Až v roku 2020 sa naplno ukáže, aké plody prinesú investície spoločníkov firmy ESET do denníka N a Progresívneho Slovenska.

Zoznámte sa, Erik Mikurčík

V historických priestoroch Klubu spisovateľov chcel zriadiť striptízový bar. Keď tento nápad vyvolal vlnu odporu, prišiel s umiernenejším návrhom, aby sa z klubu stal nočný podnik alebo herňa. Volá sa Erik Mikurčík, dnes je okrem iného majiteľom Akadémie médií a so spolumajiteľmi firmy ESET vlastní hotel Carlton v Bratislave.

Nápad uviesť striptízové tanečnice do budovy, ktorá bola desaťročia stánkom spisovateľov, ako aj spôsob, akým sa firma pána Mikurčíka dostala k spoluvlastníctvu tejto nehnuteľnosti, možno hodnotiť z viacerých hľadísk. Kultúrno-historický pohľad bude kritický. Ekonomický, založený na prevažujúcej neoliberálnej ideológii, zase namietne, že právo na existenciu má len to, čo sa dokáže komerčne uživiť.

Ďateľ nechce hodnotiť, ktorý názor je správny. Kladie si len otázku, prečo nie je Erik Mikurčík predmetom záujmu médií a predovšetkým denníka N.

Ovládnutie Akadémie médií

Akadémia médií má za sebou komplikovaný príbeh. V skratke možno povedať, že sa ocitla v neudržateľných dlhoch. Z mizérie ju mal vytiahnuť takzvaný strategický investor. V júni 2016 sa ním stal Erik Mikurčík, ktorý sľúbil, že vyrovná všetky dlhy, okrem iného aj voči zamestnancom.

Od príchodu strategického investora do Akadémie médií prišla škola o akreditáciu na udeľovanie magisterských titulov, mnohé dlhy voči zamestnancom neboli dodnes vyrovnané a nový riaditeľ Peter Ošváth (medzičasom ho nahradil Erik Mikurčík) sa uviedol do funkcie najmä tým, že viedol nedôstojné verejné spory so študentmi a bývalými akademickými funkcionármi.

Podobných príbehov je neúrekom, no nie v každom vystupuje obchodný partner spoločnosti ESET, spolumajitelia ktorej financujú projekt Progresívne Slovensko a sú spoluvlastníkmi a finančnými investormi denníka N.

Bez významu nie je ani okolnosť, že Akadémia médií môže potenciálne vychovávať budúcu generáciu novinárov a komunikačných stratégov.

Mlčanie denníka N

Nezáujem médií o Erika Mikurčíka a jeho podivuhodný príbeh môže byť čírou zhodou okolností. Rovnako však môže súvisieť s tým, že pán Mikurčík spolu s partnermi ESET-u Marošom Grundom a Rudolfom Hrubým vlastní bratislavský hotel Carlton.

Ťažko uveriť, že by médiá ostali hluché, slepé a nemé, ak by iní podnikatelia financovali (vlastný) denník a budúcu politickú stranu, pričom obchodný partner jej spoločníkov by mal za sebou anabázu s nápadom na umiestnenie striptérok do Klubu spisovateľov a v rukách vzdelávaciu inštitúciu s potenciálom ovplyvniť trh práce v oblasti médií a komunikácie.

Situácia v Akadémii médií je alarmujúca po viacerých stránkach. Keby nemal Erik Mikurčík za sebou priateľov z ESET-u, je takmer nepochybné, že novinári by sa pretekali v uverejňovaní svedectiev zamestnancov, ktorým akadémia dlhé mesiace nevyplácala mzdu. A o vyjadrenia zneistených študentov by taktiež nebola núdza. Nič také sa nekoná a ak sa aj objavili ojedinelé správy, veľmi rýchlo umĺkli.

Ďateľ.sk bol informovaný, že redaktori denníka N boli viackrát požiadaní, aby sa zaoberali neradostným stavom Akadémie médií, no len z im známych dôvodov ostali tieto prosby nevypočuté.

Ak ide o politiku, ani ESET nie je imúnny

Projekt Progresívne Slovensko ešte nebol oficiálne na svete, ale už sa stal miláčikom bratislavskej kaviarne a médií. Dôvodom bol okrem iného aj fakt, že združenie s nábehom na vytvorenie novej politickej strany financujú spoločníci kultovej firmy ESET. Prvotné nadšenie utíchlo, pretože politická charizma zakladateľa Ivana Štefunka je nepresvedčivá a všetci, potenciálni noví straníci i finanční darcovia, čakajú na to, či sa k projektu pridá váhavý Andrej Kiska, ktorého prezidentský mandát sa končí v roku 2019.

Keď sa Progresívne Slovensko opäť preberie k (mediálnemu) životu, môžeme očakávať, že sa v drvivej väčšine dočká priaznivého prijatia medzi novinármi. K bontónu bratislavskej kaviarne patrí viera, že všetko, za čím stoja majitelia spoločnosti ESET, prospeje krajine rovnako ako počítačom geniálny antivírus z jeho dielne. Je to fatálny omyl. Ak ide o moc, aj sám ESET potrebuje antivírus, pretože Andrej Kiska aj Progresívne Slovensko sa vstupom do politického ringu stávajú rovnakými hráčmi, akými sú Smer, SaS, OĽaNO, Most, SNS či Sme rodina.

Ak už dnes je (nielen v denníku N) nedotknuteľný obchodný partner spoločníkov ESET-u, môžeme si domyslieť, ako to bude vyzerať v roku 2020, keď sa o hlasy voličov budú uchádzať kandidáti Progresívneho Slovenska, prípadne ďalší politickí spriaznenci tejto podnikateľskej skupiny.