúzii, že je výnimočný. Podarí sa to Danielovi Lipšicovi aj tentoraz?

Módnou vlnou oficiálneho náboženstva liberalizmu je boj proti takzvanému extrémizmu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v slovenskej trestno-právnej praxi ide zväčša o verbálne delikty s prinajmenšom spornou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Na druhej strane prakticky denne v médiách narážame na vyjadrenia, ktoré by sa dali hodnotiť napríklad ako navádzanie na trestný čin krivej výpovede, respektíve krivého obvinenia. A nikto s tým nič nerobí.

Na status o zasranovi Jurajovi Šeligovi reagovalo niekoľko mojich priateľov a známych. Ani nie preto, že som podpredsedu parlamentu označil za zasrana, s tým prakticky jednohlasne súhlasili. Výhrady ľudí, na mienke ktorých mi záleží, negatívne vnímali okolnosť, že som sa v statuse dotkol aj partnerky Juraja Šeligu, poslankyne Jany Žitňanskej. S tým mali viacerí problém a musím sa priznať, že presne takú reakciu som chcel vyvolať.