clanok

Čaputová zažiarila, Šefčovič sa pokúsi o nemožné a Harabin sa musí rozhodnúť, čo ďalej

17.03.2019  I  11:05

Domáce komentáre

Na detailnú analýzu prezidentských volieb 2019 je priskoro. Jasnejší obraz o politických preferenciách slovenských voličov nám poskytne až druhé kolo. Až v ňom sa ukáže, či do prezidentského paláca dokáže pretlačiť svoju kandidátku koalícia liberálov rôzneho zafarbenia, ktorej asistuje politický patchwork Igora Matoviča, alebo dosiaľ izolovaný nominant Smeru s nepresvedčivým účinkovaním v kole prvom.

Tajomstvo Čaputovej úspechu

Niet najmenších pochýb o tom, že 40 percent Zuzany Čaputovej je v tejto fáze súboja o úrad hlavy štátu z viacerých dôvodov fenomenálny úkaz. Kandidátka neparlamentného Progresívneho Slovenska s takmer nulovými politickými skúsenosťami dokázala osloviť v porovnaní s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie a zároveň kandidátom najsilnejšieho politického subjektu, viac než dvojnásobok voličov. To je obrovský politický potenciál aj v prípade, že by sa karta v druhom kole volieb obrátila v neprospech Zuzany Čaputovej. Už tento výsledok z nej robí novú, významnú politickú figúru a vytvára dobrý základ pre to, aby sa Progresívne Slovensko dostalo v roku 2020 do parlamentu.

Aj v tomto prípade však platí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Zuzana Čaputová za svoj čiastkový úspech nevďačí vlastnému politickému nadaniu alebo oslnivému programu či brilantným myšlienkam. Áno, jej štýl je oproti súčasnej politickej praxi miernym osviežením, ale za 40 percent hlasov vďačí predovšetkým masívnej a nekritickej propagande (neo)liberálnych médií, disciplinovanosti parlamentnej i neparlamentnej opozície a priamym a nepriamym finančným injekciám niektorých akcionárov spoločnosti Eset.

Šefčovičova bieda

Nech sa na volebný výsledok Maroša Šefčoviča pozeráme z ktorejkoľvek strany, je očividné, že jeho necelých a biednych 19 percent je verným odrazom troch politických faktov. Po prvé, eurokomisár je na Slovensku príliš neznámy a prekonať tento nedostatok mu nepomohla ani podpora Smeru. Po druhé, práve spojenie so Smerom znamenalo pre Maroša Šefčoviča bremeno korupcie, ktoré sa s touto stranou viac ako menej oprávnene spája. Napokon, ako kandidát strany Roberta Fica, nielenže nemohol počítať s podporou, ale ani len s korektným prístupom (neo)liberálnych médií, pretože slovenská žurnalistika už dávno degenerovala na primitívnu propagandu.

Maroš Šefčovič bude mať v druhom kole mimoriadne ťažkú úlohu. Ak chce pomýšľať na úspech, musí nájsť spôsob ako osloviť voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu bez toho, aby odradil tých, čo zaňho hlasovali v prvom kole. Nebude to vôbec ľahké a nie je vylúčené, že niečo také je dokonca nemožné. Avšak ak chce poraziť Zuzanu Čaputovú, musí sa o to pokúsiť.

Harabinov potenciál

Pohľad na aktuálnu politickú mapu Slovenska naznačuje, že víťazka prvého kola nemá odkiaľ brať nových voličov. Určité možnosti sa jej núkajú medzi voličmi Františka Mikloška či Bélu Bugára, otázne sú možnosti pani Čaputovej v prípade ľudí, ktorí volili Eduarda Chmelára a Milana Krajniaka. Ak sa však Marošovi Šefčovičovi nepodarí filigránsky kúsok, s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať Slovensko prvú prezidentku.

Pri úvahách o prvom kole nemožno nespomenúť aj tretieho Štefana Harabina a jeho 14 percent. Nie je to síce omračujúce číslo, ale rozhodne je zaujímavé. Prinajmenšom naznačuje, že konzervatívno-národno-kresťanské sily v ňom vidia určitú alternatívu tak voči SNS, ako aj KDH a, áno, aj ĽSNS. Otázka stojí tak, čo Štefan Harabin s týmto potenciálom urobí. A ak sa definitívne vzdá sudcovského talára, aký politický subjekt v tejto časti spektra si (ho) osvojí.

Najnovšie články

Úroveň slovenských médií je rovná niveau diplomovky Borisa Kollára

25.06.2020  I  16:30

Domáce komentáre

Po rigoróznej práci Andreja Danka sa slovenské politické dejiny rýmujú diplomovkou nového predsedu parlamentu a bakalárkou jeho niekdajšej konkubíny. Možno to vyznie prekvapivo, no problém nie je v politikoch, ale v novinároch, pretože nedokážu vnímať priority a naliehavosť reality každodenného života.

Nepokazme si to. Prestaňme sa zaoberať premiérom a myslime na seba

16.06.2020  I  16:10

Domáce komentáre

Za prvý štvrťrok tohto roku sa scvrkol hrubý domáci produkt Slovenska o 5,2 percenta. A to sme len na počiatku reťaze Jóbových zvestí.

Aké budú dvadsiate roky 21. storočia? Začali sa búrkou

10.06.2020  I  14:20

Domáce komentáre

Pred sto rokmi zavládla éra zlatých dvadsiatych rokov 20. storočia. Išlo o dekádu nasledujúcu po pustošivej prvej svetovej vojne. Svet sa chcel po útrapách vojny oddať radostiam pokojného, luxusného a bezstarostného života. Aj sa to, prinajmenšom poniektorým, podarilo. Až kým v auguste 1929 neudrela veľká depresia a po nej druhá svetová vojna, z ktorej sa svet začal spamätávať až okolo roku 1955.