Moja nová kniha Satan, teší ma! o vražde Jána Kuciaka, Marianovi Kočnerovi, mediálnom pogrome, prenasledovaní utajeného svedka a špinavostiach v pozadí umelej kauzy Čistý deň ešte nestihla vyjsť z tlačiarne, avšak novinári už v predstihu začali bombardovať kníhkupectvá, aby bojkotovali jej propagáciu a predaj.

Cenzúra 21. storočia

Novinári z Aktualít, z denníkov N a SME a ďalších médií sa boja odhalenia vlastných lží a manipulácií. Dva roky zavádzali verejnosť, poškodzovali nielen mňa, ale predovšetkým moju rodinu, manželku a troch synov. Bez toho, aby sme sa – ako to nazýva guru slovenskej mediálnej stoky Arpád Szoltés – kobercovým náletom mohli účinne brániť. Keď sa novinári dozvedeli, že k čitateľom sa má dostať kniha Satan, teší ma!, okamžite začali konať: kontaktujú kníhkupectvá a vyvíjajú nátlak. Veď to poznáte. Ide o kontroverznú knihu kontroverzného autora a jej predajom sa podieľate na šírení kontroverzného posolstva. A podobne.

Ide v podstate o prostú technológiu. Najprv vás očiernia. Dva roky trvá, kým zozbierate dostatok materiálu a síl na to, aby ste chladnokrvnou logickou argumentáciou vyvrátili lži a manipulácie. A keď máte tento po všetkých stránkach namáhavý proces za sebou, potom novinári zneužijú svoj vplyv na to, aby potichu a z pozadia vyvíjali nátlak na predajcov kníh. Niektoré kníhkupectvá sa boja médií viac, iné menej a niektoré vôbec. Avšak sú medzi nimi kľúčové a ak tlaku médií podľahne aspoň jedno z nich, na predaj knihy to má vážne negatívne dôsledky. Aj takto vyzerá cenzúra 21. storočia a jej strojcami sú novinári médií takzvaného hlavného prúdu, v slovenských podmienkach reprezentovaného predovšetkým trojicou médií N, SME a Aktuality.

Čoho sa vlastne boja

Aby nedošlo k omylu, musím zdôrazniť, že kniha Satan, teší ma! ani zďaleka nie je len o mediálnych manipuláciách. Je aj o Marianovi Kočnerovi, čitateľ sa dozvie skutočnosti, aké o ňom dodnes neboli publikované. Moja nová kniha je aj o tom, ako istý kriminálnik menom Peter Košč dokázal zneužiť Slovenskú informačnú službu na prenasledovanie utajeného svedka v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Čitateľ v texte nájde príbeh o tom, ako tajná služba zneužila spoluprácu s partnerskou CIA na obmedzenie slobody pohybu vlastného občana. Satan teší ma! detailne popisuje, ak som sa postupne dozvedal o tom, že Marian Kočner môže byť zapojený do závažnej trestnej činnosti. V texte je množstvo informácií o vyšetrovaní vraždy novinára, o tom, ako sa dostali Kočnerove telefóny do mojich rúk a za akých okolností som aparáty vydal polícii.

Slovom Satan, teší ma! má mnoho rozmerov a viacero dejových línií. Novinári takzvaného hlavného prúdu vedia, že nielen analýza ich práce, ale aj popis vyššie naznačených udalostí ich usvedčí z toho, že verejnosti neponúkajú verný popis reality, ale jej karikatúru. A to je ďalší dôvod, prečo síce potichu, ale veľmi intenzívne bojujú proti tomu, aby sa moja nová kniha dostala k čitateľom.

Novinári vedia, aj to, že Satan, teší ma! odhalí ich kolaboráciu s politikmi na rozohraní špinavej kampane v umelej kauze Čistý deň. V knihe vychádza najavo, že tí, čo najviac volali po ochrane údajne týraných detí, sa neváhali spojiť aj s kriminálnym podsvetím, len aby si prihriali skysnutú politickú polievočku. A novinári im pri tom asistovali.

Trestné oznámenia

V priebehu uplynulých rokov naša rodina musela zniesť množstvo urážok a museli sme čeliť tým najperfídnejším lžiam, aké sme si predtým ani nevedeli predstaviť. Po prvej vlne masívnych útokov sme sa rozhodli konať. Začali sme podávať trestné oznámenia.

Na Mareka Vagoviča sme spolu s manželkou podali dvanásť trestných oznámení. Na Moniku Tódovú šesť. Dovedna sme na novinárov podali 24 trestných oznámení. Niekomu by sa to mohlo zdať ako prehnané. Naopak, keby sme reagovali na každé klamstvo a všetky invektívy, počet trestných oznámení by presiahol stovku.

Väčšinu podaní polícia, pochopiteľne, odmietla, a tak sme proti takémuto typu rozhodnutí podali sťažnosť. Až na jednu výnimku boli naše sťažnosti takisto odmietnuté. Úprimne povedané nič iné sme ani neočakávali, pretože strach z toho, čo z vášho života môžu robiť novinári majú nielen radoví občania, ale aj orgány činné v trestnom konaní. Prečo by sa mal poručík z okresného riaditeľstva Policajného zboru nechať vláčiť po novinách len preto, lebo dôsledne porovnával to, čo o mne napísali novinári, s realitou a objektívne zisteným skutkovým stavom? Síce s takýmto postupom ako poškodený nesúhlasím, no ako človek preň mám ľudské pochopenie. Sám viem, čoho sú novinári schopní.

A preto nejde o to, že policajti a niekedy aj prokurátori odmietali naše podania, ale o to, ako to robili. Úroveň argumentácie, neochota posudzovať materiálny skutkový stav a právne úvahy orgánov činných v trestnom konaní (až na jedinú výnimku) boli žalostné. A nemohli byť iné, pretože takmer všetci do nohy si osvojovali obhajobnú propagandu novinárov. Najčastejšie Mareka Vagoviča. A pri jeho mene by som sa rád pristavil.

Logika a Marek Vagovič

Marek Vagovič, keď mal na výsluchoch vysvetliť svoje tvrdenia na moju adresu, veľmi často nehorázne klamal alebo si šliapal po jazyku. Vyšetrovatelia mu to už z vyššie popísaných dôvodov tolerovali. Jednou z neuveriteľných lží bolo tvrdenie, že som profitoval na províziách z deblokácií ruského dlhu. Uvádzam to ako príklad absurdnosti argumentácie človeka, ktorý je vedúcim činovníkom takzvaného investigatívneho tímu Aktualít. Nemal som žiaden vplyv na rozhodovanie o deblokáciách, preto som nemohol ani participovať na províziách z týchto obchodov. Je to v podstate prostá logika a v rozpore s ňou nielen myslí, ale aj koná Marek Vagovič. Ak rovnako pristupuje k riadiacej činnosti (a podozrievam ho, že je to tak) vydáva tým aj svedectvo o kvalite práce tímu, na čele ktorého stojí.

Ešte jeden príklad anemickej logiky. Marek Vagovič počas iného výsluchu zase tvrdil, že portál Ďateľ financoval Marian Kočner, čo údajne potvrdzuje aj jeho komunikácia s istou novinárkou cez aplikáciu Threema. Áno, je pravda, že Kočner túto lož naozaj napísal. On však povedal aj mnoho iných vecí. Napríklad to, že si neobjednal vraždu Jána Kuciaka. Verí Marek Vagovič aj tomuto tvrdeniu? Pochybujem.

Je mi úplne jedno, či niekto verí nepravdivému tvrdeniu, že Marian Kočner platil môj portál (stránka Ďateľ je len osobný blog, nemá žiadne náklady, a preto na nej ani niet čo platiť). Nie je však jedno, že Marek Vagovič, šéf vlajkovej lode Aktualít, má také defekty v logickom a kritickom uvažovaní, aké predviedol nielen pri províziách z deblokácií či interpretácii Threemy bez náležitého overenia faktov.

Archetypálny Náš Človek

Uplynulé dva roky ma mnohé naučili. Okrem iného aj to, že médiá a novinári majú na Slovensku oveľa väčšiu moc, než si uvedomujeme alebo sme ochotní pripustiť. Novinárov sa boja aj orgány činné v trestnom konaní. Novinári môžu porušovať zákony bez toho, aby za to znášali dôsledky. Polícia aj prokuratúra si zakrývajú oči a umývajú ruky tvrdením, že sloboda slova má prednosť. Ale pred čím? Pred pravdou? Ľudskou dôstojnosťou? Zákonnými právami iných ľudí?

Orgány činné v trestnom konaní pštrosou politikou vytvárajú nový typ druhu Náš Človek. Marek Vagovič a Monika Tódová sú jeho archetypálnymi predstaviteľmi. No nielen oni dvaja. Im podobní škrabáci na Slovensku vyrastajú ako huby po daždi. Majú čoraz väčšiu moc a sú strojcami novodobej cenzúry.

Tentoraz si zobrali na mušku knihu Satan, teší ma! Kto a čo bude nasledovať neskôr?