Keby médiá ľudí informovali, že vratku DPH vo výške takmer 2 milióny euro, kvôli ktorej chodia pred Bonaparte, vyplatil Ladislavovi Bašternákovi nominant vlády Ivety Radičovej, zrejme by sa žiadne protestné párty nekonali.

Spojenie Ladislava Bašternáka s viacerými špičkami Smeru je očividné a nedá sa spochybniť. Je dobré, že sa o ňom vie a ešte lepšie, že sa o ňom píše a hovorí. Rovnako je nespochybniteľné aj to, že tomuto developerovi v Bratislave dláždila cestu k úspechu pravica. Nielen na lokálnej, ale aj celoštátnej úrovni mu vychádzali v ústrety elity, ktoré sedeli v predchádzajúcich pravicových vládach a v súčasnosti patria k vodcom opozície. Tieto fakty však médiá z nepochopiteľných dôvodov zamlčiavajú, čo prinajmenšom vyvoláva rozpaky.

Otázky, ktoré novinári nekladú

V septembri 2005 vyplatil daňový úrad Bašternákovej eseročke Podkolibská vratku DPH 1 291 267,61 euro. Peniaze boli vyplatené len osem mesiacov od založenia firmy a o ďalších 24 mesiacov išla do likvidácie. Vtedy bola pri moci druhá Dzurindova vláda, šéfkovu Daňového riaditeľstva SR bola Mária Machová. Ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic. Richard Sulík viedol bratislavskú mestskú firmu Odvoz a likvidácia odpadu, predtým radil ministrovi financií Miklošovi a o niečo neskôr jeho nástupcovi Počiatkovi.

Vo februári 2011 vyplatil daňový úrad inej Bašternákovej firme Real Forum Invest, s. r. o., vratku DPH vo výške 3 578 557,11 euro. Bez predchádzajúcej daňovej kontroly, len na základe formálneho miestneho zisťovania. Predsedníčkou vlády bola Iveta Radičová. Prezidentom Finančnej správy Miroslav Mikulčík. Ministrom vnútra Daniel Lipšic. Richard Sulík bol predsedom parlamentu a Igor Matovič podporoval vládnu koalíciu.

V marci 2012 daňový úrad po šesťtýždňovej kontrole vyplatil Bašternákovej firme BL – 202, s. r. o., 1 974 954,43 euro vratku DPH. V tom období dochádzalo k striedaniu stráží medzi Radičovej a druhou Ficovou vládou, ale na čele Finančnej správy SR bol stále nominant pravice Igor Krnáč a aj ostatní vyššie menovaní boli na svojich pozíciách.

Prípad firmy BL – 202 je dôležitý, pretože opozícia tvrdí, že Ladislav Bašternák investoval do Bonaparte peniaze, ktoré si podvodom zarobil práve na tejto vratke DPH. Keby si médiá plnili dôsledne povinnosti, prinajmenšom by museli nastoliť otázku, ako môže opozícia obviňovať developera z niečoho, na čo mu ako vládna koalícia zo štátneho rozpočtu sama prispela. Keďže novinári takéto otázky nekladú, opoziční lídri majú voľné pole pôsobnosti.

Ďateľ nemá kapacitu preveriť, či tieto tri vratky DPH boli oprávnené, alebo nie. V danom kontexte to ani nie je podstatné. Opozícii sa totiž podarilo bez ohľadu na realitu vytvoriť atmosféru, že každá vratka vyplatená Bašternákovi je podvod a politickú, morálnu i právnu zodpovednosť zaň nesie Smer. Médiá si túto zjednodušujúcu a, ako sme videli, realite odporujúcu rétoriku ochotne osvojili. A práve preto nie je od veci pýtať sa, prečo sa novinári opozičných lídrov nepýtajú.

Krstní otcovia Bonaparte

Komplexnosť príbehu Bonaparte sa tým nekončí. Netvrdíme, že Ďateľ ovláda všetky súvislosti. Avšak môžeme konšatovať, že sú mu známe okolnosti, o ktorých médiá neinformujú, a zároveň sa domnievať, že to nerobia neúmyselne.

Je verejným tajomstvom, že spoločníkmi Ladislava Bašternáka v projekte Bonaparte boli Stanislav Plutko a Milan Cílek. Prvý je známy bratislavský podnikateľ. Druhý bol dlhoročným pravicovým politikom v bratislavskej samospráve a vykonával aj funkciu prvého námestníka primátora. Za normálnych okolností by mala táto informácia neutrálny charakter. V kontexte opozičného naratívu prevzatého slovenskými médiami je všetko úplne inak. Milan Cílek pochádza presne z toho istého tábora ako súčasní opoziční lídri (aj keď sú kadejako premenovaní) a ak platí prísny meter na Smer (a dobre, že platí!), potom musí platiť aj na OĽaNO-Nova a SaS.

V septembri 2011 si novinárka Anka Lučaiová všimla, že bytový komplex Bonaparte „vykazoval viacero parametrov čiernej stavby“. Bez opisu detailov možno konštatovať, že Lučaiovej definícia bola blízka pravde. Napriek tomu šéf krajského stavebného úradu v Bratislave Andrej Mede Bonaparte skolaudoval. Pána Medeho do tejto funkcie vymenovala Radičovej vláda na návrh ministra vnútra Lipšica. V tomto prípade už médiá opozičnú simplexnú logiku neuplatňujú. Oprávnene. O to viac bije do očí fakt, že v iných prípadoch novinári nie sú rovnako zdržanliví.

Koho je Bašternák vlastne človek?

Opozícia robí, čo jej velia politické inštinkty. Bijú do najslabších miest premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka. Prenájom premiérovho luxusného bytu v Bonaparte a ministrov nákup akcií B.A. Haus od Ladislava Bašternáka sú vďačné témy politickej škandalizácie. Táto stratégia je účinná a Igorovi Matovičovi, Richardovi Sulíkovi a Danielovi Lipšicovi vychádza najmä preto, že majú na svojej strane médiá.

Podnikateľ Bašternák je dnes vnímaný ako človek Smeru a strane Roberta Fica to spôsobuje obrovské problémy. S portrétom Ladislava Bašternáka zarámovaného vo farbách Smeru prišla opozícia a médiá ho prevzali, z čoho ťažia OĽaNO-Nova a SaS. Preferencie im síce nerastú, avšak popularita Smeru upadá.

Fakty naznačujú, že Ladislav Bašternák ani zďaleka nie je iba človekom Smeru. Darí sa mu rovnako dobre za všetkých vlád a dokáže si nájsť spojencov v každej vláde. Tak v Dzurindovej a Radičovej, ako aj Ficovej.

Politici klamú! A čo novinári?

Všetci politici klamú a ak neklamú, tak zamlčiavajú pravdu. Úlohou novinárov je ich výroky preverovať. Ak by si túto povinnosť plnili dôsledne, nemohla by pravica vyše desať týždňov viac menej úspešne organizovať protestné párty pred Bonaparte.

Nie je to chyba opozície. Ako už bolo povedané, iba nasleduje politické inštinkty. Problematický je postoj médií. To novinári pomáhajú jednej skupine politikov v boji s druhou. Preto je kauza Bašternák pamätníkom úpadku slovenských médií.

Galéria