Vojna je strašné a skľučujúce podujatie. Na osobnej úrovni prináša množstvo fyzického, psychického a emocionálneho utrpenia. Na štátnej úrovni spôsobuje tak víťazom, ako aj porazeným ťažko nahraditeľné ekonomické straty, pácha materiálne aj duchovné škody a mrzačí delikátnu štruktúru každého národného spoločenstva. Vojna je najsofistikovanejšou, a preto najstrašnejšou formou násilia, ktorej sa chce väčšina lídrov aj bežných ľudí vyhnúť, no aj napriek tomu sú ozbrojené konflikty neoddeliteľnou súčasťou dejín.

Vždy pripravení

Vychádzajúc z historických skúseností nie je možné očakávať, že vojna nebude súčasťou prítomnosti a budúcnosti ľudstva. S vojnou je jednoducho potrebné počítať, aj keď ju nechceme, pretože sa vracia do našich životov bez ohľadu na naše želania a túžby. Inými slovami na vojnu musíme byť vždy pripravení. Ak sa na túto eventualitu nepripravujeme, pripravujeme si cestu do záhuby. Nie je totiž nič horšie, ako žiť v ilúzii a byť zaskočení realitou.

Byť pripravení na vojnu neznamená túžiť po ozbrojených konfliktoch a vyhľadávať ich. Naopak, najlepšia vojna je tá, čo nebola vybojovaná. Teda vojna, ku ktorej sa schyľovalo, no dokázali sme jej predísť, pretože sme boli na túto možnosť dobre pripravení. Tak vojensky, ako aj diplomaticky. Vojne sa dá predísť napríklad aj správnym pochopením potenciálneho protivníka a konať tak, aby (i) nemal dôvod vstúpiť s nami do konfliktu; (ii) a ak by to predsa len zvažoval, musel by počítať so stratami, aké by prevyšovali výhody vyplývajúce z prípadného vojenského úspechu.

Bilancia 21. storočia

Ak dnes v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine z viacerých strán zaznievajú náreky, že vojna nepatrí do 21. storočia, z emocionálneho hľadiska sú pochopiteľné, nemali by však prevážiť nad schopnosťou s chladnou hlavou hodnotiť realitu. Svet je vo vojne prakticky od začiatku celého tohto storočia.

V roku 2001 Spojené štáty so spojencami napadli Afganistan a ostali tam 20 rokov. V priebehu tej istej vojny zaútočili USA a ich spojenci v roku 2003 na Irak a ostali tam do roku 2011. Jedným z dôsledkov vojny v Iraku bola destabilizácia celého Stredného východu, nasledovala občianska vojna v Sýrii (2011) a za účasti viacerých štátnych i neštátnych hráčov pokračuje dodnes. Ďalšie veľké občianske vojny aktuálne prebiehajú v Líbyi a Jemene. Ukazuje sa teda, že vojna je, žiaľ, bežnou súčasťou ľudskej civilizácie, no tentoraz vypukla len o niečo bližšie k hraniciam Slovenska na štyroch ukrajinských frontoch.

Poohliadnutie za 20. storočím

Ak by predsa len niekto nechcel uveriť tomu, že vojna je takmer trvalým stavom ľudstva, obzrime sa za uplynulým 20. storočím. Globálne, regionálne, lokálne a menšie konflikty v ňom prebiehali prakticky neustále. Nebude to úplný zoznam, no nepochybne nebude ani krátky.

Rusko-japonská vojna 1904 – 1905. Prvá a druhá svetová vojna v Európe 1914 – 1918, 1939 – 1945. Japonské intervencie v Číne a neskôr rozsiahle vojenské operácie v širšom regióne východnej Ázie a Tichého oceánu počas druhej svetovej vojny 1932, 1937, 1938, 1939 – 1945.

Kórejská vojna 1950 – 1953. Sovietsko-čínsky pohraničný konflikt v roku 1969 (trval šesť mesiacov). Vietnamská vojna 1955 – 1975. Iracko-iránsky vojna 1980 – 1988. Sovietska intervencia v Afganistane 1979 – 1989. Vojna o Falklandské ostrovy medzi Veľkou Britániou a Argentínou v roku 1982. Vojna v Perzskom zálive 1990 – 1991. Osobitnou kategóriou sú izraelsko-arabské vojny 1948 – 1949 (za nezávislosť), 1956 (suezská kríza), 1967 (šesťdňová vojna), 1973 (jomkipurská vojna), dve vojny proti Libanonu (a Hizballáhu) v rokoch 1982 a 2006 či súčasné pravidelné letecké a raketové útoky proti iránskym vojenským cieľom v Sýrii.

Príkladom iných konfliktov je trebárs Kolumbia, kde prebehlo medzi rokmi 1839 – 1958 šesť občianskych vojen, ďalší interný konflikt sa rozhorel v roku 1964 a s rôznymi prestávkami a obmenami trvá prakticky dodnes. Podobným typom konfliktu bola občianska vojna v Angole 1975 – 2002, do ktorého krajina upadla takmer okamžite po tom, ako si vybojovala nezávislosť od Portugalska (1961 – 1974). Občianska vojna v Somálsku trvá s prestávkami od roku 1991 podnes a v tomto kontexte stojí za zmienku aj genocída v Rwande v roku 1994. Ďalšou ťažko skúšanou krajinou je Jemen, kde interné konflikty s pravidelnosťou prepukajú od roku 1962 až doteraz. Aktuálna občianska vojna, do ktorej sa zapájajú viaceré regionálne mocnosti, trvá od roku 2014.

Keby niekomu bolo málo, mohol by si spomenúť napríklad na boj Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu proti vláde na Srí Lanke od 70. rokov minulého storočia až do svojej porážky v roku 2009 alebo na početné občianske vojny v Kongu od 17. storočia prakticky doteraz.

Vojny 19. storočia

Ani 19. storočie nebolo chudobné na ozbrojené konflikty. Z desiatok bojov na všetkých kontinentoch vyberme aspoň niekoľko – krymská vojna, napoleonské vojny, rusko-perzská vojna, búrske vojny, vojny USA proti Británii a Španielsku, Mexická vojna za nezávislosť od Španielska, ópiové vojny v Číne, vojny v Južnej Amerike za nezávislosť, Grécka vojna za nezávislosť a nasledujúce grécke občianske vojny, britské ťaženia v Afganistane, konflikty spojené s európskymi revolúciami v roku 1948, vojny USA vedené proti indiánskym kmeňom a americká občianska vojna, anglo-barmské vojny, šlezvické vojny, prusko-rakúska vojna, prusko-francúzska vojna, rusko-turecké vojny, rakúsko-uhorská kampaň v Bosne, jemenská občianska vojna a mnohé a mnohé ďalšie.

Mohli by sme takto pokračovať storočie za storočím a zoznam veľkých či menších, medzinárodných alebo občianskych vojen by bol takmer nekonečný.

Pochopiť komplexnosť vojny

Pochopiť vojnu znamená pochopiť, ako funguje svet a to si zase vyžaduje pochopiť, prečo sa národy a ich vodcovia rozhodnú vstúpiť do ozbrojeného konfliktu, aj keď vedia, koľko utrpenia to prinesie. Prvoradým záujmom každého národného štátu, aj toho najmenšieho, je prežiť. Preto si národy formulujú takzvané veľké stratégie, teda návody ako prežiť. Ich súčasťou musí byť správne pochopenie svojich potrieb, výhod a nevýhod, vyplývajúcich z geografie, ekonomickej a vojenskej sily a z vnútorného politického usporiadania. Na základe tohto poznania štáty formulujú imperatívy zahraničnej a bezpečnostnej politiky, cieľom ktorých je zabezpečiť prežitie a ekonomický rozvoj. Ak sú tieto imperatívy ohrozené, štáty sa neraz rozhodnú vstúpiť do vojny.

Štát a jeho vystupovanie na geopolitickej šachovnici je mimoriadne komplexná záležitosť. Vojna je ešte komplexnejšia záležitosť. Pochopenie týchto komplexností si vyžaduje neustále štúdium a tomu je aj venovaný nový projekt Ďateľ – Big Picture. Ak ste z akéhokoľvek dôvodu nezaregistrovali predchádzajúci článok o tomto projekte, nájdete ho tu.

Ďateľ – Big Picture bude každý pracovný deň prinášať prehľad geopoliticky významných udalostí, dva- až trikrát do týždňa bude analyzovať vývoj v kľúčových oblastiach, príležitostne aj postavenie Slovenska v siločiarach geopolitiky a sledovať krízové oblasti.

Ak vás zaujal projekt Ďateľ – Big Picture, sledujte profil Ďateľ na Facebooku a stránku datel.sk.

Viac informácií už čoskoro!