Tento článok vznikol v rámci projektu Ďateľ – Big Picture. Ak vás zaujal Ďateľ – Big Picture, sledujte profil Ďateľ na Facebooku a stránku datel.sk. Viac informácií už čoskoro!

Viac o projekte nájdete tu. 

V prvých dňoch a týždňoch prvej svetovej vojny sa valili nemecké vojská Belgickom a Francúzskom. Najmä Francúzi sledovali postup Nemcov s desivými spomienkami na prehratú vojnu z roku 1870. Tak ako v poslednej tretine 19. storočia, aj v druhej dekáde storočia 20. časť civilného obyvateľstva podporovala obranu svojej krajiny strieľaním z pušiek po Prusoch, respektíve Nemcoch. A Nemci na to reagovali masovými popravami civilného obyvateľstva, vypaľovaním dedín a miest. Západné médiá boli plné správ o vojnových zločinoch. Povedzme si, že oprávnene.

Viac ako sto rokov po prvej svetovej vojne sú západné médiá plné rozhorčených správ o vojnových zločinoch spáchaných ruskou armádou v ukrajinskej Buči. Otázka stojí tak, či aj tentoraz oprávnene, pretože aj napriek 24/7 spravodajskému cyklu sa ešte stále pohybujeme v hmle vojny. Hmla vojny je stav, keď v chaose bojových operácií nie je úplne zrejmé, aký je reálny vývoj na frontoch a kto získava/získal taktickú či strategickú výhodu.

Vychádzajme z toho, že mŕtvi civilisti v Buči sú realitou. A vychádzajme z toho, že niektorí neboli náhodnými obeťami bojového zmätku, ale boli nemilosrdne popravení. Oba predpoklady sú rozumné. Už menej rozumné je v čase prebiehajúcej psychologickej vojny, neoddeliteľne spätej s každým ozbrojeným konfliktom, bezpodmienečne uveriť informačnej propagande jednej z bojujúcich strán tvrdiacej, že za popravami civilov je zodpovedný jej protivník.

Možností, ako došlo k popravám civilného obyvateľstva je množstvo. A nikto okrem zainteresovaných osôb nevie, čo sa v skutočnosti stalo. Svetlo do udalostí môže vniesť len nestranné vyšetrovanie, čo je v tejto fáze konfliktu nemožné.

Ako teda spracovať správy o popravách civilného obyvateľstva? Odpoveď znie tak, že je potrebné zachovať si otvorenú myseľ. V zásade však existujú dve kategórie vysvetlení.

Prvé vysvetlenie. Je naozaj možné, že Rusi popravovali civilné obyvateľstvo. Prečo by to robili? Možno z rovnakých dôvodov ako Prusi v roku 1870 a Nemci v roku 1914. A možno preto, aby šírením strachu prinútili zvyšok obyvateľstva Buče k poslušnosti.

Rovnako je však možné, že civilné obyvateľstvo popravovali Ukrajinci tesne po tom, ako vstúpili do Buče. Prečo by to robili? Počas každej vojny je niekto považovaný za kolaboranta. A tak Ukrajinci mohli zabiť dve muchy jednou ranou. Potrestať kolaborantov bez zbytočných súdnych prieťahov a následne ich vydávať za obete ruských zverstiev, čím si pripísali ďalšie víťazstvo v psychologickej vojne.

Obe spomínané možnosti sú rovnako pravdepodobné. A nie sú jediné, no na ilustráciu toho, čo so sebou prináša hmla vojny, bohato postačia. Popri tom všetkom treba mať na zreteli, že nie všetci usmrtení civilisti boli popravení, časť z nich zahynula preto, lebo sa ocitla uprostred bojov.