Autor

Po voľbách v roku 1998 sa upísal práci pre Slovenskú informačnú službu, no ešte ďalších 5 rokov sedel na dvoch stoličkách - v redakcii a v SIS. Teraz Peter Tóth (42) napísal knihu o svojom pôsobení v SIS s názvom Krycie meno Bežec. Ktorí politici a špióni sa majú báť?

Dostal sa k informáciám, ku ktorým bežný smrteľník nemá prístup. Podľa neho potvrdzujú vinu siedmich páchateľov, ktorých Krajský súd v Bratislave v roku 1982 odsúdil zo znásilnenia a vraždy študentky Ľudmily Cervanovej.

Bol novinárom denníka Sme v čase, keď Slovenská informačná služba zavliekla prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska. Ako jediný sa vtedy dostal k hlavnému svedkovi v kauze k Oskarovi Fegyveresovi a priniesol s ním rozhovor.

Po filmovom spracovaní dávnej vraždy študentky Ľudmily Cervanovej vyjde kriminálny príbeh aj knižne. Prvý diel knihy Kauza Cervanová napísal bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth.

Známy novinár, bývalý komentátor denníka Sme, neskôr šéf kontrarozviedky Peter Tóth šéfuje novému časopisu o celebritách Gala. V rozhovore pre Mediálne.sk hovorí o tom, aký je rozdiel medzi našim a zahraničným bulvárom a zároveň aj o práci pre SIS aj médiá.

Bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS a bývalý novinár Peter Tóth reaguje na obnovenie vyšetrovania smrti Róberta Remiáša.

Novú knihu publicistu a bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Tótha pokrstil novinár Tom Nicholson.Novú knihu publicistu a bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Tótha pokrstil novinár Tom Nicholson.

Bývalé vedenie Slovenskej informačnej služby v roku 1996 chcelo, aby podsvetie prinútilo Róberta Remiáša spolupracovať. Domnieva sa bývalý novinár a bývalý riaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth.

Bývalý šéf kontrarozviedky SIS za druhej Dzurindovej vlády Peter Tóth nevie, či vrah Róberta Remiáša žije, alebo je už po smrti. Tóth bol ešte ako novinár v dennom kontakte so zavraždeným Remiášom, ktorý bol spojkou na Oskara Fegyveresa, korunného svedka únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. Podľa Tótha bol Remiáš sledovaný SIS a je pravdepodobné, že jeho smrť mala ak nie priamy, tak nepriamy súvis s únosom Kováča ml.

Udalosti vo francúzskom Nice potvrdzujú, že Islamský štát, al-Káida alebo iné radikálne skupiny nie sú schopné na území západnej Európy zorganizovať a uskutočniť vysoko sofistikovaný teroristický útok so stovkami či tisíckami obetí. Domnieva sa exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS), exnovinár a publicista Peter Tóth.

Bývalý novinár, neskôr šéf kontrarozviedky Peter Tóth spomína na obdobie SIS vedenej Lexom.

Keby médiá ľudí informovali, že vratku DPH vo výške takmer 2 milióny euro, kvôli ktorej chodia pred Bonaparte, vyplatil Ladislavovi Bašternákovi nominant vlády Ivety Radičovej, zrejme by sa žiadne protestné párty nekonali.

Hlavnými konkurentmi Alojza Hlinu budú starí nespokojní vodcovia KDH a jeho bývalý spojenec z pouličných atrakcií Igor Matovič. O značku kresťanskej demokracie sa do roku 2020 zvedie tuhý zápas.

Od roku 1993 sa stalo iba dvakrát, že za riaditeľa tajnej služby bol vymenovaný človek, ktorý nemal osobnú dôveru predsedu vlády. Prvý raz išlo o zakladajúceho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra. Stal sa šéfom SIS aj proti vôli premiéra Mečiara.

Približne 80 rokov sa mohlo zdať, že Turecko je európskou krajinou. Z tohto omylu nás vyviedol Recep Tyyip Erdoğan a mali by sme mu byť za to vďační.

Bývalý agent sis Peter Tóth si založil informačno-analytický portál Ďateľ.sk

Daniel Lipšic sa ocitol v ľudsky i politicky komplikovanej situácii. Bol účastníkom nehody, po ktorej vyhasol ľudský život. Opozičný poslanec v tejto ťažkej chvíli nepochybne ocení, ak mu jeho rivali nebudú oplácať rovnakou mincou, akou im v podobných prípadoch „platil“ on.

Existuje určitá pravdepodobnosť, že Igor Matovič príde o poslanecký mandát. Pokušenie jeho protivníkov je veľké. Rovnako aj politické riziká, ktoré sú so zbavením mandátu spojené.

Riaditeľ SIS robí personálne zmeny na viacerých významných pozíciách v spravodajskej službe. Z jeho rozhodnutí sa dá dedukovať, že viac ako vyškolenému spravodajskému personálu dôveruje bývalým policajtom.

Boris Zala a Monika Beňová v médiách otvorene kritizujú vedenie Smeru. Skutočnú hrozbu pre Roberta Fica a jeho verných nepredstavujú. Pre stranícke centrum je nebezpečný Pavol Paška a jeho košický klan.

Alojz Hlina stojí na čele dvoch strán. V KDH, kde si na lojalitu k hnutiu veľmi potrpia, to môžu viacerí považovať za politický smrteľný hriech. Pán Hlina sa pustil do boja so starými štruktúrami, no nedostatočne si chráni zadné vrátka.

Robert Fico povolal naspäť na úrad vlády mediálneho poradcu Erika Tomáša. Minulé aj aktuálne udalosti naznačujú, že pán Tomáš je poradca, ktorý by potreboval poradiť. A preto visí nad jeho hlavou veľký otáznik, či je správnym mužom na správnom mieste.

Vo štvrtok 13. októbra 2016 Slovensko pochová svojho najlepšieho prezidenta. Rozlúčka s Michalom Kováčom bude okrem iného spomienkou na muža, ktorý dokázal ísť v ústrety ťažkým okolnostiam, a preto sa aj napriek objektívnym i subjektívnym obmedzeniam stal štátnikom.

Pre vyšetrovanie dopravnej nehody Daniela Lipšica, ale aj pre neho samého by bolo lepšie, keby bol obvinený. Mal by viac práv a priestoru sa obhajovať. A prípadní politickí aktivisti menej priestoru ovplyvňovať svedkov.

Bratislava 15. októbra (TASR) - Ak by bol exposlanec Daniel Lipšic v súvislosti s usmrtením chodca pri dopravnej nehode v Bratislave obvinený, mal by viacej práv. Vyslovil pre TASR svoj názor publicista a bývalý príslušník bezpečnostných zložiek Peter Tóth.

Na úrad vlády prichádza nová posila. Marián Bednár, skúsený novinár a komunikačný stratég. Jeho úlohou pravdepodobne bude napraviť škody, spôsobené doterajšou nevhodnou mediálnou stratégiou kabinetu predsedu vlády.

Marián Kočner nastavil novinárom zrkadlo. Novinári zrkadlo zakryli čiernou plachtou a namiesto reality verejnosti naservírovali výpredaj bezcenných informácií.

Odchod Mareka Gajdoša z vedenia vyšetrovacieho tímu Gorila vyvolal nové vášne a oživil staré mýty súvisiace s touto najvýbušnejšou politickou kauzou novodobej histórie.

Slovné výmeny Kisku s Ficom sú prezentované ako hodnotový spor. V politike však nie je žiaden spor samoúčelný. Prezident vstúpil do novej kampane, ktorej pravdepodobným cieľom je presťahovať sa po parlamentných voľbách 2020 z prezidentského paláca na úrad vlády.

Poučenie z knihy Petra Tótha GABRIELA ROTHMAYEROVÁ

Vyšetrovateľ Marek Gajdoš, ktorý od roku 2012 viedol vyšetrovací tím kauzy Gorila a len nedávno ohlásil odchod do civilu, má nastúpiť do advokátskej kancelárie advokátky Evy Mišíkovej.

Koncom novembra uvedie vydavateľstvo Dixit na trh pokračovanie knihy Petra Tótha s názvom Kauza Cervanová II. s podtitulom Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia. Ďateľ svojim čitateľom exkluzívne prináša úryvky z deviatej kapitoly, nazvanej „Lampa a iné poľutovaniahodné udalosti“.

Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora a niekdajší hlavný stratég SDKÚ Sergej Michalič už nie sú zamestnancami prezidentskej kancelárie. Andrej Kiska z nich po viacerých nezhodách a strate pravej ruky Tomáša Lehotského urobil externých spolupracovníkov.

ROZHOVOR Je to jeden z najzložitejších prípadov v dejinách československej, neskôr slovenskej justície. Kauza beštiálneho znásilnenia a kolektívnej vraždy nevinnej mladej medičky dodnes rozdeľuje spoločnosť. V najbližšom čase uzrie svetlo sveta pokračovanie úspešnej knihy Petra Tótha Kauza Cervanová, tentoraz s označením II. Autor knihy pre náš web zhrnul zaujímavé okolnosti pri písaní tohto pokračovania a viac povedal aj o práci slovenských médií či nálepkovaní za konšpirátorov. Vysvetlil tiež, ako sa podľa neho veci majú s „odchodom“ Martina Bútoru od prezidenta Andreja Kisku.

Ak by mohla byť za najnovšou „kauzou“ Miroslava Lajčáka nenásytnosť agentúry prepojenej so Smerom, rovnako môžu byť v pozadí mediálnych vystúpení Zuzany Hlávkovej politické ambície novovznikajúcej strany. Znie to ako konšpiračná teória. Presne taká istá, akú šíria médiá hlavného prúdu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu Kuba nepredstavuje pre USA žiadnu strategickú hrozbu. Napriek tomu vo vzťahu Washingtonu a Havany prevládajú škodlivé reflexy, ktoré tak skoro nedokáže vykoreniť ani smrť legendárneho vodcu Fidela Castra.

V týchto dňoch vychádza druhý diel knihy Kauza Cervanová. Pri tejto príležitosti Ďateľ uverejňuje nové, dosiaľ nepublikované informácie o vrahoch tohto mladého dievčaťa.

Domnieva sa tak bývalý novinár, exšéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby (SIS) a publicista Peter Tóth.

V mediálnej ére prežije len ten politik, čo si dokáže získať pozornosť novinárov. Ján Budaj a ďalší poslanci OĽaNO vsadili na triednu nenávisť honbou na eštebákov.

Uplynulá nedeľa potvrdila krízu médií a zároveň naznačila, že keď sa Andrej Danko rozvášni, približuje sa ich úrovni.

Vyšetrovateľ Marek Gajdoš vzniesol obvinenie, z ktorého sa budú mnohí tešiť. Takmer isto si tým zaistil mediálnu slávu. O odbornosti jeho konania však musíme z vážnych dôvodov pochybovať.

Teroristické útoky v Berlíne a Ankare ukazujú dve rôzne tváre toho istého problému. Rastúca nestabilita na euroázijskej pevnine a pokusy USA o narušenie globálnej parity síl čoraz častejšie provokujú extrémne prejavy nesúhlasu s týmto vývojom. Patria k nim aj viac či menej sofistikované a dobre či horšie zorganizované teroristické útoky.

Ďakujeme za Vašu priazeň a námety na články!

Z domáceho pohľadu bude rok 2017 čakaním na Andreja Kisku a Ivetu Radičovú. V skutočnosti dianie na Slovensku oveľa viac ovplyvnia výsledky volieb v Nemecku, Francúzsku a prípadne v Taliansku. Dokonca aj pád jednej talianskej banky môže Slovenskom otriasť viac než akákoľvek vnútropolitická udalosť.

Marian Kotleba udelil Petrovi Pčolinského tvrdú lekciu z politického realizmu. Poslanec strany Borisa Kollára totiž nepochopil, že ĽSNS je napriek všetkým odpudivým vlastnostiam čitateľná: kompromisy nerobí.

Záujmom Slovenska a celej Európy je, aby NATO neviedlo vojnu s Ruskom. Mikuláš Dzurinda a 16 ďalších európskych politikov to očividne nepochopilo.

Porovnanie komunikačných stratégií troch najvyšších ústavných činiteľov naznačuje, že v roku 2020 zvedú hlavný politický zápas Andrej Kiska s Robertom Ficom. Ak sa chce do hry dostať aj Andrej Danko, musí stratégiu a možno aj tím poradcov od základu prebudovať.

Ďateľ.sk získal informácie, ktoré vnášajú nielen nové svetlo do kauzy Cervanová, ale sú aj podnetom pre web Konspiratori.sk, aby na svoj zoznam „hriešnikov“ zaradili magazín Týždeň.

Andrej Danko bojuje na jednom fronte s opozíciou a na druhom so Smerom. Výsledkom tejto odvážnej hry môže byť posilnenie Smeru na úkor SNS. Pravý opak toho, čo si predseda SNS želá.

Igor Matovič je v čoraz väčšej izolácii nielen vo vlastnej strane, ale aj v opozícii. Dôvodom je to, čo stále považuje za svoju prednosť. Bulvárny štýl politiky.

Francúzsko je ďaleko za slovenskými humnami. Udalosti v tejto krajine však majú na život Matovičovej babičky oveľa väčší vplyv, než škriepky s premiérom Ficom.

Zrušenie Mečiarových amnestií je dôležité najmä kvôli našej budúcnosti. Netreba zabúdať ani na potrestanie páchateľov, no oveľa podstatnejšie je odradiť prípadného budúceho uzurpátora od páchania zverstiev, ktoré si neskôr sám omilostí.

Portál parlamentnelisty.sk uverejnil rozhovor so zakladateľom Ďatel.sk Petrom Tóthom:

Ak chcú politici a novinári hovoriť a písať o Čistom dni, mali by mať predovšetkým čistú hlavu. Zatiaľ ponúkli len politickú a mediálnu manipuláciu, a to nie je práve dôkaz o čistote hlavy i úmyslov.

Portál Topky.sk uverejnil rozhovor so zakladateľom Ďatel.sk Petrom Tóthom:

Kauza Čistý deň prelomila dno doterajšieho úpadku verejnej diskusie. Pričinil sa o to advokát Daniel Lipšic, ktorý je dôvodne podozrivý z viacnásobného porušenia zákona.

Trend.sk uverejnil správu o tlačovej besede Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov.

Až v roku 2020 sa naplno ukáže, aké plody prinesú investície spoločníkov firmy ESET do denníka N a Progresívneho Slovenska.

Boris Kollár môže Natálii Blahovej ruky a nohy bozkávať, lebo ľudské i odborné fiasko pani poslankyne odvádza pozornosť od jeho spoločensky nebezpečného konania.

Telo Františka Gauliedera našli na železničnej trati medzi Trnovcom a Šaľou. Príčina smrti je predmetom policajného vyšetrovania.

Rodina Františka Gauliedera má zvrchované právo dozvedieť sa pravdu o smrti ich milovaného. Objasneniu prípadu bráni hystéria, vyvolávaná sprisahaneckými teóriami politikov a novinárov.

Radosť zo zrušenia Mečiarových amnestií by mala byť opatrná. Politické sily, ktoré sa mediálne zhostili tejto témy, sú hrozbou pre slobodu, budúcnosť republiky a jej základov.

Ako sa bude vyvíjať svet najbližšie štyri roky? Odpovede na túto zdanlivo obyčajnú otázku sa pokúsia vo Washingtone hľadať najbystrejšie mozgy svetovej geopolitiky. Ďateľ.sk bude ako pozorovateľ pri tom.

Konferencia Najbližšie štyri roky: Úloha Spojených štátov vo svete naznačila, že Európa, Rusko a Stredný východ ostávajú pre Washington dôležité, avšak strategický význam nadobúda Čína. Dôvodov je viac, no najvýznamnejší sa volá Severná Kórea.

Daniel Lipšic verbálne bojuje za právny štát. Skutkami dokazuje, že pred úctou k zákonu uprednostňuje mediálnu pozornosť.

Tatranka je obľúbená napolitánka generácií Slovákov. A je to aj prezývka zločinca, čo vodí políciu za nos. Jeho prefíkanosť raz bude negatívnym poučením pre generácie slovenských policajtov.

Vyšetreniu smrti Róberta Remiáša nebránili Mečiarove amnestie. Prinajmenšom od konca roku 1998 si dokonca môžeme byť istí, že v ceste objasneniu prípadu nestoja ani politické prekážky. Kauza Remiáš ostáva zatiaľ otvorená preto, lebo jej objasňovanie sa uberalo nesprávnym smerom.

Veľký protikorupčný pochod organizovala, financovala a politicky riadila opozícia. Politici navyše mladých presvedčili, aby nežiadali hlavu generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára.

Od smrti Róberta Remiáša uplynie 21 rokov. Peter Tóth bol novinár, ktorý sa venoval kauze únosu prezidentovho syna Kováča ml. a pomáhal Remiášovi pri kontakte s korunným svedkom únosu Oskarom Fegyveresom.

Smrť Róberta Remiáša vyvoláva otázniky a pochybnosti na oboch stranách pomyslenej barikády. Do určitej miery je to pochopiteľné, ale ani jedni, ani druhí by nemali nikdy zabudnúť na to, že o výsledku trestného konania nesmie rozhodovať hlas ulice, ale dôkazy.

Ďateľ.sk sa 5. apríla 2017 zúčastnil vo Washingtone na konferencii spoločnosti Geopolitical Futures s názvom Najbližšie štyri roky: Úloha Sopjených štátov vo svete. Hlavný referát podujatia predniesol stratég George Friedman. Prepis jeho vystúpenia prinášame v slovenskom preklade. Vzhľadom na to, že nejde o písaný text, ale o hovorené slovo, zodpovedá tomu aj jeho štruktúra. Veríme však, že aj napriek tomu bude pre čitateľov obohatením.

V prípade vraždy Jána Takáča odviedla polícia kus dobrej práce. Ibaže objasniť jednu vraždu dvakrát je čosi ako policajná verzia literárneho diela Podivuhodného prípadu Dr. Jekylla a Mr. Hydea.

Napriek úľave finančných trhov a bruselských vodcov zvolenie Emmnuela Macrona za prezidenta nie je samo o sebe riešením francúzskych a európskych problémov. Možno poskytuje krátky oddychový čas, ale ten môže zvádzať k neodôvodnenému optimizmu.

Krátka odpoveď na otázky z titulku je jednoduchá: Rozdiel je veľký, avšak majú spoločnú jednu črtu, ktorá charakterizuje ich politický marketing.

Daniel Lipšic podal vo veci dopravnej nehody, pri ktorej usmrtil chodca idúceho po priechode pre chodcov, návrh na uzavretie dohody o vine a trestne. Záujmom politika je vyhnúť sa hlavnému pojednávaniu. Záujem verejný však môže byť presne opačný.

Generálna prokuratúra vydala pokyn, aby bol termín dohody o vine a treste medzi Danielom Lipšicom a krajským prokurátorom zrušený.

Ak Národná kriminálna agentúra neprehodnotí vzťah k chránenému svedkovi Jozefovi Walzerovi, mala by sa činnosťou niektorých príslušníkov začať vážne zaoberať inšpekcia ministerstva vnútra.

Rozpúšťanie ĽS-NS dočasne spojilo Luciu Žitňanskú s Jaromírom Čižnárom. Ich cesty sa nevyhnutne rozídu. Pre túto chvíľu je podstatnejšie, kam sa vyberie ministerka Žitňanská

Medzi únoscami prezidentovho syna sa nájdu tak bývalí eštebáci, ako aj telesný strážca tribúnov novembrovej revolúcie. Život je jednoducho spletitý.

Ján Takáč mal Piťa obrazne aj takmer doslova na lopate. Napokon bolo všetko inak a dnes o tom koluje po Bratislave síce pozoruhodná, avšak nezmyselná historka.

Ak sa stane riaditeľom RTVS Jaroslav Rezník, v koalícii to vyvolá nové zemetrasenie. Problém je v tom, že ani Béla Bugár, ani Andrej Danko nemôžu ustúpiť. Prvý musí pána Rezníka vetovať, druhý za každú cenu podporovať.

V utorok 13. júna diskutoval zakladateľ portálu Ďateľ.sk, Peter Tóth, na TA3 v Téme dňa o dôkazoch v prípade zavlečenia Michala Kováča ml.

Správou o stave krajiny prezident Andrej Kiska nikoho neprekvapil. Všetci od neho očakávali presne to, čo povedal. A to je najväčšia prednosť i slabina jeho politiky.

Víťazom súťaže o šéfa RTVS nemusí byť ani jeden z kandidátov, ale súčasný štatutár inštitúcie Tibor Búza. Ak by sa to stalo, spor ministra kultúry Mareka Maďariča s premiérom Robertom Ficom by sa stal akútnou otázkou slovenskej politiky.

Počas voľby šéfa RTVS sa v plnej nahote ukázala bieda ideologických predsudkov a politického primitivizmu. Mediálnymi obeťami týchto úkazov sa stali novozvolený riaditeľ Jaroslav Rezník a predseda Mostu Béla Bugár.

V najbližších dňoch uverejníme tri pokračovania exkluzívneho slovného duelu bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu a zakladateľa stránky Ďateľ.sk Petra Tótha.

Ďateľ.sk uvádza prvú časť duelu Lexa verzus Tóth. Mečiarove amnestie takmer 20 rokov traumatizovali spoločnosť. Parlament zmenil ústavu, aby ich mohol zrušiť. Môžeme čakať skoré potrestanie únoscov Michala Kováča mladšieho?

Ďateľ.sk uvádza druhú časť duelu Lexa verzus Tóth. Bývalý šéf SIS Ivan Lexa nevylučuje, že jeho bývalý námestník Jaroslav Svěchota bol zapletený do únosu prezidentovho syna. Ide o prekvapivý posun v jeho postoji k tomuto trestnému činu, na ktorý bola v roku 1995 zneužitá SIS. Lexa však naznačuje, že Svěchota sa pri únose mohol spojiť s Ladislavom Pittnerom. Zakladateľ portálu Ďateľ.sk Peter Tóth zase argumntuje, že únos síce organizoval Svěchota, ale objednávateľom bol Vladimír Mečiar.

Ďateľ.sk uvádza poslednú časť duelu Lexa verzus Tóth. Zapríčinili smrť Róberta Remiáša tretie osoby? Mala motív na jeho likvidáciu SIS? Bol do prípadu zapojený gang sýkorovcov? A ak bola Remiášova smrť vražda, prečo sa ani po 21 rokoch nenašli vo vraku auta stopy po výbušnej zmesi?

Iniciatíva troch morí na prvý pohľad vyzerá ako plán do slnečného počasia. V skutočnosti ide o úmysel Poľska vytvoriť novú vojenskú koalíciu. Ďateľ.sk má pochybnosti, či je v záujme Slovenska, aby na nej bezvýhradne participovalo.

Mečiarove amnestie a ich zrušenie, rozhovory s Ivanom Lexom, vyšetrovanie únosu Michala Kováča ml. a fungovanie tajných služieb - o tomto všetkom sme sa rozprávali v Talk show Zuzany Martinákovej s publicistom a exšéfom kontrarozviedky SIS Petrom Tóthom.

Spojené štáty vznikli aj vďaka tomu, že vo vojne za nezávislosť mali lepšiu špionáž ako Veľká Británia. Preto nečudo, že prvým prezidentom USA bol bývalý špión.

Teroristický útok v Barcelone posilňuje presvedčenie, že zámerné zrážanie chodcov sa stáva v Európe novým normálom. Zmena nenastane v dohľadom čase, a preto je užitočné pochopiť, prečo sa proti nenormálnemu normálu bojuje ťažšie než proti rozsiahlym teroristickým komplotom.

Prokurátor podal protest proti rozhodovaniu v otázke akreditácie Čistého dňa. Čo to znamená? Nič z toho, čo ste si na túto tému prečítali v médiách.

Ešte pred 28 rokmi okupovala Červená armáda východný Berlín. Dnes je NATO vzdialené len 134 kilometrov od Petrohradu. Dynamika geopolitického vývoja nás preto oprávňuje klásť si otázku, či sa Slovensko dožije aj 50. výročia štátnej nezávislosti.

Nedostatok talentu ešte neznamená, že Andrej Danko úplne stratil rozum. A keď Lucia Nicholsonová máva papierom z NAKA, neznamená to, že jeho autorom nemôže byť jej asistent Pavol Milan.

Daňové peripetie pána prezidenta patria k slovenskému politickému koloritu. Patrí k nemu aj neschopnosť médií pomenovať veci pravými menami. Ak ide o Andreja Kisku, platí to obzvlášť.

Existuje dôvod domnievať sa, že mlčanie médií ohľadom daňových pochybení Andreja Kisku pripomína sprisahanie. Takéto praktiky sú vlastné štruktúram, aké pán prezident sám kritizuje.

Viac než výsledky jedných volieb v Nemecku môžu ovplyvniť osudy Európy a Slovenska geografia a staré historické nepriateľstvá. Viac možností ako vyberať si medzi jadrom Európskej únie, prípadnou nemeckou zónou a poľsko-rumunským Intermariom totiž nemáme.

Smer síce predražených advokátov nevymyslel, ale ani s nimi neurobil poriadok. Ako najdlhšie vládnuca strana v tejto krajine nesie za tento stav najväčšiu zodpovednosť.

Madrid sa pustil do boja, ktorý nikdy nemôže vyhrať, ale ani Katalánsko nemá štátnu nezávislosť istú. Hra sa ešte len začala a má otvorený koniec.

Realita daňovej kauzy Andreja Kisku sa opäť raz stratila za jej mediálnym obrazom. Aj vďaka podpore novinárov má prezident na úrovni propagandy nad premiérom navrch. Pravda je však taká, že tlaku verejnej mienky by mala čeliť predovšetkým hlava štátu.

Boľševici si mysleli, že v roku 1917 sa skončili dejiny. Stalin z toho vytriezvel veľmi rýchlo. Dokedy budú opití svojimi predstavami o svete slovenskí neoliberálni ideológovia?

Z prieskumu verejnej mienky uskutočneného pre portál Ďateľ.sk vyplýva, že budúci parlament môže byť ešte roztrieštenejší ako ten súčasný. Vyplýva z toho zásadná otázka, či v slovenskej politike bude pokračovať zákopová vojna medzi koalíciou a opozíciou alebo sa dočkáme spolupráce Smeru s SaS.

Alojz Hlina sa pri kriesení KDH dopúšťa strategických omylov, dôkazom čoho sú blížiace sa župné voľby. V kampani logo konzervatívneho KDH zaniká v rade značiek liberálov alebo priamych konkurentov kresťanských demokratov.

Najtvrdší útok proti Milanovi Ftáčnikovi neprišiel z kruhov bratislavskej pravice, ale z vlastných radov. Mestský poslanec Smeru Martin Borguľa ho obvinil z podvodu, čím vypustil džina z fľaše a nikto nevie, ako ho dostať naspäť.

George Friedman zvolal do New Yorku druhú konferenciu svojho analyticko-strategického centra Geopolitical Futures. Podujatie sa začne 25. októbra 2017 a Ďateľ.sk bude opäť pri tom.

Východná Ázia je plná globálnych udalostí, Európa má svoje hlboké problémy a nevyriešené vzťahy s Ruskom, len Severná Amerika je zatiaľ oázou pokoja a ekonomického rastu.

To, čo sa javí ako fantastické víťazstvo opozície v župných voľbách, je potvrdením známeho faktu: široké volebné koalície dokážu poraziť Smer, no žiaden subjekt to nezvládne sám. Na druhej strane má Smer vážny problém, pretože podporiť jeho kandidátov neprišli mnohí jeho tradiční voliči. A to je ešte horšie ako fakt, že v piatich krajoch prepadol.

Kto aspoň trochu chápe nástojčivosť našej závislosti od exportu, toho nemôže nechať téma európskeho jadra chladným. Žiaľ, väčšina slovenských politikov a médií si pri tejto téme vystačia s ideologickými poučkami.

Prežívame jedno z najpriaznivejších období našej histórie. Nič tu však nie je natrvalo a jasným svedectvom tohto znepokojujúceho faktu je aj sviatok venovaný takzvanej nežnej revolúcii.

Tieňový kabinet Igora Matoviča má niekoľko vážnych trhlín. Najpodstatnejšou je skutočnosť, že tieň, v ktorom pôsobí, má zakryť nedostatok kompetencie tieňových ministrov.

Vražda v Irish Pube je síce objasnená, ale za smrť nevinného Tomáša Arnolda páchateľ potrestaný nebude. Spravodlivosť je totiž slepá, a preto niekedy, žiaľ, aj nemorálna.

Prezident Donald Trump oznámil, že USA presťahujú svoje veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema, čím ešte viac skomplikoval už aj tak zložitú situáciu na Strednom východe. Účet za toto gesto môže byť pre Spojené štáty privysoký.

Jana Laššáková a Mojmír Mamojka možno budú pohromou pre ústavné súdnictvo. Ale možno aj nie. Dôvodom na mierny optimizmus sú bývalí politici a súčasní ústavní sudcovia Ľudmila Gajdošíková, Lajos Mészáros a Ladislav Orosz.

Radostné Vianoce, veľa zdravia, lásky a pohody v roku 2018 zo srdca želá

Osud Slovenska bol vždy, negatívne i pozitívne, spojený s rozmachom alebo pádom mocností. Ani v budúcnosti to nebude inak, ale aj tak by sme mali vedieť, prečo je dôležité dokázať vojensky uhájiť Východoslovenskú nížinu.

Aj keď to politici a médiá často tvrdia, politika nie je boj dobra so zlom ani súťažou morálnej krásy. Politika je umením možného a jej účelom je hľadanie správnych riešení. Slovenská politika však uviazla vo falošnom, realite nezodpovedajúcom zápase dobra proti zlu, ktorý sa môže stať zárodkom nebezpečnej nestability.

V dôsledku dlhotrvajúcej bulvarizácie spoločenského života žurnalistikou, ktorá sama seba označuje za slušnú, kvalitnú a mienkotvornú, sa zrodila nová mediálna hviezda: Ľuboš Kosík. Ide o ďalšiu z dlhého radu mediálnych manipulácií. Ďateľ.sk ponúka čitateľom jej anatómiu.

Ideológia liberálnej demokracie zrodila národný štát aj multikulturalizmus. Problém moslimskej migrácie však ideologické poučky nevyriešia. Záchranou je len priamy pohľad realite do očí.

Štefan Hríb sa tvári, že je priateľom prezidenta Andreja Kisku. Ak je naozaj jeho priateľom, prečo dopustil, aby sa hlava štátu ocitla v jednej miestnosti s vrahmi Ľudmily Cervanovej? Zdá sa, že hlavný strojca prezidentovho kultu osobnosti urobil fatálnu chybu a slovenské médiá robia všetko pre to, aby ju zamlčali.

Slovenská ekonomika je extrémne zraniteľná, aj keď sa premiér Robert Fico a minister Peter Kažimír tešia z optimistických prognóz na najbližšie roky. Z rastu HDP si jeho voliči, žiaľ, veľa neodkroja.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo vláde neuspela s návrhom zákona zmierňujúcim tresty za držanie drog pre vlastnú potrebu. Nedala sa odradiť. Avizuje, že v tomto škodlivom úsilí bude v obmenenej podobe pokračovať. A to aj napriek tomu, že doterajšími postojmi preukázala zarážajúcu neznalosť drogovej problematiky.

Ďateľ.sk vyjadruje hlbokú sústrasť pozostalým redaktora Jána Kuciaka a jeho priateľky.

Zakladateľ portálu Ďateľ.sk poskytol rozhovor denníku Pravda, v ktorom apeluje na všetkých, aby v súvislosti s vraždou Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka nezneužívali emócie a nerobili predčasné závery.

Nie každý, kto v jednej vete aspoň trikrát zopakuje slovo ´Ndrangheta, vie, o čom hovorí. Pozrime sa na to, čo všetko by sa muselo preukázať, aby sme mohli povedať, že na Zemplíne vyčíňa kalábrijská mafia.

Davová psychóza a indukovaná hystéria médií a časti politického spektra nie je dôvodom na predčasné voľby. Naopak, oba nebezpečné úkazy sú dôvodom na zavrhnutie tejto nezrelej myšlienky.

Politický a mediálny slovník je neuveriteľne brutálny, no mnohí ho vydávajú za oprávnené morálne rozhorčenie. Poniektorí (a nie je ich málo) si dokonca myslia, že nimi zastávané presvedčenie ich oprávňuje morálne opovrhovať ľuďmi s opačnými názormi. Takto sa rodí spoločenský konflikt a jeho hrozba sa zvyšuje každým dňom.

Piatkových protestov sa podľa médií zúčastnilo viac ako 100 tisíc ľudí. Stále je to len necelých 2,5 percenta oprávnených voličov.

Béla Bugár sa ešte nezriekol moci. To len novinári a politici nevedia čítať s porozumením.

Denník Pravda uverejnil komentár Petra Tótha. Upozorňuje v ňom na to, že pre krajinu sú rovnako ako demokracia dôležité aj republikánske inštitúcie, ktoré väčšina opozície deštruuje.

KDH je v komplikovanej situácii. Voľba nového či staronového predsedu môže dopadnúť len zle alebo ešte horšie teda podľa toho, ako hodnotia Alojza Hlinu a Richarda Vašečku jednotliví delegáti snemu. KDH má ešte vážnejší problém. Či funkciu lídra obháji Alojz Hlina, alebo sa funkcie ujme Richard Vašečka, hnutie kresťanských demokratov sa môže aj naďalej vzďaľovať svetu jadra jeho voličov.

Niekoľko hodín pred ďalším kolom demonštrácií sa v piatok 16. marca 2018 uskutočnila na Evanjelickom gymnáziu v Martine beseda so zástupcom šéfredaktora Aktuality.sk Michalom Badínom. Témou diskusie boli otázky spojené s modernou žurnalistikou na pozadí vraždy Martiny Kušnírovej a Jána Kuciaka. Podujatie svojou povahou vyvolalo viacero pochybností o úmysloch organizátorov, ako aj o ich schopnosti náležitým spôsobom sprostredkovať tínedžerom komplexný pohľad na citlivé spoločensko-politické problémy.

Prehrmenej politickej kríze dominovali štyri faktory. Prezident, Smer, opozícia a ulica. Vo vypätých chvíľach sú viditeľné silné, ale predovšetkým slabé stránky ich aktérov. Uplynulý mesiac potvrdil, že ešte viac ako slušnosť Slovensko potrebuje zmysel pre realitu. Bez tejto schopnosti je aj slušnosť iba slovom, ktoré sa používa ako kyjak na oponenta.

Otrávenie bývalého špióna Sergeja Škripaľa poškodilo Rusko, propagandisticky posilnilo Západ a potichu si môžu mädliť ruky v Kyjeve. Kto stojí za týmto odsúdeniahodným skutkom nevie ani Theresa May, no slovenskí propagandisti sa už pretekajú, kto z nich zaujme proti Rusku radikálnejší postoj. Na škodu Slovenska a jeho záujmov.

Prípad Sergeja Skripaľa pohltila politická rétorika. Produkujú ju Rusi, Briti, Američania, Európania aj médiá. Pod slovným balastom sa ukrýva len málo faktov, no aj na základe nich je možné sformulovať niekoľko triezvych úvah.

Keby médiá neplnili najmä propagandistickú, ale spĺňali by skutočnú informačnú funkciu, nemohli by si nevšimnúť, že v okolí Borisa Kollára sa pohybovalo až príliš veľa mafiánov a bielych koní. Na pokrytie tejto témy by stačil priemerný dátový analytik a jeden novinár, ktorý sa pár rokov venuje slovenskému krimi.

Človek nesmie ísť do politického ringu s ilúziami. Ale aj ten najtvrdší politický boj musí mať pravidlá. Ten slovenský už stratil takmer všetky. Situácia zašla tak ďaleko, že v stávke je elementárna súdržnosť národa.

Narastajúce rozpory medzi západnými mocnosťami a Ruskom čoraz častejšie vyvolávajú v strednej a východnej Európe diskusie o tom, aký by mal byť správny prístup menších krajín k Moskve. Problém spočíva v tom, že žiaden správny postoj neexistuje. Existujú len národné záujmy a otázka stojí tak, či ich jednotlivé krajiny správne pochopili.

Slabosť Tomáša Druckera zvýraznila silu Roberta Fica. Spôsob, akým predseda Smeru zabezpečil svojej strane dominanciu v rezorte vnútra, je učebnicovým príkladom moderného machiavelizmu.

Keď hovoríme o geopolitickom postavení Slovenska, musíme sa zaoberať viac inými krajinami ako sami sebou, pretože sme príliš slabí a príliš malí na to, aby sme mali vplyv na európske udalosti. Tým nie je povedané, že sme úplne stratili kontrolu nad svojím osudom. Naopak, musíme sa naučiť vnímať, ako sa pohybujú balvany, aby sme vedeli vo vhodnom čase uskočiť na správnu stranu.

Nedajme si rozvracať republiku. Nie kvôli súčasnej politickej reprezentácii. Tá odíde a príde nová. Možno lepšia, možno horšia. V každom prípade by sa však mali vlády striedať v rámci republikánskych tradícií, nie pod tlakom rozmarov a nálad iniciatív bez náležitej politickej legitimity.

Zuzana Kovačič Hanzelová nie je jediná redaktorka RTVS, čo nespĺňa kritériá pre prácu v médiu verejnej služby. Reprezentuje tento problém dostatočne výrazne, a preto je na mieste venovať jej osobitnú pozornosť. Obzvlášť v čase, keď z nej kolegovia z komerčných médií robia ikonu žurnalistiky.

Irán je regionálna mocnosť a tak sa aj správa. Chce si zabezpečiť priamy prístup k Stredozemnému moru, a preto naráža tak na odpor Izraela, ako aj všadeprítomných USA. V stávke je dokonca iránska nukleárna dohoda. Víťazom tejto konfrontácie nemusí byť nikto, no všeobecne prijateľným kompromisom môže byť situácia, v ktorej budú všetci zúčastnení nespokojní rovnakou mierou.

Fašizmus a nacizmus sú odpudivé ideológie, ale druhá svetová vojna by sa v takej či onakej podobe rozhorela aj bez ich existencie. A to je dôvod hlbšie sa zamyslieť nad tým, čo národy so železnou pravidelnosťou vháňa do krvavých jatiek na bojiskách.

Andrej Kiska oznámil, že na budúci rok sa nebude uchádzať o znovuzvolenie za prezidenta republiky. Odštartoval tým novú prezidentskú kampaň, pretože všetci, ktorí zo strategických dôvodov čakali, ako sa rozhodne, začnú vykladať karty na stôl. A to je čas, aby sme sa pokúsili sformulovať predbežné hodnotenie jeho pôsobenia v prezidentskom paláci.

Kde kto je tu odborníkom na odhaľovanie konšpiračných teórií, pôsobenie internetových trollov a skrytej propagandy. Experti tohto druhu sa vyznačujú tým, že všetko, čo nezodpovedá často nízkej úrovni ich poznania, označia za propagandu a sprisahanie trollov. A tak vznikajú nové konšpiračné teórie a nová clona slovnej hmly, za ktorou sa stráca realita.

Zakladateľ portálu Ďateľ.sk Peter Tóth napísal komentár pre denník Pravda. V texte sa venuje analýze vplyvu vstupu Andreja Kisku do straníckej politiky na slovenskú politickú scénu.

Sloboda tlače a sloboda prejavu bez zodpovednosti degenerujú do tyranie posledného slova. V súčasnom svete ho zväčša majú novinári. Jeho deštruktívnu silu obnažuje aktuálne oživená kauza Cervanová.

Prezidentské voľby vyhrá len ten kandidát, za ktorého sa postaví najsilnejšia koalícia. Nie stranícka, ale občianska. V tom spočívalo tajomstvo úspechu tak prezidenta Andreja Kisku, ako aj jeho predchodcu Ivana Gašparoviča.

Zakladateľ portálu Ďateľ.sk Peter Tóth poskytol rozhovor webu mediawatch.dog

Peter Kresák nie je jediným ústavným expertom na Slovensku. Okolnosť, že si ministerstvo vybralo za štedro honorovaného právneho poradcu práve jeho, vyvoláva podozrenia ohľadom politickej korupcie.

Spôsob, akým zareagovali slovenskí novinári na udelenie Krameriovej ceny Jánovi Kuciakovi je príznakom postupnej premeny médií hlavného prúdu na sektu.

Bratislava vedie tabuľku neefektívneho využívania nemocničných lôžok. Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská a Lekárske odborové združenie sa aj napriek tomuto znepokojujúcemu faktu pretekajú, kto z nich toto plytvanie prehĺbi.

Z vojenskej aj geopolitickej perspektívy je nákup stíhačiek F16 správne riešenie. Pochopenie nevyhnutnosti je základom pre úspešné budovanie nielen armády, ale aj štátu ako takého. Aj preto sú niektoré protestné výkriky proti tomuto rozhodnutiu prejavom biedy ducha ich autorov.

Výsledkom politického primitivizmu je predstava, že Amerika je všemocná. Nie je, a preto sa Donald Trump stretol s Vladimírom Putinom.

Aj keď je prezidentských kandidátov neúrekom, voľba hlavy štátu ostáva stále veľkou hádankou. S istotou však môžeme povedať, že prezidentské voľby majú potenciál pozmeniť politickú mapu Slovenska. Predovšetkým v revíri národniarov.

Keď sa z novinárov stávajú traviči studní a politici sa správajú ako splašená hydina, situáciu musí zachraňovať generálny prokurátor.

Nič nepoukazuje lepšie na hĺbku nepochopenia problémov slovenského zdravotníctva ako nedávny návrh SaS, aby mladí lekári odchádzajúci pracovať do zahraničia boli povinní štátu uhradiť náklady spojené s ich vysokoškolským štúdiom. Táto nevedomosť nie je výsadou liberálov. Výkony vlád za uplynulých 28 rokov sú svedectvom, že nepochopenie podstaty krízy v zdravotníctve je ako epidémia rozšírené po celej politickej scéne.

Ideologické interpretácie vpádu Varšavskej zmluvy do Československa nedávajú zrozumiteľnú odpoveď na otázku, prečo došlo pred 50 rokmi k tejto traumatizujúcej udalosti. Jediné realistické, aj keď mrazivo neosobné vysvetlenie poskytuje geopolitika.

Slovenské národné povstanie malo slabé politické vedenie a nedostatočnú vojenskú silu. Avšak aj keby uspelo, povojnová geopolitická situácia nebola pre budúcnosť Československa priaznivá. Okno nádeje sa otvorilo až v roku 1991, keď sa rozpadol Sovietsky zväz. A Slováci ho náležite využili

Zdravie (a predovšetkým záchrana života) nie je tovar, avšak pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemocnice nakupujú rôzne produkty a služby, ktoré tovarom sú, a preto je povinnosťou manažmentu správať sa nielen medicínsky, ale aj ekonomicky zodpovedne.

Odstúpenie Františka Imreczeho je na prvý pohľad víťazstvom opozície. V skutočnosti však ide o prejav čoraz prudšieho vnútrostraníckeho konfliktu donedávna monoliticky pôsobiacom Smere.

I keď prezumpcia neviny platí aj pre Mariana Kočnera (právo na predpoklad neviny má jednoducho každý), s ohľadom na známe okolnosti a súvislosti je nevyhnutné, aby sa Ďateľ vyjadril k aktuálnym informáciám o vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Spravidla neuverejňujeme texty formulované v prvej osobe jednotného čísla. V tomto prípade robíme ojedinelú výnimku.

Sila Smeru je čoraz viac odvodená od slabosti zvyšku politickej scény, a to je najjasnejším príkladom jeho slabosti. Neschopnosť jasne povedať, kto je kandidátom strany na prezidenta, je len príznakom tohto úpadku.

Schopnosť pozerať sa na svet očami chladného rozumu a prenikavého úsudku robí z Georgea Friedmana osobnosť, za ktorou sa kvôli jednej večeri oplatí preletieť Atlantický oceán.

Denník N klame, používa slovník aj praktiky žurnalizmu 50. rokov. Dokladom toho je aj lživý článok redaktorky Moniky Tódovej o tom, že zakladateľ stránky Ďateľ.sk Peter Tóth „sa priznal“ k sledovaniu Jána Kuciaka pred jeho vraždou.

Dejiny Československa sú príbehom hľadania rovnováhy síl v Európe. Ak má storočnica vzniku prvej republiky nejaký zmysel, nepochybne bude spočívať v úvahách o tom, ako sa malé národy môžu a musia prispôsobovať neosobným silám geopolitiky.

Komunálne voľby odhalili nielen biedu opozície, ale aj progresívny prepad Smeru. V roku 2020 sa Slovensko pravdepodobne dočká novej politickej mapy.

Médiá, čo s obľubou nadávajú iným do fašistov, dávajú priestor mysleniu založenému na fašizoidných skratkách. Príkladom je nedávna slovná produkcia Mariána Balázsa.

Čo majú spoločné Natália Blahová a Andrej Danko? Obaja získali tituly vďaka benevolencii univerzít. Takí držitelia titulov, akými sú obaja spomínaní ústavní činitelia, zaplavujú Slovensko po tisícoch. A to je podstatný problém nášho vysokého školstva.

Geografia ovplyvňuje náš každodenný život viac, než si uvedomujeme. Dokonca viac, než si pripúšťajú autori, kritici aj zástancovia migračného kompaktu.

Mená Vladimír Pčolinský a Peter Košč nie sú v mediálnych správach frekventované, no je vysoko pravdepodobné, že stoja za niektorými „bombami“ Moniky Tódovej a jej kolegov.

Nikto nevie, čo a či polícia našla v nehnuteľnostiach Mariana Kočnera. Krákanie bielych vrán má takú silu, že dokáže postaviť celé Slovensko na nohy. Aké sú však fakty o zvukovom zázname spravodajskej operácie Gorila?

Niet pochýb o tom, že oligarchia v pozadí Smeru, reprezentovaná podnikateľmi Jozefom Brhelom či Miroslavom Výbohom, je frustrujúcim príkladom korupcie. Oveľa menej, a pritom nezaslúžene, sa hovorí o mafii a jej kvitnúcich väzbách s opozičnými politikmi a novinármi. Prečítajte si dlhý a spletitý príbeh o tom, ako sa Monika Tódová stala povoľným nástrojom v rukách Petra Kočša, Vladimíra Pčolinského a ich ad hoc spojenca Daniela Lipšica.

Špionáž a kontrašpionáž sú pragmatické a neideologické remeslá. Vyžadujú si triezvy úsudok a úctu k protivníkovi. Vo svete tajných služieb neexistuje dobro a zlo, ale iba záujmy národa a vlasti.

Len nedávno sa nadchýnali prácou vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka. Tí istí nadšenci dnes obviňujú policajtov z úniku informácie o príkaze prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na zadržanie Norberta Bödöra. Existuje mnoho dôvodov veriť, že cieľom tejto manipulácie je zakryť skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu vynáša a účelovo prikrášľuje advokát Daniel Lipšic.

Novinári nebudú mať nárok nariekať nad kritikou ich práce dovtedy, kým sa nenaučia merať rovnakým metrom a kým neprestanú vydávať politické kampane a mediálne manipulácie za verejný záujem.

Monika Tódová proti mne zaútočila presne tak, ako mi to v zlovestnej výhražnej správe predpovedal mafián Peter Košč, blízky spolupracovník Vladimíra Pčolinského a Daniela Lipšica.

Láskyplné, požehnané Vianoce a mier v roku 2019 (naozaj) všetkým zo srdca praje

Myšlienkové plytčiny nie sú výsostným územím prezidenta Andreja Kisku, avšak v jeho prípade nedostatok hlbšieho pohľadu na (geo)politickú realitu bije najviac do očí.

Príbeh Miroslava Kriaka odkrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to však nielen oči nezakalené emóciami, ale aj otvorenú myseľ a schopnosť vnímať realitu súvislostí.

Zdravým rozumom sa nedá pochopiť, prečo Zlatica Kušnírová škodí vyšetrovaniu vraždy svojej dcéry. Vysvetliť sa to dá len nezvládnutými emóciami, ktoré cynicky zneužívajú mediálni manipulátori.

Ak by Monika Tódová prehovorila o svojich zdrojoch, Daniel Lipšic a Roman Kvasnica by boli trestne stíhaní. A keby odmietla vypovedať, pre marenie spravodlivosti by bola obvinená ona.

Čím v hlbšom právnom bezvedomí a faktickom zmätku žije príslušný autor článku alebo diskusného príspevku, o to vehementnejšie sa dožaduje môjho väzobného stíhania v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka. Myslenie vychádzajúce z faktov zďaleka obchádza väčšinu slovenských žurnalistov. O médiami manipulovaných davoch ani nehovoriac. Aj preto nezaškodí odfúknuť hmlu zbožných želaní, nech sa aspoň na krátku chvíľu, kým sa opäť rozbehne mašinéria každodenného znásilňovania spoločenského vedomia, môžu prehovoriť fakty.

Obvinenie Aleny Zsuzsovej z účasti na vražde Lászlóa Basternáka veľmi neprekvapuje. Zásadné indície o jej zapojení do prípadu existovali už v pôvodnom trestnom konaní. Znepokojujúce je však zistenie, že polícia zadržala a obvinila aj Vladimíra Mosnára, muža s dlhou históriou v štruktúrach organizovaného zločinu.

Daniel Lipšic pokračuje vo vynášaní informácií z vyšetrovacieho spisu. A klame, keď tvrdí, že utajený svedok mal vedieť už vo februári 2018, že Marian Kočner je podozrivý z vraždy Jána Kuciaka.

Čo majú spoločné Alena Zsuzsová, Vladimír Mosnár a Daniel Lipšic? Mnoho.

Organizovaná zločinecká skupina Daniel Lipšic a spol. zametá stopy, manipuluje verejnú mienku a marí vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka.

Verme, že médiá to nerobia vedome, ale vo výsledku pomáhajú Marianovi Kočnerovi kontrolovať Alenu Zsuzsovú. Pozrime sa na anatómiu tejto podivnej symbiózy.

Rozhovor s Petrom Tóthom

Doterajší priebeh kampane pred voľbami prezidenta plasticky ilustruje výhody a nevýhody hlbokých ideologických a politických priepastí, oddeľujúcich nielen jednotlivých kandidátov, ale aj široké segmenty populácie slovenských voličov.

Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka prinieslo mnoho odhalení. Jedno z nich sa usilujú novinári dôsledne utajiť. Ide o to, že okrem Daniela Lipšica a Romana Kvasnicu bol zdrojom únikov informácií z vyšetrovacieho spisu a ich expedovania do médií mafián Peter Košč. Jeho priamymi a nepriamymi spojencami v médiách sú Monika Tódová, Roman Cuprik, Ján Krempaský, Jana Šimíčková, Pavel Knapko a ďalší. Toto je prvá časť správy o tom, kto je Peter Košč a komu novinári prepožičali svoje brká a mdlé mysle.

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika.

Mediálna a opozičná interpretácia víťazstva Zuzany Čaputovej je založená na myšlienke, že jej zvolenie za hlavu štátu je prísľubom politickej zmeny. Problém tohto videnia udalostí spočíva v tom, že ide o propagandistickú floskulu, nie reflexiu politickej reality. Videné zo širšej perspektíve je totiž zrejmé, že víťazstvo pani Čaputovej je mierne modifikovaným, ale pred sa len refrénom tej istej pesničky spred piatich rokov.

Spojené kráľovstvo je piata najväčšia ekonomika na svete. Stále nie dosť silná na to, aby sa zaobišla bez Európskej únie.

Británia nemá večných ani trvalých spojencov či nepriateľov, iba večné a trvalé záujmy a povinnosťou vlády Jej veličenstva je ich za každých okolností presadzovať. Tento bonmot znie ako otrepaná fráza, no s blížiacim sa vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa stáva aktuálnejším, než bol počas niekoľkých uplynulých desaťročí.

O rok uplynie trištvrte storočia od ukončenia druhej svetovej vojny na európskom kontinente. Aj napriek značnému časovému odstupu neraz posudzujeme geopolitické a historické súvislosti tejto udalosti na základe ideologickej interpretácie dejín. Na vlastnú škodu, pretože nám to bráni jasne vidieť nielen minulosť, ale aj súčasnosť.

Ochrankár by mal byť nielen dobrý strelec, šikovný bojovník a predvídavý taktik, ale aj diskrétny profesionál. Aspoň taký je ideál. Realita je trochu iná. A rozhodne je oveľa komplikovanejšia, ako to verejnosti líčia tendenčné médiá.

Európske voľby môžu na slovenskej politickej scéne pripomínať tajfún, ale na kontinentálnej úrovni sa predpovede (aj zbožné želania) radikálnej zmeny zloženia Európskeho parlamentu celkom nenaplnili. Ponorení v často malicherných domácich sporoch máme tendenciu preceňovať náznaky domácej zmeny a na škodu veci venujeme menej pozornosti širšiemu obrazu reality v Európe.

Prezidentka Finančnej správy Lenka Wittembergerová používa dva metre. Jeden je nástrojom na skrotenie hysterických médií. Druhý na ochranu podozrivo konajúcich funkcionárov úradu, akým je napríklad viceprezident Finančnej správy Dušan Pátek.

Byť členom národa znamená milovať iných členov národa bez ohľadu na ich politické presvedčenie. Nie je to romantická predstava z 19. storočia. Byť doslova zamilovaný do príslušníkov svojho národa je totiž vitálnym predpokladom jeho prežitia. A to je v dôsledku veľmi pragmatická myšlienka.

Andrej Kiska ešte nie je v parlamente, ale už teraz avizuje, že proti vôli ľudu je ochotný postaviť vôľu ulice. A to je veľký problém pre republiku a jej inštitúcie.

Saudský korunný princ Mohamed Bin Salman Al Saud, jeho najbližší spolupracovníci a ďalší vyššie aj nižšie postavení predstavitelia režimu by mali byť postavení pred medzinárodný trestný súd. Nikdy sa to však nestane, pretože kráľovský dvor hrá v geopolitických záujmoch (nielen) Spojených štátov dôležitú úlohu.

Rozdávať ponaučenia o liberalizme a liberálnej demokracii v susedných krajinách bez dostatočných vedomostí môže vyznieť trápne. A to aj v prípade, že rozpaky nad výkonom Zuzany Čaputovej prehlušuje nekritický potlesk servilných médií.

Podľa medializovaných informácií by som mal dnes svedčiť pred senátom Špecializovaného trestného súdu v prípadne známom ako podvodné zmenky televízie Markíza. Neviem, či sú publikované informácie správne, pretože v dôsledku zlej bezpečnostnej situácie sa ukrývam na utajenom mieste, a preto mi prípadné predvolanie nemohlo byť doručené. Ak som bol naozaj súdom predvolaný, touto netradičnou cestou sa za neúčasť ospravedlňujem senátu, predstaviteľom obžaloby i obhajoby a na vysvetlenie pripájam nasledovné stanovisko.

Diskusia o Európe je večne živá a čoraz búrlivejšia. Žiaľ, veľmi často je redukovaná na ideologický spor medzi euro- skeptikmi a optimistami. Skutočnosť je oveľa komplexnejšia a najmä budúcnosť je omnoho nejasnejšia, ako si mnohí predstavujú a myslia. Všetko sa to začína a končí a potom znovu začína pri probléme európskej diverzity.

Pred 80 rokmi Nemecko napadlo Poľsko, a tak sa stal 1. september v historickom kalendári míľnikom vypuknutia druhej svetovej vojny v Európe. Európania sa vo viacerých ohľadoch z tohto konfliktu a jeho sprievodných javov spamätávajú dodnes. Súčasťou tohto procesu je aj dlhodobé zotrvávanie v omyle, založenom na predstave, že nebyť Adolfa Hitlera a brutálnej ideológie nacistickej strany, druhá svetová vojna by sa Európe vyhla.

Konšpiračné teórie, sprevádzajúce moju neúčasť na prvej časti hlavného pojednávania v kauze zmenky televízie Markíza, vyvrcholili festivalom absurdít viacerých držiteľov novinárskych ocenení. Od mediálnej inkvizície sa nedalo nič iné očakávať. Dnes poviem všetko podstatné na súde, no napriek tomu považujem za potrebné čitateľom a fanúšikom Ďatľa adresovať niekoľko slov.

Zverejňovanie Threemy má zjavne požehnanie vyšších miest. A to je ešte väčší problém ako samotné zverejňovanie, pretože motivácie na takéto konanie môžu byť všelijaké, len nie legitímne a zákonné.

Na stránke Ďateľ.sk sa najčastejšie venujeme domácim udalostiam, geopolitike a vzťahom medzi osobnými vášňami a neosobnými silami, určujúcimi hranice medzi tým čo by sme chceli a čo musíme robiť. Nadišiel čas, aby sme čitateľom ponúkli novú službu. Rozhodli sme sa, že z času na čas prinesieme pohľad do sveta biznisu. Poniektorých z vás to môže inšpirovať k zhodnoteniu finančných úspor vo forme akciových investícií. V tejto službe síce nenájdete zaručený návod na zbohatnutie, no urobíme všetko pre to, aby ste v nej dostali hodnotné informácie o trendoch na svetových trhoch.

Dnes nebudeme diskutovať o tom, či sme za alebo proti potratom. Ani o tom, či sme za alebo proti sobášom lesieb a homosexuálov. Bude reč o tom, ako slovenská spoločnosť diskutuje. Hneď na úvod si povedzme, že katastrofálne. No to nie je najhoršie. Pretože najhoršie je to, že kalamitný stav verejnej diskusie sa dramaticky zhoršuje.

Taktická logika v prípade Moniky Jankovskej je pomerne prostá. Menej medializácie, rovná sa väčšia nádej na úspech. Oveľa zložitejšie je preskúmať a pochopiť, prečo táto banalita novinárom, ale aj príslušným orgánom uniká.

Mediálna manipulácia môže mať rôzne podoby a môže slúžiť rôznym účelom. Na Slovensku zväčša propagandistickým. Mnoho nasvedčuje tomu, že aj hystéria okolo Gorily je jednou z foriem informačnej a emocionálnej manipulácie. Ďateľ.sk na podporu tohto tvrdenia ponúka niekoľko argumentov.

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy nie je jediný slovenský novinár, správajúci sa k slovu a myšlienkam ako vidly k hnoju. Jeho intelektuálne výkony sú však natoľko úpadkové, že stoja za pokus o textovú analýzu. Vybrali sme si jeden zvlášť „vydarený“ článok.

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Prípad tieňového ministra OĽaNO Jaroslava Naďa v plnej nahote odhaľuje biedu slovenského žurnalizmu. Hlavného prúdu aj alternatívy. A tomu zodpovedá aj celková úroveň spoločenskej debaty pred februárovými voľbami.

Redaktor Aktualít Marek Vagovič v týchto dňoch uverejnil komentár s názvom „Komunizmus a fašizmus sú rovnaké zlo, súdruh konšpirátor“. Vzhľadom na to, že v článku sa v kryštalickej podobe zračia všetky neduhy dnešného žurnalizmu, ponúkame čitateľom obsiahlejšiu textovú analýzu.

Nesloboda ľudí neraz zotročila pod pláštikom ušľachtilých myšlienok. Aj takto sa dá pozerať na prípad autora Tibora Eliota Rostasa.

Usmrtenie generála Kásima Sulejmáního sa stalo námetom mnohých – aj hysterických – reakcií. Väčšine chýbalo hlbšie pochopenie geopolitických síl, tvarujúcich končiny Stredného východu.

Víťazom studenej vojny boli Američania. Po tridsiatich rokoch sa geopolitická rovnováha začína meniť a svet sa musí pripraviť nielen na konfrontáciu USA s Čínou, ale aj na stret so svetom Konfucia a jeho kultúrneho dedičstva

Slovensko sa ani po 29. februári 2020 zásadne nezmení. Možno sa vymenia kulisy a herci v hlavných postavách, životné podmienky Slovákov, Maďarov, Rómov a ostatných národov žijúcich medzi Dunajom a Tatrami to zásadne neovplyvní.

Víťazstvo Igora Matoviča logicky znamená porážku Roberta Fica, Bélu Bugára a Andreja Danka. Jeho úspešné ťaženie sa odohralo aj na úkor Richarda Sulíka, Andreja Kisku, Michala Trubana, Miroslava Beblavého a Alojza Hlinu. Igor Matovič porazil odchádzajúcu vládnu koalíciu aj veľkú časť opozície a do veľkej miery prekreslil slovenskú politickú mapu.

Medzi porazených uplynulých volieb patria aj slovenskí novinári. Napriek tomu sa nepoučili a po volebnej bitke sa zapájajú do ďalšej politickej šarvátky. Tentoraz v zákopoch vnútornej vojny vznikajúcej novej koalície.

V súvislosti s prepuknutím COVID-19 médiá a vlády azda najčastejšie opakujú: nepodliehajte panike. Lenže aj tí, čo nabádajú k rozumnému uvažovaniu a konaniu často šíria paniku. Už len preto, lebo vírusu venujú väčšiu pozornosť ako iným, rovnako závažným globálnym udalostiam.

Žiadna vláda na svete nerobí to, čo si v straníckych centrálach vysnívali a počas volebnej kampane nasľubovali jej členovia. Každá vláda robí predovšetkým to, čo musí, pretože jej to diktuje realita. Výnimkou nebude ani kabinet Igora Matoviča. A ak sa o výnimočnosť tohto druhu pokúsi, nevydrží dlho a rozpadne sa.

Zem obýva okolo 7,5 miliardy ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia evidovala k 29. marcu 2020 celkovo 634 835 laboratórne potvrdených prípadov nákazy novým vírusom, z toho 63 159 so smrteľným koncom. Kým bude lekárska veda schopná poskytnúť odpovede na otázky o ochorení COVID-19, ľudstvo musí naďalej existovať a prijímať mnohé komplexné rozhodnutia.

Finančná zbierka na prežitie Aktualít.sk ukázala, že šéfredaktor Peter Bárdy a jeho kolektív trpia mesiášskym komplexom a majú pokrivenú predstavu o tom, aké sily držia pri živote národy a politické spoločenstvá.

Odpoveď na otázku z titulku znie, že zatiaľ nie, no možno nadíde. Neznamená to však, že ak ten čas príde, vláda národnej jednoty naozaj vznikne. Hlavnou prekážkou sa môže stať povestná slovenská neschopnosť povzniesť sa nad osobné antipatie a podobné taľafatky. Napriek tomu nie je od veci sa touto myšlienkou zaoberať.

Novinári nie sú zamestnancami verejného, ale individuálneho záujmu. Pracujú pre obchodné spoločnosti, účelom ktorých je generovať zisk. Automaticky z toho síce nevyplýva, že nemôžu slúžiť aj verejnému záujmu. Bez diskusie však nie je ani ich obľúbené oháňanie sa týmto pojmom hocikedy, keď ich nachytajú na hruškách.

Dnes krátko a trochu netradične. Nezvykneme rozoberať výroky politikov, no verbálny výkon ministra obrany Jaroslava Naďa obsahuje znepokojujúce posolstvo o jeho neschopnosti chápať skutočný zmysel zodpovednosti za štát. A to stojí za pozornosť.

Zbavenie Andreja Danka kapitánskej hodnosti je síce huncútstvo hodné povesti Igora Matoviča, úspešného zabávača slovenského Facebooku, avšak po voľbách a schválení programového vyhlásenia vlády by mal aj aktuálne najvplyvnejší Trnavčan uprednostniť pred dianím na sociálnej sieti dejiny, čo sa pred jeho očami práve valia Európou.

Keď sa Karol Veľký a po ňom rôzni držitelia titulu cisára Svätej ríše Rímskej usilovali o politické zjednotenie územia reprezentujúceho súčasné geografické a ekonomické jadro Európskej únie, stáli pred veľmi podobnými problémami, akým čelil kontinent v časoch Tridsaťročnej vojny, napoleonských vojen, prvej a druhej svetovej vojny, ale aj v priebehu vojny studenej. Trištvrte storočia po páde Berlína nie je situácia v Európe o nič menej komplikovaná a liekom na jej večné boľačky nie sú ani Európska únia, ani NATO na hraniciach Ruska.

Anno domini 2020 je popri mnohých iných a významnejších spomienkach aj 35. výročím vydania prvého eponymického albumu bratislavskej hard rockovej kapely Tublatanka. O slovenskej rockovej hudbe a jej histórii by vedeli s hlbokými znalosťami zasvätenejšie písať mnohí iní. Toto však nie je príspevok k histórii slovenského rocku, ale krátkou subjektívnou spomienkou na mladosť.

Najväčším hlavolamom eurozóny nie je aktuálny spor o to, či jej členské štáty majú mať spoločný dlhopis, teda zdieľaný dlh. Aj keď sa to ťažko počúva, kľúčovým problémom menovej únie je jej samotná existencia.

V otázke európskej bezpečnosti neexistuje jednoduché ani uspokojivé riešenie. NATO malo v čase studenej vojny význam pre vytvorenie strategickej rovnováhy. Avšak súčasná Európa čelí inej a do veľkej miery komplikovanejšej realite.

Európske mocnosti si na prahu novoveku podmanili svetové oceány a začali ekonomicky prosperovať z bohatstva objavených nových svetov. Po vyčerpaní možností pozemskej kolonizácie je na obzore kolonizácia vesmírna. Kozmické plavidlo americkej firmy SpaceX s názvom Dragon Endeavour je jedným z mnohých príbehov novej kapitoly dejín ľudstva.

Pred polstoročím sa zrodil Black Sabbath a s ním údajne aj heavy metal. Komunisti, katolícka cirkev, ale ani poniektorí západní ideológovia z nich radosť nemali. Hudba Black Sabbath však robila a dodnes robí radosť mnohým. Aj vďaka tomu možno označiť vznik kapely za kultúrnu udalosť a príspevok k dedičstvu ľudstva na poli hudby.

Pred sto rokmi zavládla éra zlatých dvadsiatych rokov 20. storočia. Išlo o dekádu nasledujúcu po pustošivej prvej svetovej vojne. Svet sa chcel po útrapách vojny oddať radostiam pokojného, luxusného a bezstarostného života. Aj sa to, prinajmenšom poniektorým, podarilo. Až kým v auguste 1929 neudrela veľká depresia a po nej druhá svetová vojna, z ktorej sa svet začal spamätávať až okolo roku 1955.

Za prvý štvrťrok tohto roku sa scvrkol hrubý domáci produkt Slovenska o 5,2 percenta. A to sme len na počiatku reťaze Jóbových zvestí.

Po rigoróznej práci Andreja Danka sa slovenské politické dejiny rýmujú diplomovkou nového predsedu parlamentu a bakalárkou jeho niekdajšej konkubíny. Možno to vyznie prekvapivo, no problém nie je v politikoch, ale v novinároch, pretože nedokážu vnímať priority a naliehavosť reality každodenného života.

Slovensko je krajina otrávená jedom zlomyseľnosti, podlosti, nevedomosti, nekompetentnosti a zhubnej závislosti novinárov a politikov od dopamínových infúzií, vyvolaných instantným prílevom lajkov, šérov a podporných komentárov izolovaného ostrova veriacich v oceáne Facebooku. Ťažko hľadať odpornejší príklad zamorenia zdravého rozumu týmto toxickým mixom, akým je vyzradenie identity spravodajského dôstojníka Lukáša Kyselicu.

Bielorusko sa môže ľahko premeniť na ťažko sužovanú Ukrajinu. Tomu sa Alexander Lukašenko usiluje vyhnúť, no tak Rusko, ako aj západ reprezentujú sily, nad konaním ktorých nemá žiadnu kontrolu.

Ku kauze Jána Kuciaka sa zoširoka vyjadrujem v novej knihe, čoskoro bude v predaji. Týmto textom sa len v krátkosti venujem niektorým zarážajúco nelogickým tvrdeniam Špecializovaného trestného súdu. Presnejšie senátu Ruženy Sabovej, pretože podľa mojej mienky prepadol z logiky.

Arménsko ešte donedávna porážalo Azerbajdžan v konflikte o Náhorný Karabach. Karta sa obracia a meniaca sa situácia na Južnom Kaukaze nám pripomína, že ani v strednej Európe nikdy neboli a nie sú hranice nakreslené naveky.

Spor o COVID-19 je hlbší ako hádka o to, aký je správny prístup k jednému vírusu. Tým, čo v tomto konflikte najviac kričia, uniká, že táto búrka potrvá ešte veľmi dlho a utíšia ju až sily a udalosti, na ktoré nikto z nás nemá najmenší vplyv.

Moja nová kniha Satan, teší ma! o vražde Jána Kuciaka, Marianovi Kočnerovi, mediálnom pogrome, prenasledovaní utajeného svedka a špinavostiach v pozadí umelej kauzy Čistý deň ešte nestihla vyjsť z tlačiarne, avšak novinári už v predstihu začali bombardovať kníhkupectvá, aby bojkotovali jej propagáciu a predaj.

Slovenské zákonodarstvo posúva hranice slobody prejavu. Cieľom je potieranie prejavov politického extrémizmu. Veľká časť spoločnosti s obmedzovaním slobody prejavu súhlasí, no nezanedbateľná skupina ľudí to odmieta. Čo vlastne trestáme, keď sa niekto pohráva so symbolikou nacistického pozdravu „Heil Hitler!“?

Na masové zhromaždenia za účelom odoberania vzoriek z nosov pospolitého ľudu existuje mnoho protirečivých názorov. Objavujú sa aj varovania pred diktátorom. Naozaj sa máme čoho báť?

Meno Marián Zetocha je širokej verejnosti neznáme. Podľa vyšetrovateľa sa podieľal na zosnovaní Bödörovej zločineckej skupiny. Médiá však mlčia o tom, že slúžil aj vláde Igora Matoviča. Lepšie povedané gangu Vladimíra Pčolinského a Petra Košča vo vedení Slovenskej informačnej služby.

Najhlbšie nepochopenie výsledkov amerických prezidentských volieb spočíva v ilúzii, že zvolením Joea Bidena sa skončila éra Donalda Trumpa.

V mojej novej knihe Satan, teší ma! odkrývam okrem mnohých iných špinavostí slovenskej politiky aj pozadie vymyslenej kauzy Čistý deň. Spojili sa v nej politici, novinári a kriminálne podsvetie. V knihe popisujem aj mediálne manipulácie takých veličín slovenskej žurnalistiky, akou je istý Marek Vagovič. Kým sa Satan, teší ma! dostane do rúk čitateľa, ponúkam ako bonus analýzu jednej mediálnej manipulácie navyše.

Otváranie prokuratúry sa stalo módnym pojmom slovenského politického slovníka. Ide o verbálnu fasádu, za ktorou sa môže s veľkou mierou pravdepodobnosti ukrývať úsilie politikov prepašovať do štruktúr prokuratúry politické vplyvy. Nejeden kandidát na najvyššie funkcie v rezorte je dôvodom na to, aby sme túto hrozbu považovali nielen za teoretickú.

Keď duchovní liliputáni kádrujú spoločnosť, dejiny majú dôvod pousmiať sa.

Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora obnažilo intelektuálne plytčiny slovenského parlamentu. Môže sa nám to nepáčiť, ale pravda je neúprosná – parlament je odrazom úrovne národa.

Igor Matovič nie je problémom slovenskej spoločnosti. Realita je oveľa zložitejšia. Premiér je iba produktom hlbokého konfliktu, čo ešte nejaký čas bude zmietať touto krajinou.

Bez znalosti vyšetrovacieho spisu nemá nikto právo na názor na priebeh trestného konania. Máme však nielen právo, ale aj povinnosť ozvať sa, keď sa trestné právo stáva nástrojom politiky, propagandy a nekalého konkurenčného boja.

Nie je škandálom len to, že v rámci policajnej akcie Judáš zadržali a obvinili prvého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. Škandálna je predovšetkým okolnosť, že vládne strany ani médiá v tejto súvislosti nehovoria o osobnej zodpovednosti šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Ohlušujúce mlčanie novinárov má príčinu v priam intímnom vzťahu poniektorých škrabákov s Petrom Koščom, komplicom súčasného direktora SIS.

Dateľ.sk pripravil päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma Slovenskej informačnej služby. V prvej časti zdôvodňujeme, prečo je reforma potrebná a akým smerom by sa mala uberať na úseku vnútorného spravodajstva.

Dateľ.sk predstavuje päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma Slovenskej informačnej služby. V druhej časti pokračujeme v diskusii o budúcnosti vnútorného spravodajstva.

Dateľ.sk spracoval päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať zásadná reforma Slovenskej informačnej služby. V tretej časti sa bližšie pozrieme na úlohy a ťažkosti kontrarozviedky a na problematiku kontroly tajných služieb.

Dateľ.sk pripravil päťdielnu víziu reformy Slovenskej informačnej služby. Štvrtá časť je venovaná prevažne problematike rozviedky a jej akútnym problémom.

Dateľ.sk pripravil pre čitateľov päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma Slovenskej informačnej služby. Záverečnú časť venujeme úvahám o postavení signálneho spravodajstva a odporúčaniam v oblasti zodpovednosti tajných služieb jednotlivým zložkám vlády.

Ak budeme veriť alebo neveriť inštitúciám podľa toho, kto je aktuálne pri moci, spoločnosť bude v permanentnej kríze. Živia ju aj také úkazy, akým je napríklad nerešpektovanie zásady prezumpcie neviny.

Masívny technologický rozvoj a komplexnosť moderného štátu radikálne menia tento svet a ľudia mu často prestávajú rozumieť. Aj preto sa nechajú zaťahovať do neproduktívnych sporov o oficiálne náboženstvo liberalizmu.

V knihe Satan, teší ma! detailne opisujem anatómiu mediálnej manipulácie spojenej s prípadom vraždy Jána Kuciaka. Odhaľujem trestnú činnosť novinárov a ich spojencov vo svete tajných služieb, politiky a bratislavského podsvetia. Najnovšia iniciatíva ministerky Natálie Milanovej naznačuje, že režim Igora Matoviča a médiá uzavreli dohodu o garantovaní absolútnej trestnej a civilnoprávnej imunity novinárov.

Na status o zasranovi Jurajovi Šeligovi reagovalo niekoľko mojich priateľov a známych. Ani nie preto, že som podpredsedu parlamentu označil za zasrana, s tým prakticky jednohlasne súhlasili. Výhrady ľudí, na mienke ktorých mi záleží, negatívne vnímali okolnosť, že som sa v statuse dotkol aj partnerky Juraja Šeligu, poslankyne Jany Žitňanskej. S tým mali viacerí problém a musím sa priznať, že presne takú reakciu som chcel vyvolať.

Módnou vlnou oficiálneho náboženstva liberalizmu je boj proti takzvanému extrémizmu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v slovenskej trestno-právnej praxi ide zväčša o verbálne delikty s prinajmenšom spornou mierou spoločenskej nebezpečnosti. Na druhej strane prakticky denne v médiách narážame na vyjadrenia, ktoré by sa dali hodnotiť napríklad ako navádzanie na trestný čin krivej výpovede, respektíve krivého obvinenia. A nikto s tým nič nerobí.

Nikdy nemusel trpezlivo čakať, kým naňho príde rad, nikdy nemusel prejsť tŕnistou cestu od najnižších priečok po najvyššie, pretože vždy sa považoval za niekoho, kto je viac ako všetci ostatní. A zväčša mu to vychádzalo, pretože aj jeho okolie často podliehalo ilúzii, že je výnimočný. Podarí sa to Danielovi Lipšicovi aj tentoraz?

Koaličná kríza mala rôzne mediálne podoby, no v skutočnosti za ňu vďačíme trom menám. Bude dobré si ich zapamätať: Vladimír Melas, Jozef Chamraz a Vladimír Kováčik. V skratke sa tejto personálnej štruktúre na ministerstve školstva hovorí veľký a malý Vlado.

Výpovede bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu plnia stránky novín. Jasný signál, že sa derie na slobodu. Bodaj by aj nie, keď má za sebou riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Má to jeden háčik. Kajúcnik Beňa spieva podľa vopred napísaných nôt. Prinajmenšom v prípade obvineného Martina Kvietika.

Portál topky.sk sa stal po Monike Tódovej novým užitočným idiotom v odpaľovaní cielených únikov z vyšetrovacích spisov. Tentoraz sú to výpovede kajúcnika a profesionálneho kriminálnika Borisa Beňu. Tvrdí, že mu riaditeľ NAKA Branislav Zurian vyzradil utajované skutočnosti. Naozaj?

Sputnik je vraj geopolitika. A nástroj ruskej hybridnej vojny. Tak sa nad tým trochu zamyslime.

Z hľadiska viny alebo neviny je rozhodnutie o vzatí obvineného Vladimíra Pčolinského do väzby nepodstatné. Oveľa dôležitejší je samotný fakt, že dnes už bývalý riaditeľ SIS je podozrivý zo závažnej trestnej činnosti. Podozrenia voči nemu totiž nespadli z jasného neba a ani sa nezrodili zo dňa na deň. Ide o výsledok dlho trvajúcich procesov a ešte sa len ukáže, či bude mať na konci dňa navrch obvinený alebo prokurátor. Na oboch ešte čaká dlhá cesta.

Ak si niekto myslí, že za nepokoj v našich individuálnych dušiach i v duši celého národa môže Igor Matovič; alebo jeho predchodca Robert Fico; alebo progresívni liberáli; či národní konzervatívci, podlieha ilúzii, že jednotlivci utvárajú udalosti, a nie naopak. Slovensko veľmi potrebuje uzmierenie , no neprinesú mu ho žiadni osvietení jednotlivci, ale neosobné sily, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv. To neznamená, že nemáme žiadnu kontrolu nad svojimi životmi. Znamená to len toľko, že nad nimi máme kontrolu iba do určitej miery. Aj preto v ťažkých časoch pociťuje nepokoj a sme náchylnejší podliehať vášňam.

Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.

Ak niekto z nepochopiteľného dôvodu uveril propagande Matovičovho režimu o boji proti mafii a korupcii, uznesenie o obvinení riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského musí byť pre každú politickú naivku nepríjemným vytriezvením.

Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať.

Venovať zvýšenú pozornosť každodenným škriepkam na politickej scéne nemá veľký význam, pretože spravidla nemajú povahu významných trendov so zásadným vplyvom na naše životy. Kauza Sputnik je však natoľko mnohovrstevná, že si predsa len zaslúži niekoľko poznámok.

Igor Matovič to možno nemal v pláne. No vybral si za koaličných partnerov zločincov. Dali tvár jeho režimu. Mnohé o tom vypovedá februárové trestné oznámenie bývalého šéfa NAKA na prominentného kajúcnika režimu Borisa Beňu.

O slaboduchej slohovej prácičke Kollárovej handry Aláča hovorí kadekto. To isté platí o stretnutí najvyšších štátnych činovníkov s plytkým intelektom v centrále SIS pod taktovkou vlekára z Donovál. Málokto však vie, že všetko, o čom tárajú nezmysly politici aj médiá ohľadom sprisahania vyšetrovateľov, sa začalo výpoveďou predstaviteľa skupiny takzvaných takáčovcov Mateja Zemana. Ako obyčajne, všetko je inak, ako prezentujú politici a médiá. Všetko sa dokonca začalo úplne inak, než si ktokoľvek vrátane orgánov činných v trestnom konaní predstavoval.

Od spustenia operácie Barbarossa dnes uplynulo 80 rokov. Aj takmer po storočí sa diskusia o tejto historickej udalosti zameriava na úvahy o dobre a zle. Žiaľ, tieto ušľachtilé reči nám nepomôžu pochopiť, prečo sa národy správajú určitým spôsobom a dokonca svoje konanie v priebehu dejín opakujú.

Referendum o predčasných voľbách sa nekoná. Je to dobrá aj zlá správa zároveň. Politické spory sa totiž majú riešiť na pôde republikánskych inštitúcií. No ak už suverén povedal, že chce referendum, konať sa rozhodne malo.

Mareček sa nám znova opustil. Presnejšie pustil myšlienky na špacírku a nedopadlo to dobre. Ako obyčajne, žiada sa dodať. Zobral si na mušku bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a jeho nahrávku rozhovoru s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.

Dvadsať rokov trvajúca odpoveď Američanov na 11. september 2001 nemá žiaden hmatateľný strategický výsledok. Dôsledkom je porážka a zaslúžené poníženie USA a, čo je najhoršie, množstvo zničených životov.

Jedným z nemenných zákonov slovenskej politiky je axióma, že tam, kde zapustí korene hypertofované ego šialencovho kata, nemá zdravý rozum miesto. A namiesto neho verejnú diskusiu oblažujú nenávistné kampane a tupá propaganda paničiek úzkostlivých na zmienky o ich zadkoch.

Podľa najnovšieho prieskumu dôveruje viac ľudí generálnemu ako špeciálnemu prokurátorovi. Niektorí sa tešia, iní škrípu zubami. A presne preto takéto prieskumy vznikajú. Ich cieľom je bičovať vášne. Skúsme sa však pozrieť na aktuálne problémy triezvou optikou.

Nikdy som neveril Ľubošovi Blahovi, keď tvrdil, že komentátor SME Peter Schutz holduje nadmernej konzumácii krabicového vína. Po prečítaní novinárovho ostatného dielka začínam uvažovať nad tým, či predsa len podpredseda Smeru nemá pravdu. Nech je, ako chce, nechajme pána Schutza usvedčiť sa z opitosti nezdravými emóciami jeho vlastnými slovami.

Naozaj je to únavné a v podstate aj nudné. No napriek tomu ešte stále vidím zmysel v poukazovaní na anamnézu mediálnej manipulácie každodenne sa rodiacu v mdlých mysliach neduživých novinárskych mozgov.

Sudca Michal Truban možno naozaj robí chyby a nerozhoduje v súlade so zákonom. No ak je to tak, treba to aj podložiť právne relevantnými a logicky obhájiteľnými argumentmi. To, čo na jeho adresu ponúkol komentátor Aktualít Mareček Vagovič, je len zmes demagógie, politických sloganov a slovného šalátu, produkovaného plytkým intelektom.

Beáta Balogová je nula. A okrem toho je ešte šéfredaktorkou denníka SME. V dnešných časoch nikto iný ako nula túto funkciu zastávať nemôže, takže je vlastne všetko v poriadku.

Liberáli sú frustrovaní z druhej strany barikády. A druhá strana barikády je frustrovaná z liberálov. Liberáli však majú momentálnu výhodu, že sú pri moci a môžu „príčinu“ svojej frustrácie sankcionovať zavedením nových trestných činov a zaviesť tak ešte viac kontroly a dozoru štátu nad myšlienkovým a emocionálnym svetom jednotlivcov.

Slovenská mediálna scéna je nadmieru obdarená prítomnosťou jedincov s malými, až nulovými schopnosťami myslieť. No jeden z nich, s intelektom Igora Matoviča a dušou Daniela Lipšica vyniká obzvlášť. Ego má roztiahnuté ako Istanbul, no mozoček scvrknutý tak, že by ho pojala škrupina vlašského orecha. Vzácny čitateľ, hádaj, kto je to?

Ministri zahraničných vecí a obrany Ivan Korčok a Jaroslav Naď presadzujú, aby kabinet Eduarda Hegera podpísal Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Slovensko malo takmer tri desaťročia pomerne vyvážanú diplomaciu a jeho zahraničná politika reflektovala geopolitické postavenie krajiny v Európe. Súčasná politická reprezentácia túto rovnováhu krok za krokom narúša a robí zo Slovenska satelitný štát.

Pred 29 rokmi zanikla Československá federatívna republika. Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozpustení spoločného štátu a 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika ako samostatné štáty. Aj keď nové štáty vznikli predovšetkým z vôle vtedajších politických reprezentácií podporovaných významnou časťou oboch národov, zmena na politickej mape Európy by nebola možná bez širších geopolitických pohybov na kontinente.

Nielen trestné stíhanie, ale aj väzobné obmedzenie osobnej slobody občanov sú dnes na Slovensku predmetom ostrých polemík. Vzniká podozrenie, že trestné konanie sa stalo nástrojom politiky. Nie je to rétorická figúra, ale nebezpečný trend, a preto o ňom treba naliehavo hovoriť.

Ani primitívny antiamerikanizmus, ani primitívna nenávisť voči Rusku, ani naivné rusofilstvo, ani nekritické zbožňovanie Ameriky nám nepomôže pochopiť, čo sa práve odohráva na geopolitickej šachovnici Európy a aké sú širšie súvislosti obrannej dohody medzi vládami Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických.

Volám sa Peter Tóth. Už viac ako desaťročie sa súkromne venujem skúmaniu geopolitiky a jej zákonitostí. Obetoval som tejto práci nezanedbateľný čas a nemálo energie. A teraz nadišla chvíľa, aby som svoje poznanie a skúsenosti pretavil do nového projektu s názvom Ďateľ - Big Picture.

Vojna je strašné a skľučujúce podujatie. Na osobnej úrovni prináša množstvo fyzického, psychického a emocionálneho utrpenia. Na štátnej úrovni spôsobuje tak víťazom, ako aj porazeným ťažko nahraditeľné ekonomické straty, pácha materiálne aj duchovné škody a mrzačí delikátnu štruktúru každého národného spoločenstva. Vojna je najsofistikovanejšou, a preto najstrašnejšou formou násilia, ktorej sa chce väčšina lídrov aj bežných ľudí vyhnúť, no aj napriek tomu sú ozbrojené konflikty neoddeliteľnou súčasťou dejín.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine a v dôsledku dramatického zhoršenia vzťahov členských štátov EÚ a NATO s Ruskom sa čoraz intenzívnejšie hovorí o potrebe diverzifikácie dodávateľov zemného plynu. Objavujú sa extrémne aj umiernené názory, niektoré sú úplne mimo reality a iné sa usilujú držať pri zemi. Ako je na tom Slovensko?

Tento článok vznikol v rámci projektu Ďateľ – Big Picture. Ak vás zaujal Ďateľ – Big Picture, sledujte profil Ďateľ na Facebooku a stránku datel.sk. Viac informácií už čoskoro!

Už v krátkom čase bude uvedený do ostrej prevádzky projekt Ďateľ – Big Picture, zameraný na informovanie o najdôležitejších geopolitických udalostiach a ich analýzu. Dnes sa dozviete, čo môže od projektu predplatiteľ očakávať.

Nadišiel čas. Projekt Ďateľ – Big Picture bude od 1. mája 2022 platenou službou. Na publikovanie denných prehľadov a analýz geopolitického vývoja bude využívať platformu patreon.com.