Schopnosť pozerať sa na svet očami chladného rozumu a prenikavého úsudku robí z Georgea Friedmana osobnosť, za ktorou sa kvôli jednej večeri oplatí preletieť Atlantický oceán.

Zakladateľ portálu Ďateľ.sk Peter Tóth sa spolu s ďalšími šestnástimi ľuďmi stretol v pondelok vo Washingtone na privátnej večeri s americkým stratégom a expertom v oblasti geopolitiky Georgeom Friedmanom. Ako obyčajne, diskusia s doktorom Friedmanom bola nesmierne obohacujúca, podnetná a provokatívna. Reč bola o všetkých ohniskách súčasného svetového diania. Americký mysliteľ sa nevyhol viacerým kritickým poznámkam na adresu Nemecka a Európskej únie.

Nemecká Európska únia

George Friedman zopakoval svoju známu tézu o tom, že Európskej únii dominuje Nemecko, ktoré sa usiluje prispôsobiť obchodné a ekonomické pravidlá kontinentálneho bloku svojim záujmom. Tiež pripomenul, že Nemecko tvorí takmer 50 percent svojho HDP exportom a po členských krajinách EÚ je jeho najväčšou exportnou destináciou trh USA. Preto si Berlín nemôže dovoliť závažnejšiu konfrontáciu s Washingtonom a bude robiť všetko pre to, aby sa ho nedotkli, respektíve čo najmenej zasiahli colné opatrenia administratívy Donalda Trumpa.

Podľa Friedmana je Nemecko ekonomicky veľmi zraniteľné, pretože ak Spojené štáty postihne recesia (a tá skôr než neskôr príde), americkí a neskôr aj európski zákazníci budú menej nakupovať produkciu nemeckého priemyslu. Tieto problémy sa, samozrejme, prenesú aj na krajiny tvoriace nemecký dodávateľský reťazec. Slovensko nevynímajúc.

Ekonomický úspech Nemecka je taktiež závislý od existencie Európskej únie a zachovania jednotného trhu. Avšak aj na tomto poli vznikajú čoraz väčšie problémy, poškodzujúce nemecké záujmy. Berlín má spory s Rímom, Varšavou, Budapešťou a do určitej miery aj s Bukurešťou. Nemecko síce buduje energetickú alianciu s Ruskom, avšak ich záujmy na tomto poli sú zásadne rozdielne. Rusi chcú, aby boli ceny ropy (a teda aj zemného plynu) čo najvyššie, no Nemci, závislí od exportu svojej priemyselnej produkcie, si prajú, aby boli náklady na uhľovodíky čo najnižšie. Každý región Európskej únie má niekedy viac, inokedy menej odlišné záujmy ako jej zvyšok. Sever vyčíta juhu vysokú zadlženosť, juh severu škrtenie rastu prísnymi fiškálnymi pravidlami, západ východu narastanie demokratického deficitu a východ západu nerešpektovanie kultúrnych a politických špecifík. A toto všetko dohromady vytvára v Európe dezintegračné tlaky, výsledkom ktorých je nielen odchod Británie z únie, ale aj vytváranie rôznych koalícií v jej vnútri.

Mocenská rovnováha

Napriek zvyšujúcej sa nestabilite v Európe George Friedman nepredpokladá, že by na Starom kontinente mohla v dohľadnom čase vypuknúť ďalšia vojna. Z historického pohľadu Európu vníma ako malý priestor s obrovským množstvom národov a štátov, a teda aj protirečivých záujmov. Zároveň však poukazuje na to, že históriu Európy tvoria dejiny rôznych aliancií. Hovorí sa tomu aj politika mocenskej rovnováhy. Za súčasných okolností, keď napríklad Poľsko čoraz väčšmi a čoraz úspešnejšie presadzuje americkú vojenskú prítomnosť na svojom území, doktor Friedman nepredpokladá, že by bolo Nemecko ochotné a schopné presadzovať svoje záujmy vojensky.

Diskusiu o Európe a berlínskej politike George Friedman pointoval konštatovaním, že Nemecko nie je svetová, ale lokálna mocnosť. A podľa toho k nemu aj USA pristupujú. Angela Merkelová sa síce sťažuje na to, že Spojené štáty sa sťahujú zo sveta a stávajú sa opäť izolacionistické, avšak Washington je veľmi aktívny v indo-pacifickom regióne, angažuje sa v obchodnej vojne s Čínou, pretvára severoamerický obchodný pakt s Kanadou a Mexikom (NAFTA na USMCA) a naďalej sú Američania prítomní v Afganistane či na Blízkom východe. Áno, už menej sú aktívni v Európe či Berlíne, ale ten nereprezentuje svet, ani najdôležitejšie ohniská aktuálnych geopolitických posunov, dodáva mierne ironicky George Friedman.