clanok

Fekálna agrumentácia šéfredaktora Petra Bárdyho

07.11.2019  I  18:30

Domáce komentáre

Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy nie je jediný slovenský novinár, správajúci sa k slovu a myšlienkam ako vidly k hnoju. Jeho intelektuálne výkony sú však natoľko úpadkové, že stoja za pokus o textovú analýzu. Vybrali sme si jeden zvlášť „vydarený“ článok.

Slovník kultúrnej vojny

Text pána Bárdyho s podivným názvom „Ako keby ste pili vodu z toaletnej misy, pretože vám nechutí pivo“ sa začína takto:

„Fakt, že Štefan Harabin vstúpil do politiky, vyvoláva obavy o budúcnosť Slovenska, aj keď je jasné, že desaťtisíce ľudí pri ňom robia mexické vlny a nadšene tlieskajú.“

Autor nespresňuje, ako je politickou aktivitou Štefana Harabina ohrozená budúcnosť Slovenska. Iba vyvoláva negatívnu emóciu. Pokus o metaforu s mexickou vlnou ponechávame bez komentára, pretože je nielen nevydarená, ale aj bezobsažná, teda nemá oporu v realite. Pokračujme v citovaní diela z pera pána šéfredaktora.

„Kontroverzný sudca šíriaci klamstvá a konšpirácie sa stáva aj hlasom človeka, ktorý si frustráciu zo svojej bezútešnej existencie chce vybaviť s novinármi, mimovládkami, liberálmi, Európanmi, homosexuálmi, politikmi, moslimami, Američanmi, utečencami, Radičovou, Ficom, Dzurindom a s mnohými ďalšími. Zoznam je to naozaj dlhý.“

Možno súhlasiť s názorom, že keď Štefan Harabin hovorí o Rusku, USA alebo EÚ, často je rovnako mimo reality, ako spravidla býva Peter Bárdy, autor rozoberaného komentára. (Poznámka na okraj - keď hovoria o tých istých entitách Andrej Kiska alebo Michal Šimečka, sú tiež často vedľa, rozdiel je len v tom, že ich omyly si Aktuality nevšímajú, pretože sú potiahnuté rovnakým ideologickým náterom ako makulatúra pána Bárdyho.) K citovanej pasáži je potrebné poznamenať, že Štefan Harabin predovšetkým formuluje národno-konzervatívnu agendu, preto je naozaj veľkou trúfalosťou tvrdiť, že odchádzajúci sudca sa stáva hlasom frustrovaného človeka. Je prostým politickým faktom, že na Slovensku žijú ľudia s takýmto politickým presvedčením, a to ešte neznamená, že sú frustrovaní alebo si chcú s niekým vybavovať účty. Slovník Petra Bárdyho je rétorikou kultúrnej vojny a nič na tom nezmení ani okolnosť, že ju zaodieva do hávu liberalizmu.

Chápe, čo ťuká do klávesnice?

Pán šéfredaktor v tomto tóne pokračuje ďalej:

„Stáva sa hlasom tých, ktorí majú pocit, možno čiastočne oprávnený, že na ich iní politici kašlú.

Štefan Harabin im dáva nádej, že sa v ich mene pomstí za pocity osobných neúspechov a sklamaní. Stáva sa hlasom tých, ktorí hovoria o slobode, pričom sa jej vzdávajú v prospech autokratického vodcu, ktorý by ich mal previesť životom, namiesto toho, aby o svojom živote rozhodovali sami.“

Ťažko povedať, aké hlasy počuje Peter Bárdy pri písaní svojich dielok, no je isté, že mu našepkávajú bludy. Pocit, že politici kašlú na ľudí, je rozšírený naprieč celou krajinou a zdieľajú ho aj tí, ktorí stoja na opačných stranách kultúrno-politických barikád. Aspoň v tomto je Slovensko jednotné, čo má, nepochybne, trpkú príchuť. Aká bohorovnosť sa však musí ukrývať v autorovej duši, keď si paušálne dovolí zhodnotiť priaznivcov Štefana Harabina ako ľudí neschopných samostatne kráčať životom. Zrejme nemá zmysel špekulovať, či je Peter Bárdy schopný vnímať zmysel toho, čo píše, no ďalšie citáty (hneď sa k nim dostaneme) pochybnosti v tomto ohľade výrazne podporujú. Šéfredaktor Aktualít čitateľom nevysvetlil, na základe čoho prišiel k poznatku, že Štefan Harabin má našliapnuté stať sa autokratickým vodcom. Isteže, tento sudca, bývalý minister a nádejný stranícky politik sa prezentoval mnohými nesympatickými vlastnosťami, ale to ešte nikoho neoprávňuje frivolne vytvárať paralelnú politickú realitu. Politická legitimita Štefana Harabina je úplne rovnaká ako Michala Trubana, obaja majú históriu a len čas ukáže, aká bude ich budúcnosť vo verejnom živote.

„Týmito slovami nechceme uraziť všetkých tých, ktorí dnes vzhliadajú k Štefanovi Harabinovi, ale je zrejmé, že jeho vstup do politiky je vydláždený práve takýmito ľuďmi. A Štefan Harabin dobre vie, ako s tým naložiť.“

Uvedeným citátom sa dostávame k sľúbenej úvahe o schopnosti Petra Bárdyho vnímať zmysel toho, čo zveruje klávesnici. Predchádzajúcimi vetami priaznivcov Štefana Harabina očividne urazil, takže ak to urobiť nechcel, mal ich zmazať a potom by nemusel písať, že sa niekoho nechcel dotknúť. Nehovoriac o tom, že v prvej časti vety hovorí, že síce nikoho nechce uraziť, no v druhej vlastne potvrdzuje odvážne vyjadrenia z predchádzajúceho odseku, čím sa k pôvodnému faulu znova prihlásil. Už len dodajme, že každý priemerne schopný politik dokáže narábať s frustráciou ľudí a je úplne irelevantné, pod akou ideologickou vlajkou to robí.

Skratkou k manipulácii

Nasleduje dlhší citát, pokus Petra Bárdyho o politologickú analýzu:

„Vie, že jeho potenciálni voliči sú najmä starší ľudia, ktorí neveria 'štandardným' politikom a ani médiám. Tí, ktorí čakajú od štátu, že ich bude chrániť, že sa o nich postará, keď sú chorí a starí.

Úprimne, toto od štátu čaká azda každý, nielen tí, ktorí by mali byť základňou Štefana Harabina.

Najväčším paradoxom je, že práve Harabin sa priamo podieľal na marazme, ktorý znechucuje národ. Veď bol nielen dlhoročným šéfom Najvyššieho súdu, ale dokonca aj vicepremiérom a ministrom spravodlivosti. Po odhalení, že si sudcovia a prokurátori dohadovali kšefty s mafiánom Kočnerom, tento fakt zvlášť kole oči.

Ešte vážnejším problémom je, že Harabin prináša len zlosť, nenávisť a prázdne frázy. Žiadne reálne riešenia.

To isté platí o Kotlebovi. Obaja chcú len zneužiť nešťastie iných, aby pomohli sebe.“

Síce nie je jasné, na základe akého sociologického prieskumu si trúfa autor presne identifikovať sociálnu štruktúru potenciálnych voličov Štefana Harabina, ale dajme tomu, že sa nemusí úplne mýliť. Dá sa súhlasiť s tým, že Štefan Harabin sa tak ako predseda Najvyššieho súdu, ako aj minister spravodlivosti dopustil viacerých problematických výrokov a obzvlášť jeho argumentácia v štýle ad hominem (inak nie cudzia šéfredaktorovi Aktualít) bola mimoriadne znechucujúca. Keby autor ostal len pri týchto konštatovaniach, bolo by to v poriadku. No pán Bárdy pokračoval mimoriadne zhubnou skratkou – naznačil totiž, že Štefan Harabin nesie priamu zodpovednosť za sudcov podozrivých z korupčného konania, pretože sa ocitli v Threeme Mariana Kočnera. Tento skrat sa dá označiť len slovom manipulácia, pretože toto tvrdenie nepodopierajú žiadne vecné argumenty.

Na WC so šéfredaktorom

„Nedávno sa na sociálnej sieti objavilo meme, ktoré hlása niečo v zmysle, že pokiaľ volíte Kotlebu s Harabinom, lebo ste znechutení súčasnou situáciou, je to ako keby ste pili vodu z toaletnej misy, pretože vám nechutí pivo.

Platí to úplne presne, či už chcete voliť Harabina, alebo Kotlebu. A keď sa náhodou spoja, tak to prirovnanie bude mať ešte väčší význam.“

Isteže, keď autorovi chýba pointa, nezaškodí siahnuť po citáte intelektuálnej autority. Facebook ich spravidla veľa neponúka, no Peter Bárdy zalovil práve tam. Človek by po mnohých skúsenostiach s pánom Bárdym nemal od šéfredaktora Aktualít veľa očakávať, ale fekálna argumentácia naozaj prekvapila. Tomu sa hovorí slušná a kvalitná žurnalistika po slovensky.

Najnovšie články

Komentátor Peter Schutz: Obraz hlbokého úpadku denníka SME

19.11.2019  I  17:45

Domáce komentáre

Slovenské médiá dlhodobo vydávajú propagandu za žurnalistiku. Postihnutý touto nákazou je aj denník SME a imúnny neostal ani jeho prominentný komentátor Peter Schutz.

Šéfredaktor Peter Bárdy: Písanie a myslenie nezvláda, ale manipuluje obstojne

13.11.2019  I  17:10

Domáce komentáre

Bojovať s hlúposťou sa takmer nedá. Bojovať s hlúposťou novinárov je ešte ambicióznejšie a možno aj márnejšie predsavzatie. Napriek tomu sa o to pokúsime a tak ako minule, aj tentoraz sa venujeme tvorbe šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Na otázku, prečo to vlastne robíme, odpovedáme jednoducho: Hlúposť, nekompetentnosť a nevzdelanosť slovenských novinárov musí byť pomenovaná a pravidelne dokladaná vecnými dôkazmi. Iba tak existuje aká-taká nádej, že verejnosť si vybuduje imunitu proti manipuláciám.

Annus 1989: Od pádu Berlínskeho múru po Bielorusko a novú cenzúru

11.11.2019  I  17:00

Domáce komentáre

Médiami prezentované spomienky na udalosti roku 1989 sú poznačené pátosom a malou schopnosťou vidieť širší kontext udalostí, ktoré z pohľadu národov a bežných ľudí možno označiť za annus mirabilis. Na druhej strane perspektíva geopolitiky ešte nepozná odpoveď na otázku, či nešlo zároveň aj o annus horribilis. Aj keď to znie na prvý pohľad nepravdepodobne, chlieb sa skôr alebo neskôr bude lámať v Bielorusku, krajine šírych rovín a brezových lesov.