Realita daňovej kauzy Andreja Kisku sa opäť raz stratila za jej mediálnym obrazom. Aj vďaka podpore novinárov má prezident na úrovni propagandy nad premiérom navrch. Pravda je však taká, že tlaku verejnej mienky by mala čeliť predovšetkým hlava štátu.

Prach po mediálnej prestrelke medzi Robertom Ficom, Andrejom Kiskom a Jaromírom Čižnárom sa usadil. Vyplývajú z nej tri podstatné skutočnosti.

Prvá. Premiér Fico sa nemal nikdy zapojiť do prezidentovej daňovej kauzy.

Druhá. Generálny prokurátor Čižnár vyškolil tak premiéra, ako aj prezidenta, ale ani on nedal odpovede na tie najpodstatnejšie otázky.

Tretia. Prezident Kiska od seba daňovú kauzu odrazil len verbálne, avšak hlbšia analýza prípadu naznačuje, že pri účtovaní kampane mal v úmysle poškodiť štát a orgány činné v trestnom konaní jeho počínanie nepreverili tak, ako by bolo potrebné.

Premiérove chyby

Robert Fico urobil vážnu taktickú chybu, keď nepotlačil naliehavú túžbu verejne sa vyjadriť k daňovým deliktom Andreja Kisku. Prezidentov tím túto okolnosť správne vyhodnotil ako príležitosť politicky zarámovať chúlostivú kauzu. Kým dovtedy pán Kiska hovoril o pôvodcoch úniku informácií len v náznakoch, teraz otvorene tvrdí, že naňho útočí vláda, respektíve premiér. Spriatelené médiá si tento atraktívny naratív ochotne osvojili. Premiér Fico sa mal jednoducho držať od prezidentovej kauzy čo najďalej, pretože teraz už nie je predmetom záujmu prezident Kiska, ale on sám.

Ďalšou premiérovou chybou bola narážka na to, že Andrej Kiska sa mal v jeho prítomnosti dožadovať pomoci vysokého predstaviteľa orgánov činných v trestnom konaní. Bolo len otázkou času, kedy sa novinári začnú pýtať generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, či premiér hovorí pravdu. Čo vlastne čakal Robert Fico?

Ani v najbujnejšej fantázii si nemohol vysnívať, že pán Čižnár potvrdí jeho verziu. Nech už prebehol rozhovor za prítomnosti premiéra, prezidenta, generálneho prokurátora a riaditeľa SIS akokoľvek, Jaromír Čižnár nemohol verejne pripustiť, že Andrej Kiska od neho žiadal nadštandardný či neštandardný prístup k trestnému konaniu vo veci jeho daňovej nedisciplinovanosti.

Reakcia generálneho prokurátora

Generálny prokurátor sa z pochopiteľných dôvodov musel brániť. V podstate potvrdil prezidentovu verziu, že Andrej Kiska od neho nežiadal, aby mu pomohol celú vec upratať pod koberec. Na druhej strane nemožno ignorovať skutočnosť, že Jaromír Čižnár povedal, že pán prezident mal potrebu v jeho prítomnosti vyjadrovať sa o prebiehajúcom trestnom konaní, súvisiacom s jeho firmou a jeho volebnou kampaňou.

Zrelý politik a človek, ktorý si je istý správnosťou a zákonnosťou svojho konania, takéto narážky pri spoločenských udalostiach nerobí. Ak teda generálny prokurátor vyškolil premiéra explicitne, implicitne poukázal aj na prezidentovu spoločenskú a politickú neohrabanosť.

Nejasností ohľadom DPH pribúda

Politické interpretácie mediálnej prestrelky na linke Fico – Kiska – Čižnár sú jedna vec. Druhou, oveľa podstatnejšou záležitosťou je faktický a právny stav daňovej kauzy hlavy štátu. V tejto rovine Andrej Kiska jednoznačne ťahá za kratší koniec.

V roku 2014 prebehla v jeho firme KTAG kontrola zameraná na DPH za mesiac apríl toho istého roku. Na základe jej výsledkov Andrej Kiska, jeho brat i tretí konateľ už vedeli, že náklady na prezidentskú či osobnú imidžovú kampaň nie je možné účtovať ako nákladové položky. Aj napriek tomu to však v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb z 30. marca 2015 za rok 2014 bratia Kiskovci urobili. Preto je prezidentov argument o omyle a nevedomosti neudržateľne vratký. Z tohto konania možno usudzovať, že Andrej Kiska sa usiloval uviesť do omylu štát a získať z toho finančný prospech.

Navyše, prezidentova firma nielen nedoviedla, ale si na základe neoprávnene fakturovaných nákladov aj žiadala vratku DPH. Kým prvé môže byť naozaj len omyl, druhé je už pokus o podvod. Touto okolnosťou sa mediálna a politická interpretácia kauzy Andreja Kisku nezaoberá. A to je chyba.s

Mimochodom, na mieste je otázka, prečo v KTAG prebiehala kontrola DPH len za mesiac apríl 2014. Zistenia z tohto obdobia museli daňovému úradu indikovať, že firma sa dopúšťa na úseku DPH nezákonného konania v oveľa väčšom rozsahu. Obmedzenie kontroly len na jeden mesiac bolo prinajmenšom benevolentné a do úvahy pripadá aj možnosť zanedbania povinností. Tieto a ďalšie eventuality by mal vo svojej pôsobnosti preveriť šéf Finančnej správy SR František Imrecze.

Nedostatočné vyšetrovanie

Sú to však aj iné otázky, ktoré nesúvisia len s postupom Andreja Kisku a daňového úradu, ale aj orgánov polície a prokuratúry. A podľa toho, aké odpovede na ne dostaneme, uvidíme, ako si v skutočnosti Jaromír Čižnár vysvetlil prezidentove ponosy na vyšetrovanie jeho kauzy.

Keď vyšetrovateľ zistil, že konateľ firmy KTAG vyjadril účinnú ľútosť tým, že na základe poznatkov daňového úradu dodatočne zaplatil splatnú daň aj s príslušenstvom, konštatoval zánik trestnosti skutku a prokurátor sa s jeho záverom stotožnil. Vyšetrovanie však očividne prebehlo len veľmi povrchne.

Vyšetrovateľ sa uspokojil so zisteniami daňového úradu, ktorý písomne alebo ústne vypočul viacerých dodávateľov kampane pána Kisku. Policajný orgán mal ísť hlbšie. Jeho povinnosťou bolo požiadať správcov dane dodávateľských subjektov (Radoslav Baťo, VISIBILITY, MAO productions, Vrtieť psom, Komplot Advertising a podobne), aby u nich vykonali daňové kontroly. Iba tak sa dalo preveriť, či fakturované dodávky tovarov a služieb boli skutočne dodané a zaplatené. Až na základe takýchto zistení bolo možné rozhodnúť, či došlo alebo nedošlo k úmyslu oklamať daňový úrad zo strany KTAG.

Na základe vyjadrení Jaromíra Čižnára verejnosť očakáva, že orgány prokuratúry preveria, či bol postup vyšetrovateľa a dozor vykonávajúceho prokurátora v poriadku. A iba komplexná a po všetkých stránkach vyčerpávajúca odpoveď na túto otázku môže slúžiť ako dôkaz toho, že ponosy Andreja Kisku nemali na generálneho prokurátora nežiaduci vplyv.