Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vo vláde neuspela s návrhom zákona zmierňujúcim tresty za držanie drog pre vlastnú potrebu. Nedala sa odradiť. Avizuje, že v tomto škodlivom úsilí bude v obmenenej podobe pokračovať. A to aj napriek tomu, že doterajšími postojmi preukázala zarážajúcu neznalosť drogovej problematiky.

Uľahčenie kúpy je podporou predaja

Zmierňovanie trestov za užívanie drog je svojho druhu podporou ich predaja. Ak bude jednoduchšie pre konzumenta držať pri sebe väčšie množstvo omamnej látky pre vlastné použitie, predajcovia sa budú rýchlejšie zbavovať skladových zásob a tým sa uľahčí ich ilegálna činnosť. Ďalším do očí bijúcim logickým i morálnym rozporom návrhu doktorky Lucie Žitňanskej je okolnosť, že kým predaj drog je nezákonný a trestný na plnej čiare, ich kúpa má byť podľa pani ministerky legálna, ak ide o gram v prípade marihuany, 0,2 gramu v prípade kokaínu a pervitínu, pol gramu heroínu a tri tablety extázy, čo zodpovedá 0,8 gramu. Iba ťažko vysvetliť, ako môže byť predaj tej istej látky nelegálny, ale jej nákup a držanie v určitom množstve legálne. Jedno odporuje druhému a demonštruje to neschopnosť štátu zaujať k drogám konzistentný postoj.

Mýtus neškodnej marihuany

V argumentácii Lucie Žitňanskej, ale aj iných v problematike nezorientovaných politikov, sa nájdu ďalšie trhliny, ktoré je potrebné pomenovať. Prvou je rozlišovanie takzvaných mäkkých a tvrdých drog. Slovom mariška je oproti ostatným návykovým látkam akože v pohode. Nie je to tak a potvrdzuje to každý psychiater, profesionálne zameraný na drogové závislosti a z nich vyplývajúce psychózy. Aj marihuana, rovnako ako „tvrdé“ drogy, je spôsobilá meniť osobnosť človeka, navodzuje psychotické stavy a čuduj sa svete, vyvoláva závislosť. Nehľadiac na to, že je prestupnou stanicou na jazdu, kde sa servírujú pervitín, heroín, kokaín a iné chuťovky.

Pokiaľ ide o marihuanu, treba dodať, že oproti 6 – 14 percentám THC obsiahnutom v prirodzene pestovanej rastline, úroda vypestovaná v umelých podmienkach (a presne takáto marihuana dominuje drogovému trhu!) má vyše 20-percentný obsah THC, čo dramaticky zvyšuje negatívny vplyv trávy na ľudskú psychiku. V extrémnych prípadoch sa vyšplhá obsah THC v marihuane pestovanej pod umelým osvetlením až na 50 percent.

Údajne mäkká droga marihuana sa často stáva spúšťačom schizofrenických psychóz. V dôsledku jej dlhodobej konzumácie (v nie celkom ojedinelých prípadoch postačí jediný joint) sa u geneticky disponovaného mladého jedinca veľmi často, priam spravidla vyvinie plnokrvná schizofrénia. Keby sa takýto človek nikdy nestretol s konope, mohol by prežiť pokojný a šťastný život. Výpočet negatívnych vplyvov iných drog na človeka by vydal na samostatný traktát.

Ak teda pani ministerka Žitňanská po prvotnom neúspechu avizuje, že predloží návrh zákona, ktorý bude rozlišovať „tvrdé“ a „mäkké“ drogy, iba tým potvrdzuje svoju odbornú nespôsobilosť vyjadrovať sa k tejto zásadnej otázke.

Problémy s represiou

Ako argumentácia v prospech zmiernenia trestov neobstojí ani rezignované konštatovanie, že približne 30 percent mládeže do 18 rokov malo/má aspoň jednu skúsenosť s drogou. Áno, potrebujeme viac prevencie v podobe osvety, ale to neznamená, že potenciálnemu prvo-konzumentovi sa má ešte viac zjednodušiť prístup k prvej marihuanovej cigarete alebo k lacnému pervitínu. To je predsa v priamom rozpore s účelom prevencie a potiera jej zmysel. Prevencia a osveta môžu byť účinné len vtedy, keď štát zaujme aj na úseku trestného práva k drogám konzistentný a nekompromisný postoj.

Z pohľadu boja proti drogám je, samozrejme, kľúčová vyhľadávacia činnosť polície. Pri pohľade na nasýtenosť slovenského čierneho trhu s drogami sa nedá nesúhlasiť s názorom, že na tomto poli štát dlhodobo zlyháva. V argumentácii ministerky Lucie Žitňanskej je skrytá narážka na tento problém a v tomto ohľade ju treba len podporiť. Dokonca je potrebné vážne sa zamýšľať nad otázkou, či tí, ktorí sú zodpovední za vyhľadávanie drogovej trestnej činnosti, z nej sami neprofitujú, a preto je boj proti veľkoobchodu i maloobchodu s drogami málo účinný.

Odporučili by húliť vlastným deťom?

Verejná diskusia o drogách je nepochybne potrebná a žiaduca. Musí sa však uberať úplne opčným smerom, ako navrhuje Lucia Žitňanská alebo v tejto oblasti extrémisti, akými sú Richard Sulík, Martin Poliačik a ďalší politici s históriou (zne)užívania drog. Diskusia o drogách by sa nemala začínať volebnou kampaňou či predkladaním nekompetentných návrhov zákonov. K slovu by sa mali dostať predovšetkým odborníci z oblasti psychiatrie a psychológie. Verejnosť by sa z povolaných úst dozvedela, aké účinky majú všetky druhy drog na ľudskú osobnosť a aké vážne psychotické stavy a poruchy vyvolávajú. A to veľmi často s celoživotným negatívnym vplyvom na duševné zdravie.

V rámci bezpečnostných previerok štát skúma, či preverovaná osoba užívala/užíva drogy. Robí to preto, lebo si je vedomý negatívnych vplyvov drog na správanie sa a konanie ľudí. Prečo by mal potom ten istý štát zjednodušovať prístup k omamným látkam?

Peripetie s drogami (aj marihuanou) sa pre veľký počet užívateľov skôr či neskôr končia na psychiatrickej klinike. Pre mnohých je pobyt v tomto zariadení opakovanou skúsenosťou, čo významne zaťažuje zdravotný systém tak po finančnej, ako aj personálnej stránke. Prečo chce štát už aj tak preťažené zdravotníctvo ešte viac zaťažovať zjednodušeným prístupom k drogám?

Ak drogy vedú k psychotickým poruchám, tak psychotické poruchy zase spôsobujú rozvrat rodín, medziľudských vzťahov a rozpad ľudskej osobnosti. Preto by mal každý politik, ktorí podporuje zákonné uľahčenie prístupu k drogám, verejne odpovedať na kľúčovú otázku: Odporučili by ste svojim deťom alebo inej milovanej osobe fajčiť trávu?

Návrh Lucie Žitňanskej, ktorý vláda odmietla, bol z hľadiska pochopenia problematiky intelektuálnym fiaskom. Problém však je, že už teraz avizuje, že ho chce v obmenenej podobe zopakovať.