Boris Zala a Monika Beňová v médiách otvorene kritizujú vedenie Smeru. Skutočnú hrozbu pre Roberta Fica a jeho verných nepredstavujú. Pre stranícke centrum je nebezpečný Pavol Paška a jeho košický klan.

Úsmevná historka na úvod

Z mediálnych informácií vyplýva, že europoslanec Boris Zala listom oznámil predsedovi Smeru a vlády Robertovi Ficovi, že požiadal o pozastavenie členstva v strane. Ďateľ.sk zistil, že Viktorovi Stromčekovi, okresnému predsedovi Smeru Bratislava – Staré Mesto, ktorý má podľa stanov vec pána Zalu vybaviť, nebola dodnes žiadosť doručená. Táto úsmevná historka odhaľuje, že konflikty podobného druhu sú médiami prezentované oveľa dramatickejšie, aké v skutočnosti sú.

Bez mocenskej základne

Boris Zala ani Monika Beňová nemajú v Smere mocenskú základňu. Prvý sa spočiatku opieral o autoritu Roberta Fica, ktorý ho pri vzniku strany považoval za dvorného ideológa. Druhá sa pôvodne opierala o silnú pozíciu svojho manžela Fedora Flašíka. Ani jeden z tejto dvojice si postavenie neudržal. Zala už nemá pre predsedu pridanú hodnotu. S úpadkom vplyvu pána Flašíka v Smere zanikli aj možnosti jeho manželky ovplyvňovať stranícke rozhodnutia.

Odchod pána Zalu a pani Beňovej zo strany by bol pre médiá pútavým príbehom. Na mocenské pomery v Smere by však nemal žiaden vplyv. To isté možno povedať o vzťahu voličov k obom europoslancom. Ich neprítomnosť v Smere by spôsobila iba mikroskopické straty voličov.

Boris Zala pripomína sociálneho demokrata oveľa viac než ktorýkoľvek iný činovník Smeru. Monika Beňová si osvojila euro-socialistickú rétoriku na jednotku; v Smere by v tomto ohľade ťažko hľadala konkurenciu. Ani jeden však z toho nemôže ťažiť na domácej politickej scéne, pretože po „čistokrvnej“ sociálnej demokracii na Slovensku jednoducho nie je dopyt. Ak sa totiž v mestskej populácii nájde liberálne zmýšľajúca inteligencia, väčšinou inklinuje k slobodomyseľnej pravici. (Z tohto pohľadu je otázny aj úspech projektu Progresívne Slovensko, ohlásený Ivanom Štefunkom.)

Košická hrozba

Politická bezzubosť Borisa Zalu a Moniky Beňovej ešte neznamená, že Robert Fico a jeho lojalisti z bratislavskej a nitrianskej skupiny nie sú v ohrození. Skutočnou hrozbou nie sú médiami prezentované nezhody, ale skryté vnútrostranícke konflikty. Jeden z nich prebieha medzi Košičanmi, vedenými podpredsedom Pavlom Paškom, a bratislavským centrom. Politicky odstavený Paška, neúspešný kandidát na poslanca Otto Brixi a istý vplyvný košický advokát disponujú niečím, čo Zala s Beňovou nemajú. Informácie o Achillových pätách a trinástych komnatách tých, ktorí – nazvime to skupinku – pán Pašku odstavili na vedľajšiu koľaj. Košický klan vie, ako s informáciami narábať a ako zabezpečiť, že sa dostanú k lídrom opozície bez toho, aby šéfovia SaS, OĽaNO-NOVA, prípadne Sme rodina tušili, kto je ich zdrojom.

Voľby v roku 2016 naznačili, že Smer je na postupnom zostupe. Prípadné vyostrenie konfliktu medzi košickou a bratislavskou skupinou by mohlo byť pre stranu, na rozdiel od mediálneho podpichovania Borisa Zalu a Moniky Beňovej, vysoko poškodzujúce. V Košiciach i v Bratislave však vedia, že vyhrocovanie konfrontácie nebude mať v Smere víťaza, pretože prospeje iba konkurentom, ktorí „lovia“ tých istých voličov. Predovšetkým SNS.

Preto Ďateľ predpokladá, že strmý pád Smeru ešte nie je nablízku, aj keď sa v médiách blýska.