Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vydal pokyn, aby polícia preskúmala masívne prideľovanie eurofondov v oblasti vedy a výskumu očividne nenáležitým subjektom. Bez ohľadu na to, ako dopadne vyšetrovanie, už teraz je možné povedať, že spôsob rozhodovania o eurofondoch v rezorte školstva je v dramatickom rozpore s účelom, na ktorý sú tieto prostriedky určené. Na celej záležitosti okrem zjavných nezrovnalostí zaráža ešte jedna okolnosť: Primitívne vymyslený schéma, ktorá nenecháva nikoho na pochybách, že za rozdelením 600, respektíve 300 miliónov eur nemôže byť nič iné, len korupcia.

Politická a mediálna interpretácia príbehu tiež nie je práve najinteligentnejšia. Opozícia aj epigóni z médií všetkého druhu žiadajú hlavu ministra školstva Petra Plavčana a voľkajú si vo svojej morálnej i politickej dôslednosti. Intelektuálnej chudobe veľkej časti kaviarenského sveta tento pokrik úplne stačí, pretože politické diskusie v tejto krajine sa obmedzili na kampane a, žiaľ, tento neduh sa len tak ľahko vykoreniť nedá.

Obmedzenia Petra Plavčana

Minister Plavčan nepochybne nesie politickú, morálnu i právnu zodpovednosť za činnosť jednotlivých súčastí ministerstva a plným právom od neho verejnosť žiada vysvetlenia. To, čo zatiaľ predostrel, bolo úbohé a zaslúži si za to nemilosrdnú kritiku. Dokonca by bolo od neho čestné, keby odstúpil, pretože by si týmto krokom uvoľnil ruky. Presnejšie, mohol by si rozviazať jazyk a ako človek zbavený politickej lojality prehovoriť o tom, kto a za akých okolností nominoval na ministerstvo školstva úradníkov, ktorí majú kontrolu (väčšiu ako sám minister) nad implementačným procesom v oblasti eurofondov.

Pán Plavčan má ako politická figúra mimoriadne obmedzené možnosti. Predseda SNS Andrej Danko ho urobil ministrom len ako odborného garanta, čo je v politike veľmi málo. Politicky Peter Plavčan nerozhoduje o ničom a nerozhodoval ani o viacerých personálnych otázkach, aj keď za ne nesie formálnu zodpovednosť.

O stvoriteľoch Andreja Danka

Vráťme sa o niekoľko krokov späť a pripomeňme si, že finančne a mediálne aktuálneho predsedu SNS Andreja Danka ako politika stvorili dvaja podnikatelia. Anton Siekel a Ivan Kmotrík. Najmä ten prvý po voľbách 2016 vystavil pánovi Dankovi účet v podobe viacerých personálnych požiadaviek. Niektoré mu vyšli, iné nie. Napríklad viaceré nominácie do najvyšších riadiacich funkcií v SIS boli úplným fiaskom, pretože mnohé operatívne útvary dnes kontrolujú bývalí policajní funkcionár s napojením na Vladimíra Pčolinského, sivú eminenciu opozičnej strany-rodiny impulzívneho Borisa Kollára.

Podnikatelia rozumejú viac peniazom než bezpečnostnému aparátu a spravodajskej činnosti. Vedia, že občas sa dá zarobiť aj v takom „nevýrobnom“ rezorte, akým je ministerstvo školstva. Samozrejme, ak sa v ňom práve chystajú veľké investície alebo prerozdeľovanie prostriedkov, pochádzajúcich z daní, ktoré v absolútnej väčšine zaplatili daňové subjekty v západnej časti Európskej únie.

Ďateľ.sk preto usudzuje, že Anton Siekel a Ivan Kmotrík mohli mať pri výbere vhodných nominantov na príslušné riadiace pozície na ministerstve školstva šťastnejšiu ruku, než mal prvý z nich v prípade spravodajskej služby. Mimochodom, keď Erik Tomáš odchádzal z pozície štátneho tajomníka na ministerstve školstva, okrem iného to odôvodnil aj tým, že minister mu nepridelil žiadnu významnejšiu agendu, medziiným mu nezveril riadenie eurofondov. Z toho sa dá vytušiť kadečo. Prinajmenšom to, že Peter Plavčan mal na takéto rozhodnutie vážny (osobný/politický/odborný/obchodný) dôvod.

Hádanka pre vyšetrovateľov a Andreja Danka

Rozlúsknuť tento oriešok nebude ľahké. Avšak pri sledovaní určitých stôp by policajti konajúci na pokyn špeciálneho prokurátora mohli zistiť aspoň niečo. Napríklad preveriť, akí ľudia nastúpili na ministerstvo školstva alebo boli povýšení zo subalterných na riadiace pozície po tom, čo sa stal ministrom Peter Pavčan. Ďalej by bolo vhodné preskúmať prípadné spojenia s určitými záujmovými skupinami, prípadne identifikovať, či pred pôsobením na ministerstve nemali pracovné alebo iné väzby s týmto prostredím.

Napokon, bude nevyhnutné, aby polícia v súčinnosti s Finančnou správou a bankami preverili nedávne finančné operácie tých nenáležitých subjektov (a ich akcionárov/spoločníkov), ktoré sa stali za pozoruhodných okolností príjemcami finančnej pomoci z prostriedkov fondov Európskej únie. Touto cestou sa totiž bude dať potvrdiť alebo vyvrátiť, že z tých cirka 300 miliónov, čo už boli vyplatené, bolo ako provízie (čítaj úplatky) vyplatených 20 percent príslušným záujmovým skupinám a politikom.

Andrej Danko trávi veľkú časť leta vo svojom apartmáne v Stredomorí, presnejšie v Chorvátsku. Príhodný čas a príhodné prostredie na to, aby si premyslel, čo s týmto najväčším korupčným škandálom súčasnej vlády urobí.