Francúzsko je ďaleko za slovenskými humnami. Udalosti v tejto krajine však majú na život Matovičovej babičky oveľa väčší vplyv, než škriepky s premiérom Ficom.

Keby mala babička, ktorá sa stala predmetom už entého sváru medzi poslancom Igorom Matovičom a premiérom Robertom Ficom, príležitosť pozrieť sa na okolité dianie takpovediac z helikoptéry, musela by neveriacky krútiť hlavou. Teda niežeby nebol spor pánov na zaplakanie aj z pozemskej úrovne, ale pri pohľade z výšky by sa nevyhnutne transformoval na smiech cez slzy.

Babička a pohľadnica z Paríža

Predstavme si, že babička z obrázku Igora Matoviča by bola poctená tým, že by jej ktosi zodpovedný vysvetlil, čo sa práve odohráva vo Francúzsku. Povedzme, že by jej poslal trošku viac popísanú pohľadnicu z Paríža. Čo by sa zhruba dozvedela?

Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku sa uskutoční 23. apríla 2017. Dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov postúpia do druhého kola, ktoré prebehne 7. mája. Zatiaľ je jasnou favoritkou prvého kola kandidátka krajnej pravice Marine Le Pen; jej preferencie sa pohybujú kolo 26 percent a odhadovaný výsledok v prvom kole je ešte o jeden bod vyšší. Druhý v poradí je centrista Emmanuel Marcon s predikciou pre prvé kolo medzi 19 – 21 percentami. Nasledujú republikán Francois Fillon s 18 – 20 percentami; socialista Benoit Haamon so 14 až 16 a radikálnejší ľavičiar Jean-Luc Melenchon s rozptylom medzi 11 až 12 percentami.

ZDROJ :  OpinionWay, Ifop-Fiducial

Francúzsky dvojkolový systém voľby prezidenta je nastavený tak, aby eliminoval nebezpečenstvo víťazstva krajnej pravice či extrémnej ľavice. Preto po druhej svetovej vojne vo Francúzsku vždy vládli iba socialisti alebo republikáni/gaullisti. Lenže dynamika 21. storočia narúša stabilitu tohto usporiadania a dnes nie je vôbec vylúčené nielen víťazstvo madam Le Pen v prvom, ba dokonca ani v druhom kole prezidentských volieb.

Babička a madam Le Pen

Matovičova babička z plagátu by si oprávnene položila otázku, načo sú jej tieto informácie dobré. Veď ona predsa platí za energie a vodné a stočné na Slovensku a aj jej deti a vnuci sa usilujú prežiť v krajine pod Tatrami. (Nechajme bokom, že babička je v skutočnosti z Česka a už je vlastne po smrti.) Trpezlivý zodpovedný činiteľ by jej vysvetlil:

Ak vyhrá prezidentské voľby Marine Le Pen, bez najmenších pochybností splní kľúčový a najchytľavejší sľub, že vypíše referendum o vystúpení Francúzska z eurozóny. A nielen to. Madam na čele Národného frontu plánuje zaviesť trojpercentnú dovoznú prirážku a desaťpercentné (dodatočné) zdanenie pracovníkov zo zahraničia bez výnimky. Teda jednoznačne pôjde o import a pracovníkov aj z krajín EÚ, čo je v priamom rozpore s voľným pohybom tovaru, služieb a pracovnej sily v rámci kontinentálneho bloku.

Babička a frexit

Matovičova adoptovaná babička sa môže netrpezlivo ošívať, pretože jej nie je jasné, prečo by Francúzi nemohli rozhodovať o svojom osude tak, ako sa im zapáči. Nedá sa inak, iba súhlasiť, avšak pohľad z helikoptéry opäť ponúka komplexnejšie vysvetlenie.

Ak by Francúzi rozhodli o vystúpení z eurozóny, menová únia by sa rozpadla. Francúzsko je po Nemecku druhá najväčšia ekonomika Európy (Veľkú Britániu nepočítajúc, pretože tá je už na odchode z EÚ). Rozpad eurozóny by mal vážne dôsledky na ekonomiky Nemecka a Rakúska, ktoré sú z hľadiska priamych zahraničných investícií, tvorby/udržania pracovných miest a nášho exportu najdôležitejšími obchodnými partnermi Slovenska.

Zavedenie colných a ďalších bariér vo Francúzku by viedlo k dominovému efektu po celej EÚ a mohlo by znamenať jej postupný rozpad alebo dramatické zmenšenie. Slovensko pritom vyváža do krajín únie vyše 80 percent svojho celkového exportu. Naše prepojenie s blokom dokumentuje napríklad aj okolnosť, že v roku 2015 z celkového objemu priamych zahraničných investícií v objeme cca. 40 miliárd euro pochádzalo vyše 36 miliárd z EÚ. Samozrejme, ak by sa postupne rozpadli eurozóna, prípadne aj celá EÚ, nebol by to koniec medzinárodnej obchodnej spolupráce. Ale zavádzanie rôznych bariér by malo obrovský a s najväčšou pravdepodobnosťou aj negatívny vplyv na tvorbu HDP, zamestnanosť a celkovú životnú úroveň na Slovensku.

Babička a európsky projekt

Takto poučená babička si pošúcha dlaňou šatku na hlave a obráti skeptikovu pozornosť na predvídavo nastavený volebný systém vo Francúzsku. Veď predsa má za cieľ zabrániť bláznom zľava i sprava chopiť sa moci v Elyzejskom paláci.

Babičkin vynikajúci postreh má len jednu slabinu. Ak by aj madam Le Pen v druhom kole prezidentských volieb neuspela, jej nezanedbateľný osobný politický výtlak, ako aj očakávaný úspech viacerých kandidátov Národného frontu v parlamentných voľbách budú mať vplyv na rétoriku a konanie centristických politikov. Republikáni aj socialisti nebudú môcť ignorovať okolnosť, že významná časť Francúzov zdieľa krajné postoje Marine Le Pen a tomu bude zodpovedať aj ich konanie na úrovni EÚ.

Európsky projekt do veľkej miery stojí a padá na vzťahu tradičných historických rivalov Francúzska a Nemecka, z ktorých sa po druhej svetovej vojne stali priatelia a partneri. Od udržania ich priateľstva a partnerstva bude závislá aj budúcnosť EÚ, a preto už naša babička vie, že blížiace sa voľby vo Francúzsku i Nemecku majú pre Slovensko oveľa väčší význam ako úbohé škriepky domácich politikov.

Babička naspäť na Slovensku

Igor Matovič aj Robert Fico si jasne uvedomujú, že o priazeň voličov sa bojuje jednoduchými heslami. Vedia, že masa bežných ľudí sa nepozerá na realitu z nadhľadu, ale z najprízemnejšej úrovne každodennosti. Médiá hlavného prúdu im navyše intelektuálnou povrchnosťou náramne vychádzajú v ústrety. V tomto ohľade politikom nemožno takmer nič vyčítať. Avšak intenzita, s akou vláčia neboráčku babičku po médiách, budí podozrenie, že nadhľadu za horizont slovenských humien sa obávajú. Museli by totiž pripustiť, že napríklad dôsledky volieb vo Francúzsku môžu mať na Slovensko zásadnejší vplyv ako akákoľvek domáca udalosť či mediálna bublina.