clanok

Komunálne voľby 2018: Smer utrpel trpké víťazstvo

11.11.2018  I  11:25

Domáce komentáre

Komunálne voľby odhalili nielen biedu opozície, ale aj progresívny prepad Smeru. V roku 2020 sa Slovensko pravdepodobne dočká novej politickej mapy.

Strany bez štruktúr

Komunálne voľby potvrdili opodstatnenosť predpokladu, že kto chce meniť Slovensko, musí mať fungujúcu politickú stranu. A akcieschopná strana, to sú zase predovšetkým pružné a organizačne nadané regionálne štruktúry. Politický subjekt bez členskej základne je analógiou schránkovej firmy. Vďaka marketingu môže úspešne predstierať skutočnú existenciu, môže vytvárať dojem robustnosti na Facebooku a vďaka politickej forme ADHD niekoľkých lídrov môže dennými tlačovkami v priamom prenose na TA3 predstierať kompetentnosť a erudíciu. Avšak keď príde na lámanie chleba v komunálnych voľbách, v plnej nahote sa ukážu hlinené nohy, podpierajúce virtuálnu existenciu mnohých parlamentných strán.

Nezávislá neorganizovaná masa

Obľúbeným bonmotom politických komentátorov je konštatovanie, že víťazmi komunálnych volieb sú už tradične nezávislí kandidáti. Je to však blud, pretože tých 1 231 starostov/primátorov a 7 299 poslancov netvorí organizovaný celok. Každý predstavuje samostatný politický príbeh a reprezentuje iný lokálny záujem. Samozrejme, pod kepienkom nezávislosti sa veľmi často ukrývajú straníci, ktorí vedia, že v miestnych podmienkach je výhodnejšie vystupovať bez straníckeho loga na volebnom letáku. To je ďalší dôvod na to, aby sme pristupovali k hodnoteniu výsledkov nezávislých kandidátov so zdravou skepsou.

Strany so štruktúrami

V komunálnych voľbách boli naozaj úspešné strany s existujúcim členstvom a funkčnými štruktúrami. Tradične sa o ne môže opierať KDH, aj preto bolo schopné samostatne získať 2 349 poslancov a 157 starostov/primátorov. Podobne SNS dosiahla veľmi slušných 1 675 poslancov a 160 starostov/primátorov. Obe maďarské strany, Most-Híd a SMK, sú taktiež strany s funkčnou členskou a organizačnou základňou. Most má vďaka tomu 915 a SMK 1248 poslancov, kým prvá spomínaná strana obsadí 127, druhá 115 kresiel starostov/primátorov. Jasným víťazom komunálnych volieb je však Smer. V zastupiteľstvách ho bude reprezentovať 3 692 poslancov a na čele radníc a mestských úradov bude mať 592 svojich ľudí.

Bilancia opozície

Nemožno povedať, že parlamentná opozícia nedosiahla v komunálnych voľbách niekoľko úspechov. Napríklad v Humennom ukončil hrôzovládu primátorky Jany Vaľovej zo Smeru Miloš Meričko. Alebo prestížne bratislavské Staré Mesto vyrvala z rúk Radoslava Števčíka pomerne neznáma Zuzana Aufrichtová. V Prešove si udržala primátorskú pozíciu Alena Turčanová a do čela hlavného mesta sa postaví Matúš Vallo, nezávislý kandidát s podporou mimoparlamentnej opozície Progresívne Slovensko a Spolu.

Najmä v niektorých bratislavských mestských častiach má parlamentná opozícia dôvod otvárať šampanské a to isté by sa dalo povedať o Košiciach a viacerých mestských častiach metropole východu. Problémom mnohých týchto víťazstiev sú však ich politické náklady. Počet strán podporujúcich jednotlivých kandidátov niekedy pripomína telefónny zoznam. Povedané jednoduchšie opozičné strany dokážu v priamej konfrontácii samostatne poraziť Smer iba zriedka. Samostatné výsledky SaS, OĽaNO, Sme rodina, Nova či OKS sú žalostné. Počty poslancov a starostov získaných takrečeno na vlastné tričko sa pohybuje na úrovni desiatok či jednotiek. Dokonca ani výsledky v rámci viac či menej širších koalícií nie sú nijako oslnivé. Naopak, sú skôr zahanbujúce. A presne to je dôsledok neexistencie funkčných straníckych štruktúr a aktívnej členskej základne.

Smer na zostupe

Napriek všetkému napísanému Smer nie je v pozícii, že by si mohol dovoliť oslavovať. V roku 2014 občania zvolili za túto stranu 847 starostov/primátorov a 5 123 poslancov. Pre porovnanie uvádzame, že v uvedenom roku bolo zvolených 6 000 nezávislých poslancov zastupiteľstiev. Smer bol pred štyrmi rokmi naozaj suverénnym víťazom. Po včerajších voľbách takisto získal pomyslený vavrínový veniec, ale toto víťazstvo utrpel. Smer nemôže považovať výsledky komunálnych volieb, vzhľadom na utŕžené straty, za povzbudivé. Skôr potvrdzujú trend, ktorý bol zjavný už počas ostatných parlamentných a krajských volieb. Strana Roberta Fica je na zostupe a v roku 2020 pravdepodobne môžeme očakávať zásadnejšie prekreslenie slovenskej politickej mapy.

Najnovšie články

Kajúcnik: Bábka v rukách spolitizovanej spravodlivosti

24.01.2022  I  17:21

Domáce komentáre

Nielen trestné stíhanie, ale aj väzobné obmedzenie osobnej slobody občanov sú dnes na Slovensku predmetom ostrých polemík. Vzniká podozrenie, že trestné konanie sa stalo nástrojom politiky. Nie je to rétorická figúra, ale nebezpečný trend, a preto o ňom treba naliehavo hovoriť.

K 29. narodeninám Slovenskej republiky

31.12.2021  I  11:05

Domáce komentáre

Pred 29 rokmi zanikla Československá federatívna republika. Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozpustení spoločného štátu a 1. januára 1993 začali existovať Slovenská republika a Česká republika ako samostatné štáty. Aj keď nové štáty vznikli predovšetkým z vôle vtedajších politických reprezentácií podporovaných významnou časťou oboch národov, zmena na politickej mape Európy by nebola možná bez širších geopolitických pohybov na kontinente.

Potrebuje Slovensko obrannú dohodu s USA?

20.12.2021  I  12:00

Domáce komentáre

Ministri zahraničných vecí a obrany Ivan Korčok a Jaroslav Naď presadzujú, aby kabinet Eduarda Hegera podpísal Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických. Slovensko malo takmer tri desaťročia pomerne vyvážanú diplomaciu a jeho zahraničná politika reflektovala geopolitické postavenie krajiny v Európe. Súčasná politická reprezentácia túto rovnováhu krok za krokom narúša a robí zo Slovenska satelitný štát.