clanok

Daniel Lipšic, advokát, ktorý si dohadoval fajku s Alenou Zsuzsovou

20.12.2018  I  10:10

Domáce komentáre

Monika Tódová proti mne zaútočila presne tak, ako mi to v zlovestnej výhražnej správe predpovedal mafián Peter Košč, blízky spolupracovník Vladimíra Pčolinského a Daniela Lipšica.

Predohra: Špiceľ Tódová

Bolo to v lete v roku 2012, keď som išiel s tromi priateľmi na obed do reštaurácie Pizza Mizza na Tobruckej ulici v Bratislave. V podniku boli aj redaktori denníka SME, manželia Monika a Mirek Tódovci. Asi dve hodiny po skončení obeda mi jeden z účastníkov obeda, Peter Mikletič, poslal mail s fotkou nášho ďalšieho kamaráta Karola Zvolského. Presnejšie, preposlal mi mail od Petra Pčolinského, domáhajúceho sa informácie, kto je na priloženej fotografii. Pre úplnosť dodávam, že okrem Petra a Karola so mnou pri stole sedela Natália Milanová (v tom čase Gálisová), dnešná poslankyňa NR SR za OĽaNO.

Fotku môjho kamaráta Karola urobila skrytou formou z mobilného telefónu Monika Tódová a poslala ju podpredsedovi strany Nova Gáborovi Grendelovi, aby jej pomohol s identifikáciou. Podpredseda Grendel presunul úlohu na straníckeho kolegu Vladimíra Pčolinského a ten sa zase obrátil na svojho brata Petra. A keďže Peter Pčolinský nevedel, ako inkriminovaná fotografia vznikla, poslal ju na identifikáciu Petrovi Mikletičovi, pretože sa domnieval, že pozná Karola Zvolského.

Monika Tódová teda nielen sledovala a bez súhlasu dotknutých fotografovala ľudí, ktorí nie sú verejne činní, ale aj požiadala politika, aby jej pomohol pri špehovaní. Ten, kto pozorne čítal SMS Gábora Grendela s novinármi, uverejnených na internetovej stránke s príznačným názvom Lipšicove stádo, nepochybne postrehol, že pani redaktorka sa naňho s touto prosbou skutočne obrátila.

Predsedom Novy bol Daniel Lipšic a jeho úzka spolupráca s Monikou Tódovou sa neskončila ani po tom, ako bol nútený v dôsledku zabitia nevinného človeka na priechode pre chodcov opustiť parlament. Naopak, Lipšicove stádo a neustále úniky informácií a dezinformácií z procesu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka ma oprávňujú nazdávať sa, že toto partnerstvo prekvitá aj naďalej.

Medzihra: Lipšic na dvoch stoličkách

Nie je nič zábavné na tom, že advokát Daniel Lipšic si cez Facebook dohadoval fajku s Alenou Zsuzsovou. Na úroveň tejto ľudskej stoky to spomedzi politikov dotiahol jedine parlamentný plemenný býk a prevádzkovateľ vlekov na Donovaloch Boris Kollár. To je naozaj ťažko dosiahnuteľná méta. V prospech Borisa Kollára však hovorí skutočnosť, že on, na rozdiel od Daniela Lipšica, nemá prístup k citlivým informáciám o náruživej pume, o ktorej priazeň sa svojho času obaja uchádzali.

Namotávanie Daniela Lipšica Alenou Zsuzsovou a Aleny Zsuzsovej Danielom Lipšicom totiž nie je len trápnou a mierne nechutnou aférou. V stávke je oveľa viac ako dobrý či zlý v kus oboch aktérov erotickej komunikácie. Daniel Lipšic je právnym zástupcom rodiny Jána Kuciaka. A Alena Zsuzsová je obvinená z toho, že si u ďalšej osoby zavraždenie novinára objednala. Na základe týchto skutočností existujú oprávnené pochybnosti o motiváciách a lojalite Daniela Lipšica.

Nie sú tu však jediné okolnosti, ktoré v tejto súvislosti vyvolávajú otázniky. Právny zástupca pozostalej rodiny by mal mať záujem na objasnení vraždy a robiť všetko pre to, aby prípravné konanie prebiehalo nerušene a hladko. Avšak jeho blízka spolupracovníčka, takmer tlačová tajomníčka Monika Tódová svojimi činmi vyšetrovanie ak nie marí, tak nepríjemne sťažuje.

Nejde o to, že ma krivo obviňuje z toho, čo som neurobil. Tiež je teraz vedľajšie, že nevie dokázať jediné slovo z toho, čo o mne popísala. Podstatné je, že potenciálni svedkovia, ktorí by mohli prispieť k objasneniu vraždy Jána Kuciaka, po jej štvavých článkoch nemôžu mať dôveru k systému ako takému. Ak teda Daniel Lipšic cez svoju dôverníčku Moniku Tódovú púšťa do sveta informácie a dezinformácie z vyšetrovacieho spisu a sťažuje tým prípravnú časť trestného konania, komu to asi prospieva?

Ťažko uveriť, že by pán Lipšic robil niečo také v prospech svojej erotickej partnerky Aleny Zsuzsovej, ale na druhej strane pod vplyvom všetkých podozrivých udalostí sa tejto myšlienke nedá celkom ubrániť. A ak sa mu nepodarí skrotiť svoju mediálnu údernú päsť, bude čoraz ťažšie uveriť, že románik z Facebooku bola len prechodná avantúra sexuálne frustrovaného právnika.

Namiesto dohry: O spolupáchateľoch nabudúce

Krivdili by sme doktorovi Lipšicovi, keby sme tvrdili, že je v tejto čudnej hre s nejasnou koncovkou sám. Intenzívne sa v nej angažujú aj Peter Košč a Vladimír Pčolinský. Predtým, ako Monika Tódová publikovala ďalší útok namierený proti mojej osobe, poslal mi Peter Košč výhražnú správu. V celku presne v nej predpovedal, čo uverejní popredná propagandistka ideologickej sekty Denníka N. Pomýlil sa len o 18 dní, ale to je s ohľadom na situáciu maličkosť.

Vyhrážku Petra Košča som, pochopiteľne, odstúpil polícii. A v pokračovaní tejto série o osobách mariacich vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka napíšem, ako Peter Košč a jeho klika zneužívajú SIS na osobné ciele, nezákonné kšefty a rozširovanie masových dezinformácií medzi pospolitým ľudom podtatranským.

Najnovšie články

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Annus 1989: Od pádu Berlínskeho múru po Bielorusko a novú cenzúru

11.11.2019  I  17:00

Domáce komentáre

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.