clanok Vladimir Semerenko

Čo prosté novinárske hlavy nevedia o Mirovi Kriakovi a ako svojou zadubenosťou pomáhajú vrahom Jána Kuciaka

12.01.2019  I  16:35

Domáce komentáre

Príbeh Miroslava Kriaka odkrýva viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Chce to však nielen oči nezakalené emóciami, ale aj otvorenú myseľ a schopnosť vnímať realitu súvislostí.

Obeť médií a systému

Miroslav Kriak pomáha orgánom činným v trestnom konaní svedeckými výpoveďami dokumentovať a objasňovať vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odmenou za jeho úsilie je nenávistná, štvavá kampaň slovenských médií a nespravodlivé a zároveň nezákonné prepustenie zo služobného pomeru k Finančnej správe. Jednou súčasťou tejto absurdity je bezcharakternosť a alibizmus prezidentky FS Lenky Wittenbergovej. Druhou stránkou je zase nekonečný reťazec bezmyšlienkovitého napodobňovania: istá zákerná osoba uverejní v Denníku N zmes informácií a dezinformácií z vyšetrovacieho spisu a zvyšok mediálne obce to po nej otrocky, nekriticky a ešte aj nepresne opisuje.

Táto mašinéria nielenže ubližuje Miroslavovi Kriakovi, ale aj pomáha vrahom Jána Kuciaka a jeho snúbenice pripravovať si obhajobnú stratégiu. Iba hlupák to nevidí. Problém je v tom, že slovenské médiá sú kolonizované húfmi nevidomých.

Kto je Miroslav Kriak

Jedna z podlostí namierená proti Miroslavovi Kriakovi znie tak, že on, ako bývalý príslušník ŠtB si, „užíva“ výsluhový dôchodok, ale mnohí politickí väzni živoria. Pán Kriak odslúžil približne desaťnásobok času v bezpečnostných štruktúrach demokratického štátu v porovnaní s obdobím jeho pôsobenia v Štátnej bezpečnosti. V roku 1990 prešiel previerkami občianskych komisií, z čoho vyplýva, že pred novembrom 1989 sa nepodieľal na porušovaní ľudských a občianskych práv a slobôd. Bolo by porušením zákona detailne informovať o jeho pôsobení do roku 2004, ale niekoľko zásadných faktov musí, vzhľadom na mediálny lynč, odznieť.

Nebyť Miroslava Kriaka, slovenská verejnosť sa medzi rokmi 1995 – 1998 nedozvie o mnohých operáciách námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu, cieľom ktorých bolo rozpracovávanie novinárov, politickej i občianskej opozície. Vďaka osobnej statočnosti plukovníka Kriaka sa plukovníkovi Svěchotovi nepodarilo zadovážiť fiktívny dôkaz o účasti českej BIS na únose prezidentovho syna a svojou odvahou významnou mierou prispel k tomu, že hlava štátu, opozičné strany a médiá boli informované o mnohých nezákonných operáciách spravodajskej služby.

Po roku 1998 sa Miroslav Kriak mnohonásobne podieľal na spolupráci slovenských orgánov so spojencami z členských štátov EÚ a NATO pri aktivitách zameraných okrem iného aj na boj proti terorizmu, čo podstatným spôsobom napomohlo upevneniu postavenia Slovenskej republiky na poli medzinárodných vzťahov. Mediálni táraji o tom nemajú ani potuchy, ale to im nebráni v tom, aby znevažovali a urážali Miroslava Kriaka a poľovali naňho a jeho rodinu obzvlášť primitívnym spôsobom.

KÚFS zasahuje

Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy Jozef Luterán je múdry človek. Svedčí o tom okrem iného aj to, že v roku 2012 angažoval plukovníka JUDr. Miroslava Kriaka na pozícii vedúceho útvaru metodiky, stratégie a legislatívy. Ako bývalý príslušník ŠtB sa na základne mimoriadne stupídneho zákona z dielne Ladislava Pittnera a Vladimír a Palka nemohol oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, aj napriek tomu zásadným spôsobom prispel k zefektívneniu činnosti KÚFS. Nielen riadil metodiku a strážil legislatívne zmeny na národnej a európskej úrovni, ale aj školil pracovníkov úradu v oblastiach metodiky a operatívno-pátracej činnosti.

Kriakov útvar vypracovával zadania v jednotlivých oblastiach podnikania pre výkonné útvary, ktoré sa zaoberali operatívno-pátracou činnosťou. Raz to boli minerálne oleje, inokedy skladové zásoby, vratky DPH či spotrebné dane a podobne. Aj vďaka jeho skúsenostiam a schopnostiam sa v roku 2012 začalo prvýkrát nahlas hovoriť napríklad o Ladislavovi Bašternákovi. A aj o Marianovi Kočnerovi.

Daňov, nitriansky a Wittenbergerovej protiúder

Len čo začal mať KÚFS prvé zaujímavé výsledky, začal jeho činnosť spochybňovať zľahka excentrický Martin Daňo. Cieľom jeho atakov nebol len Jozef Luterán, ale predovšetkým Miroslav Kriak. Ako inak, kade chodil, tam vrieskal, že je to bývalý eštebák. Obviňoval ho z mnohých nezákonností, no nič z toho nemalo reálny základ. O realitu ani nikdy nešlo. Podstatou útokov bolo spochybniť KÚFS, pretože mediálny projekt Martina Daňa bol od počiatku financovaný ľuďmi spojenými s kriminálnym podsvetím, zaoberajúcim sa rôznou ekonomickou trestnou činnosťou a okrádaním štátu na clách a daniach. Aj keď sa ho s týmto prostredím nemožno priamo spojiť, spomedzi sponzorov Martina Daňa nemožno vynechať ani advokáta Michala Mandzáka. Ďalším sponzorom Martina Daňa bol a možno aj stále ja pán Marian Kočner.

Paralelne s Martinom Daňom začala zvýšená efektivita práce KÚFS prekážať aj mocnej podnikateľskej skupine z Nitry. Tlak na riaditeľa úradu Jozefa Luterána bol čoraz intenzívnejší a na jeseň v roku 2014 bol dotlačený spolu s tromi námestníkmi k odchodu. Oficiálne zo zdravotných dôvodov. Je zaujímavé, že po páde Jozefa Luterána bol okamžite zrušený aj útvar Miroslava Kriaka, bol preradený na pracovnú pozíciu, z ktorej viac nemohol dávať impulzy na zefektívnenie operatívno-pátracej činnosti KÚFS.

Vo svetle týchto skutočností naberá hodinová výpoveď Miroslavovi Kriakovi úplne iné rozmery. V čase, keď Jozef Luterán v tandeme s Kriakom akcelerovali činnosť KÚFS, bola súčasná prezidentka Finančnej správy Lenka Wittenbergerová šéfkou daňovej sekcie a bola to ona, kto niesol priamu zodpovednosť za daňovú disciplínu v krajine. A bola to znova ona, kto sa Miroslava Kriaka zbavil do hodiny po tom, ako vyšlo najavo, že pomáha objasňovať vraždu novinára. Akým záujmom v skutočnosti slúži pani Wittebergerová, je z tejto perspektívy jemne povedané otázne.

Odtrhnutí od reťaze reality

Tiež je na zváženie, komu slúžia novinári, ich zdroje a mediálni pasáci, ktorí uverejňujú informácie o obsahu výpovedí Miroslava Kriaka. Všeobecne je dostatočne známe, že nie všetci vrahovia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sú obvinení z účasti na tomto skutku, a preto ich právni zástupcovia nemajú prístup k vyšetrovaciemu spisu. Tento prostý fakt je natoľko zrejmý, že musí byť jasný aj intelektom najmenej obdareným novinárom. Ak sa všetci unisono tvária, že im nejde o nič iné, len o vyšetrenie vraždy kolegu, prečo zverejňovaním obsahu výpovedí doktora Kriaka pomáhajú ďalším páchateľom pripravovať si obhajobnú stratégiu?

Žiadne reči o verejnom záujme nemôžu byť uspokojivou odpoveďou na túto otázku. Môže ňou byť iba hlboká sebareflexia celej mediálnej kasty, ktorá sa už roky správa ako odtrhnutá od reťaze reality. V tomto ohľade je však namieste značná dávka skepse, pretože schopnosť kriticky sa zamyslieť nad vlastnými myšlienkami, slovami a skutkami je v slovenskom (nielen) mediálnom priestore prítomná, žiaľ, len v stopovom objeme.

Najnovšie články

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Annus 1989: Od pádu Berlínskeho múru po Bielorusko a novú cenzúru

11.11.2019  I  17:00

Domáce komentáre

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.