Geografia ovplyvňuje náš každodenný život viac, než si uvedomujeme. Dokonca viac, než si pripúšťajú autori, kritici aj zástancovia migračného kompaktu.

Šlabikár sťahovania národov

Diskusia o takzvanom migračnom kompakte v slovenskom podaní je zahanbujúca. Nie preto, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák hrozí demisiou. Ani nie preto, že sa o kompakte vedie vyhrotená diskusia. Škandalózny je politický primitivizmus, akým sa vyznačuje argumentácia veľkej časti diskutujúcich. Uniká im (alebo to zámerne ignorujú), že pozornosť venovaná tomuto dokumentu nezodpovedá jeho významu. Ktorákoľvek signatárska krajina sa po slávnostnom ceremoniáli v Marrákeši môže na kompakt doslova vykašľať a nebudú z toho pre jej vládu a obyvateľov vyplývať žiadne negatívne konzekvencie. Je pravda, že do prípravy deklarácie bolo investovaného veľa času, úsilia a politického kapitálu. To však neznamená, že jej prijatie alebo odmietnutie pozitívne či negatívne zmení tok dejín. Nič také sa nestane. Bude len ďalšou z množstva deklarácií zapadajúcich prachom a na ekonomickú migráciu budú mať aj naďalej väčší vplyv geografia, globálne klimatické zmeny, nerovnováha bohatstva a populačné rozdiely než vznešené slová vytlačené na hlavičkovom papieri OSN.

Migračný kompakt tvorí 34 strán textu, obsahuje 23 cieľov a desiatky, možno stovky viet s krásnymi predstavami o tom, ako by mala vyzerať bezpečná, usporiadaná a zákonná migrácia v krajinách pôvodu, tranzitu a cieľa masových pohybov spravidla chudobných národov. Dokument predpokladá, že krajiny pôvodu, tranzitu a cieľa migrácie majú rovnaký záujem na regulácii tohto fenoménu, ktorý v dejinách nie je ani nový, ani ojedinelý. Avšak krajiny pôvodu a tranzitu jednoducho nemajú rovnaké záujmy ako štáty tvoriace cieľové destinácie migrácie. Na papieri to môže vyzerať na selanku, no realita reprezentovaná geografickými, kultúrnymi, ekonomickými a sociálnymi rozdielmi jednoducho neumožňuje, aby napríklad Afrika a Európa zvládli regulovať migračné toky na rovnakej civilizačnej úrovni. Niežeby nebolo žiaduce, aby napríklad deti a ženy požívali v procese migrácie zvýšenú mieru ochrany, ako to predpokladá kompakt, ale realita je až príliš často v rozpore s týmito vznešenými zámermi. A nie je to vinou Európy alebo, ak chceme, západnej kultúry. Vedia to všetci, čo sa zúčastňovali globálneho dialógu o kompakte, a preto nie je tento dokument nič viac než šlabikár slušného správania sa na poli ekonomickej migrácie.

V čom má Lajčák pravdu

Drvivá väčšina slovenských kritikov migračného kompaktu prerazila všetky pomyslené dná politického primitivizmu úmyselným zamlčiavaním faktu, že z dokumentu nevyplývajú žiadne medzinárodné právne záväzky. V texte sa to explicitne uvádza na niekoľkých miestach a ministra Miroslava Lajčáka oprávnene ide trafiť šľak, keď sa Richard Sulík, Milan Krajniak či Andrej Danko pretekajú v tom, kto z nich sa bude v tomto ohľade viac podobať na Mariana Kotlebu. Migračný kompakt nemá žiadnu právnu silu a jeho jediná výhoda spočíva v tom, že na jednej strane expressis verbis katalogizuje ciele a prostriedky ideálnej regulácie modernej formy sťahovania národov, no na strane druhej implicitne nastavuje zrkadlo krajinám pôvodu a tranzitu, ktoré sú pôvodcami všetkých necivilizovaných nešvárov, sprevádzajúcich putovanie obyvateľov Afriky, Stredného východu a južnej Ázie smerom na západ.

Lenže svet nie je ideálny, a preto nič také ako ideálna ekonomická migrácia neexistuje. Rovnako je nerealistické očakávať predovšetkým od moslimských migrantov, že sa v Európe prispôsobia lokálnym kultúrnym a civilizačným zvyklostiam. A do tretice je potrebné uviesť, že väčšina mimoeurópskych ekonomických migrantov nepomôže Západu vyriešiť problémy s nedostatkom pracovnej sily, pretože na to jednoducho nemajú dostatočné vzdelanie a požadované zručnosti. Nič na tom nezmenia ani apely kompaktu na zabezpečenie potrebných vzdelávacích programov, kým s tým krajiny pôvodu niečo neurobia na domácej pôde.

V čom Lajčák pravdu nemá

Oprávnene rozhnevaný Miroslav Lajčák v diskusii viackrát použil argument o tom, že aj Slovensko je krajnou pôvodu ekonomickej migrácie, pretože mnohí Slováci pracujú v zahraničí. Chcel tým naznačiť, že je aj v našom záujme, aby sa svet zhodol na určitých zásadách ekonomickej migrácie. A práve v tomto bode sa dopustil minister zahraničných vecí toho, čo vyčítal svojim kritikom, aj keď v neporovnateľne menšej a menej škodlivej miere.

Občania Slovenskej republiky, ktorí chodia za prácou do zahraničia, si hľadajú zamestnanie predovšetkým v krajinách Európskej únie. Áno, aj vo Veľkej Británii opúšťajúcej kontinentálny blok. A ešte aj v Severnej Amerike. To všetko sú však destinácie, kde sú v tomto ohľade jasné pravidlá. Niekto môže oprávnene namietať, že mexická ekonomická migrácia do USA je do veľkej miery živelná a je sprevádzaná aj rôznymi nezákonnosťami, avšak to nemá nič (alebo iba veľmi málo) spoločné s hľadaním si zamestnania Slovákov a ďalších Európanov na americkom trhu práce.

Povedané inak Slováci a ďalší Európania nepotrebujú žiaden kompakt na to, aby si za dôstojných podmienok našli prácu v inej krajine Európskej únie. Takisto Slovensko nepotrebuje kompakt na to, aby dokázalo vykryť nedostatok pracovných síl náborom ľudských zdrojov napríklad zo Srbska, Ukrajiny či Moldavska, ale aj menej rozvinutých krajín EÚ, ako sú Rumunsko a Bulharsko. V tomto ohľade je preto argumentácia Miroslava Lajčáka zavádzajúca.

Za všetkým hľadaj geografiu

Vráťme sa však k podstate kompaktu, teda k úsiliu na globálnej scéne nastaviť bezpečný, usporiadaný a legálny rámec ekonomickej migrácie. Ide naozaj o ušľachtilú myšlienku, lenže jej fundamentálnym nedostatkom je okolnosť, že v absolútnej väčšine krajín pôvodu neexistuje nielen vôľa, ale ani dostatočne silná štátna autorita, ktorá by dokázala naplniť čo i len základné východiská kompaktu.

Zoberme si napríklad Líbyu, notoricky známu tranzitnú krajinu so sofistikovanou infraštruktúrou gangov, ktoré sa zaoberajú nelegálnym pašovaním ľudí cez Saharu do Stredozemného mora až k južným brehom Európy. Aké telefónne číslo má vyťukať na svojom mobile Jean-Claude Juncker, keď sa chce dohodnúť s niekým v Líbyi ohľadom „safe, orderly and regular migration“ medzi severnou Afrikou a Európou? Má telefonovať do Tripolisu? Benghází? Tobruku? A či poľnému maršalovi Chalífovi Haftarovi alebo nejakému vodcovi večne nasrdených Tuarégov? A to sa bavíme len o Líbyi a nevenujeme sa krajinám, akou je dajme tomu Mali – tam by snáď vedelo Slovensko pomôcť konexiami na Ľuboša Kosíka, respektíve otca Ibrahima Maigu, miestneho kmeňového vodcu.

Irónia bokom, podstata sťahovania národov je vždy rovnaká. Či sa odohrávalo pred Kristom, v čase rozpadu Rímskej ríše alebo mu čelíme dnes, v prvej pätine 21. storočia, vždy ide o osídlenie a ovládnutie strategicky výhodného územia. Afrika je oveľa bohatšia na nerastné suroviny ako Európa, no jej geografické členenie a najmä nedostatok splavných riek neprajú rozvoju obchodu. Starý kontinent je v tomto ohľade oveľa lepšie uspôsobený. Ešte lepšie je na tom Severná Amerika a Spojené štáty obzvlášť. Predovšetkým obchod je zdrojom bohatstva a obchod je aj napriek obrovskému technologickému pokroku oveľa viac závislý od geografie, než si uvedomujeme alebo sme ochotní pripustiť. Preto sa veľká časť Maghrebu, Sahelu a Stredného východu tlačí do Európy. Budú to robiť kompakt, nekompakt. A Európa s k tomu musí – rovnako kompakt, nekompakt – adekvátne postaviť.