Ak chcú politici a novinári hovoriť a písať o Čistom dni, mali by mať predovšetkým čistú hlavu. Zatiaľ ponúkli len politickú a mediálnu manipuláciu, a to nie je práve dôkaz o čistote hlavy i úmyslov.

Predohra v štýle rekviem

Na počiatku, 9. septembra 2016, bol blog poslankyne SaS Natálie Blahovej s názvom Rekviem pre znásilnené dievča. Text bol založený na vypočítavom zneužívaní prirodzených ľudských emócií. Opisoval hororové scény pohlavného zneužívania a fyzického týrania drogovo závislého dievčaťa, umiestneného v resocializačnom zariadení Čistý deň. Matkám a otcom po celom Slovensku zovrela krv a vzkypela žlč. Prípadu sa chytili médiá a z blogu panej poslankyne sa stala kauza.

Málokomu prekážalo, že výroky Natálie Blahovej boli založené na jednostranných informáciách málo dôveryhodnej osoby. Takmer nikto nevenoval pozornosť okolnosti, že podozrenia, akými sú pohlavné zneužívanie a týranie, musia byť podložené materiálnymi dôkazmi. Nikto ich nepredložil. A takmer každý, kto sa k veci verejne vyjadroval, farizejsky sa aj pohoršoval nad takzvaným sexom na rozlúčku, a pritom všetci samozvaní moralizátori ignorovali fakt, že v prípade drogovo závislých osôb je nezáväzný pohlavný život nielen bežný, ale takmer nekontrolovateľný.

Od rekviem ku kakofónii

To, čo je médiami a politikmi označované ako kauza Čistý deň, žiadnou kauzou nie je. Ide o politickú a mediálnu manipuláciu. Keďže tieto neduhy spoločenského života tvoria predmet záujmu stránky Ďateľ.sk, budeme sa manipulácii, obeťou ktorej sa stali tak klienti, ako aj pracovníci resocializačného zariadenia v blízkej budúcnosti detailnejšie zaoberať.

V článkoch o Čistom dni prinesieme nové fakty a podložíme nimi náš názor, že ide o politickú a mediálnu manipuláciu. Ďateľ.sk to považuje za dôležité nielen z hľadiska elementárnej spravodlivosti, ktorá bola upretá pracovníkom Čistého dňa, ale najmä s ohľadom na škody, páchané v pravidelných cykloch na našej spoločnosti mediálnymi manipuláciami.

To, čo pani poslankyňa Blahová vo svojom blogu nazvala rekviem, nebolo žiadnou svetskou zádušnou omšou za týrané a pohlavne zneužívané dieťa, ale politickou kakofóniou, stvorenou za pomoci žonglovania s emóciami, klamstvami, polopravdami, faktami vytrhnutými z kontextu a hystérie.

Takýmito prostriedkami nie je možné viesť politickú diskusiu, a preto si Ďateľ.sk dáva za úlohu v najbližších týždňoch objasniť pozadie prípadu mediálnej manipulácie na úkor Čistého dňa. Túto umelú kauzu je potrebné posudzovať s čistou hlavou, a to je v slovenských podmienkach, nielen v dôsledku užívania drog, veľký problém.

Kollárova zápletka a Pčolinského fotka

Jednou zo zápletiek tohto prípadu bol 8. marec 2017. V bratislavskom hoteli Crown Plaza sa stretol zakladateľ stránky Ďateľ.sk s Mariánom Kočnerom. Deň predtým expremiér Mečiar a podpredseda parlamentu Bugár v TA3 diskutovali o zavlečení Michala Kováča mladšieho. V relácii padli mená pána Kočnera aj Petra Tótha, a preto sa obaja na druhý deň ráno stretli, aby sa porozprávali o tom, či budú reagovať na niektoré výroky impulzívneho pána Mečiara.

Stretnutie oboch menovaných celý čas bez dovolenia fotografoval Vladimír Pčolinský, hospodár poslaneckého klubu Sme rodina. Občiansky zákonník síce nariaďuje, že ak si chce niekto urobiť fotku inej osoby, mal by najprv požiadať o súhlas, ale k slovenskému politického folklóru patrí aj to, že dobré spôsoby sa nenosia.

Za Mariánom Kočnerom do hotela prišla pani Zuzana Tománková. Prisadla si k dvojici a po niekoľkých minútach odišla, pretože sa ponáhľala na tlačovú konferenciu. Neskôr, v ten istý deň, pán poslanec Boris Kollár zverejnil fotografiu vyhotovenú jeho kolegom Vladimírom Pčolinským ako údajný dôkaz toho, že stretnutie Kočnera, Tománkovej a Tótha bolo prípravou na tlačovú besedu Zuzany Tománkovej.

Poklona Tománkovej, poďakovanie Pčolinskému

Zakladateľ Ďateľ.sk Peter Tóth sa nepodieľal na príprave tlačovky pani Tománkovej, ktorá odhalila nemravné a možno aj pedofilné správanie sa poslanca Národnej rady SR. Zuzana Tománková je veľmi inteligentná a schopná dáma, rady, ako má obhajovať svoju (podľa nášho názoru) spravodlivú vec, nepotrebuje.

Ďateľ.sk však podáva pomocnú ruku nielen resocializačnému zariadeniu Čistý deň, ale každému, kto má záujem odhaľovať mediálne manipulácie. 

Zakladateľ stránky Ďateľ.sk Peter Tóth ďakuje Vladimírovi Pčolinskému, že sa vzdal autorských práv na svoju fotku a vyslovil súhlas, aby bola stiahnutá z jeho profilu z Facebooku pre potreby ilustrovania tohto článku.

P. S.: Uverejnenie tohto článku vyvovalo mnohé vášnivé reakcie. Ďateľ.sk rozumie, že citlivá téma, akou je prípad Čistého dňa vyvoláva emócie, no aj napriek tomu by bolo správne riadiť sa v diskusiách rozumom.

Mnohí rozhorčení čitatelia poukazujú na to, že v zariadení malo dôjsť k intímnemu styku medzi zamestnancom a klientkou. Toto tvrdenie však nevedia oprieť o žiaden doložený fakt, mnohí si ho nekriticky osvojili z naratívu poslankyne Natálie Blahovej. Faktom však je, že podľa doterajších zistení polície sa zatiaľ nepodarilo ustáliť, či k pohlavnému styku došlo v čase, keď bol dotyčný pán tiež klientom centra alebo až potom, keď sa stal jeho zamestnancom.

Podobných prehreškov proti korektnému mysleniu sa v nenávistných reakciách vyskytlo viac. Ďateľ.sk netvrdí, že predstavitelia Čistého dňa sa nedopustili alebo nemohli dopustiť pochybení. O tak citlivej téme, akou je resocializácia detí závislých od drog, sa však nedajú viesť mediálne a politické polemiky. Aj preto sme nabádali, aby sa o prípade Čistého dňa diskutovalo s čistou hlavou.

Najnovšie vystúpenie JUDr. Daniela Lipšica je pokračovaním nezdravého spôsobu mediálnej komunikácie na túto tému a mediálnu a politickú manipuláciu to ešte viac prehlbuje. Ďateľ.sk sa bude prípadu aj naďalej venovať.