Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora a niekdajší hlavný stratég SDKÚ Sergej Michalič už nie sú zamestnancami prezidentskej kancelárie. Andrej Kiska z nich po viacerých nezhodách a strate pravej ruky Tomáša Lehotského urobil externých spolupracovníkov.

Martin Bútora a Sergej Michalič boli popri Jánovi Mazákovi poprednými mužmi prezidentovho tímu poradcov. Ďateľ bol informovaný, že obaja poradcovia boli nútení opustiť prezidentskú kanceláriu okrem iného aj preto, že boli dlhodobo v názorovom konflikte so zvyškom Kiskovho tímu a v otázkach domácej i zahraničnej politiky presadzovali riešenia a postoje, s ktorými nebol prezident stotožnený.

Prípad Bútora

Martin Bútora výrazne ovplyvňoval prezidentove postoje v otázkach zahraničnej politiky. Prevažuje názor, že jeho rukopis bolo cítiť najmä v nevyváženom vzťahu Andreja Kisku k Rusku, nerealistickom vnímaní diania na Ukrajine a nekritickom pohľade na Spojené štáty. Pod vplyvom Martina Bútoru sa prezidentove vyjadrenia viditeľne odkláňali od oficiálnych pozícií Slovenskej republiky k rôznym zahraničnopolitickým problémom. Odchod Bútoru z prezidentovho najužšieho kruhu bol napokon logickým vyústením postupného zbližovania sa prezidenta Andreja Kisku s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, s ktorým si vytvoril priateľský vzťah. Vzhľadom na to, že Lajčákova neideologická koncepcia zahraničnej politiky ostro kontrastuje s Bútorovým aktivizmom, rozchod s hlavou štátu bol nevyhnutný.

Bývalý slovenský veľvyslanec v USA sa usiloval vplývať na prezidenta nielen v otázkach zahraničnej, ale aj domácej politiky. V tejto oblasti Bútora preferoval Kiskov konfrontačný tón proti súčasnej koaličnej i predchádzajúcej jednofarebnej vláde. Predovšetkým podporoval vyhraňovanie sa Andreja Kisku voči premiérovi Róbertovi Ficovi, ktorý len nedávno hlavu štátu obvinil z toho, že „je plne v rukách svojich poradcov, ktorí ho ťahajú do pekla“.

Prípad Michalič

Sergej Michalič je verejnosti menej známy, aj keď dlhodobo pôsobil ako komentátor Rádia Slobodná Európa. Neskôr sa utiahol do ústrania a jeho brilantný analytický mozog roky využíval premiér a predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Aj Michalič bol v prezidentovom tíme zástancom tvrdej línie voči Smeru a Robertovi Ficovi. Ďateľove zdroje tvrdia, že to bol okrem iných on, kto presadzoval, aby sa Andrej Kiska posunul z pozície nadstraníckeho prezidenta do úlohy aktívneho politického hráča, perspektívne s vlastnou stranou. Fakt, že Sergej Michalič už nie je súčasťou prezidentovho interného tímu, však ešte nemusí znamenať, že vo voľbách v roku 2020 nebude stáť Andrej Kiska na čele opozičnej strany. Jeho predstavy o spôsobe a čase spustenia tohto projektu sa zrejme rozchádzali s Michaličovými.

Obete interných konfliktov

Na počiatku bol v prezidentovom tíme poradcov aj novinár Peter Petrus. Vykonával funkciu hovorcu. Bol prvý, kto opustil úrad hlavy štátu. Podľa oficiálnej verzie sa pán Petrus ako štátny úradník necítil vo svojej koži. Ďateľ bol informovaný, že jeho nekomfortné postavenie bolo spôsobené nezhodami prinajmenšom s jedným z poradcov, ktorí nedávno museli odísť z kancelárie prezidenta.

Andreja Kisku opustil aj jeden z jeho najbližších spolupracovníkov Tomáš Lehotský. S Kiskom spolupracoval viac ako 10 rokov, bol považovaný za jeho pravú ruku a bol mužom, o ktorého za azda najviac opieral v kampani. Aj Lehotský odišiel z prezidentskej kancelárie pre nezhody s inými poradcami.

Ďalšou výraznou postavou Kiskovho okruhu bol od roku 2014 Rado Baťo, bývalý novinár a hovorca premiérky Ivety Radičovej. Mal zásadný vplyv na spôsob, akým Andrej Kiska vystupoval na verejnosti. Dominantný vplyv iných poradcov zapríčinil, že význam Rada Baťa v prezidentovej kancelárii očividne oslabol.

V súčasnosti je za celú komunikačnú agendu hlavy štátu zodpovedný riaditeľ tlačového a komunikačného odboru Roman Krpelan, bývalý novinár a zástupca šéfredaktorka denníka SME.