Uplynulá nedeľa potvrdila krízu médií a zároveň naznačila, že keď sa Andrej Danko rozvášni, približuje sa ich úrovni.

V práci novinárov je čoraz viac cítiť, že ich pracovné výkony ovládajú emócie. Inak by nemohli merať jedným metrom Ficovi a druhým Matovičovi. Potvrdili to diskusné relácie TA3 a RTVS. Odhalili aj to, že nekontrolované emócie sa tiež zmocňujú šéfa parlamentu a v tom si začína byť s novinármi podobný.

Prípad Fico

Premiérove výroky spred niekoľkých dní o špinavých protislovenských prostitútkach oprávnene vyvolali diskusie. Ich nedostatkom bolo že sa prednostne zaoberali formálnou stránkou vyjadrení Roberta Fica, ktorá mohla byť nepochybne dôstojnejšia, avšak takmer úplne chýbali úvahy o tom, k akému javu sa kritizované slová vzťahovali. V spore Zuzany Hlávkovej s ministrom Miroslavom Lajčákom si nekriticky osvojili neoveriteľné (a do veľkej miery aj neuveriteľné) výroky spomínanej mladej dámy. Novinári opäť prepásli príležitosť zamyslieť sa nad súčasnou úrovňou slovenskej žurnalistiky. Obmedzili sa len na prvoplánové moralizovanie, čím opakovane potvrdili platnosť tézy, že médiá sa nachádzajú v hlbšej kríze než politika.

Prípad Matovič

Uplynulá nedeľa priniesla novú príležitosť, aby médiá absolvovali reparát. Ostala nevyužitá. Bolo ňou vystúpenie predsedu OĽaNO Igora Matoviča v TA3. Opakovane sa vyjadril, že predseda parlamentu Andrej Danko mal o ňom, Matovičovi, „mokré sny“. Ak v premiérovom prípade dali novinári prednosť posudzovaniu formy pred obsahom, v prípade šéfa society obyčajných ľudí sa akýmkoľvek hodnoteniam vyhli. A nemali. Slovo prostitútka má aj prenesený význam; nemusí sa bezpodmienečne vzťahovať len na vulgárne synonymum kurva a z kontextu Ficovho vystúpenia bolo zrejmé, že má na mysli inú formu predajnosti (a ani tá zákonite nemusí mať finančné pozadie) či pokrivenosti.

Nejde o obhajobu premiéra, pretože za formu, akú zvolil, si ju ani nezaslúži, ale o to, že slovné spojenie mokrý sen je vulgárnym označením polúcie, teda mimovoľného výronu semena v spánku. Na rozdiel od slova prostitútka iné významové odtiene nemá. Predseda OĽaNO vlastne povedal, že pán Danko sa na ňom, s prepáčením, odbavil. Niežeby na výrokoch Igora Matoviča záležalo, ale médiá si jeho slovník ani len nevšimli, čím obzvlášť ironickým spôsobom naplnili platnosť porekadla, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Prinajmenšom v očiach novinárov.

Prípad Danko

Tretí prípad nie je ďalším z radu dôkazov o dlhodobom intelektuálnom úpadku slovenských médií, ale o tom, ako sa ich úrovni približujú politici. V RTVS sa v slovnom dueli stretli predseda parlamentu a SNS Andrej Danko a šéf SaS Richard Sulík. S predsedom Dankom sa dá súhlasiť, že deštruktívny spôsob politiky, na aký vsadili OĽaNO a SaS, je z hľadiska riadenia štátu zničujúci. Avšak tento postreh jednak nie je jeho duševným vlastníctvom, ale dlhodobo známym faktom, a jednak pána Danka neoprávňuje dopúšťať sa presne takých istých prehreškov, aké sám každý týždeň kritizuje.

Andrej Danko, politik s premiérskymi ambíciami, sa v nedeľu nechal natoľko strhnúť vášňami, že svojmu diskusnému partnerovi v priamom prenose pred celým národom vykričal obsah ich súkromného rozhovoru medzi štyrmi očami. Je nepochybné, že politika, najmä ak ide o verejné zdroje, musí byť transparentná. No rovnako je pre zdravú politickú klímu nevyhnutné, aby sa politici z rôznych táborov vedeli dôverne rozprávať medzi štyrmi očami. Ani Richard Sulík sa v diskusii nevyznamenal, ale výkon Andreja Danka sa dá porovnať len s nevkusom, akého sa dopustil Igor Matovič, keď si tajne nahrával Radoslava Procházku.

Riadenie štátu si vyžaduje mnohé zručnosti a nepochybne k nim patrí aj schopnosť viesť diskrétne rokovania. Nad Andrejom Dankom – rovnako ako nad slovenskými novinármi – čoraz častejšie víťazia vášne, čo nie je najlepšou výbavou pre muža, ktorý chce byť v roku 2020 premiérom.