Taktická logika v prípade Moniky Jankovskej je pomerne prostá. Menej medializácie, rovná sa väčšia nádej na úspech. Oveľa zložitejšie je preskúmať a pochopiť, prečo táto banalita novinárom, ale aj príslušným orgánom uniká.

Mediálny rozruch okolo Moniky Jankovskej je živým príkladom neschopnosti novinárov vnímať, reflektovať a otvorene si priznať dôsledky vlastných zlyhaní. Dateľ.sk vytrvalo upozorňuje, že zverejňovanie Threemy Mariana Kočnera je nielen nezákonné, ale z hľadiska dosiahnutia spravodlivosti vyložene škodlivé. Prípad pani Jankovskej je v tomto ohľade obzvlášť ilustratívny.

Leto s Threemou

Monika Jankovská sa právne sporným spôsobom nanovo obliekla do sudcovského talára a je takmer isté, že to urobila preto, aby sa – prinajmenšom aspoň dočasne – vyhla povinnosti vysvetľovať orgánom činným v trestnom konaní svoje konanie pri ovplyvňovaní súdov v kauze známej ako zmenky televízie Markíza. Bývalej štátnej tajomníčke tento ťah vyšiel iba vďaka tomu, že médiá bezhlavo uverejňujú obsah komunikácie Mariana Kočnera prostredníctvom aplikácie Threema. Istým dielom k tejto operatívno-taktickej kalamite prispeli aj prokurátori, vykonávajúci dozor v prípade vraždy Jána Kuciaka, keď verejne vyzvali štátnych funkcionárov, aby sa dobrovoľne prihlásili orgánom vyšetrovania, čím spolu s novinármi dali nielen štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti avízo, že situácia je vážna a treba konať.

Ak je Monika Jankovská priemerne inteligentná, pochopila, ako veľmi sa nad ňou zmráka, oveľa skôr, než prokurátori vyrobili tento ťažko pochopiteľný prešľap. Uplynulé leto sa v dôsledku nezodpovednosti a dopamínom sýteného ega novinárov nieslo v znamení Threemy. Pani Jankovská veľmi dobre vedela, kedy, o čom a v akej intenzite komunikovala s pánom Kočnerom. Preto otázka nestála tak či, ale kedy sa dostane na pretras aj jej korešpondencia. Výmena starého telefónu za nový (ak to neurobila hneď po vzatí menovaného do väzby) bola tým najjednoduchším opatrením, aké sa jej ponúkalo. Monika Jankovská musela zorganizovať návrat do sudcovského stavu, a na to potrebovala čas. Ten jej dopriali práve novinári, posadnutí pocitom vlastnej dôležitosti a výnimočnosti.

Reči Moniky Tódovej a jej krátkozrakých nadriadených o tom, že doslova na lekárnických váhach poťažkávajú každé slovo a každú medializáciu Threemy, sú len nezvládnutým rétorickým cvičením bez reálneho obsahu. Keby ich mysle, jazyky a prsty na klávesniciach viedla zodpovednosť, tak by viac mysleli, menej hovorili a ešte striedmejšie písali. Ibaže opak je pravdou. Bez preháňania možno povedať, že doslova chrlia všetko, čo sa im dostane pod ruku a tým sa stávajú vedome či nevedome komplicmi osôb podozrivých z páchania rozsiahlej a spoločensky vysoko nebezpečnej trestnej činnosti. Keby akcia Threema prebehla v tichosti, možno by sa podarilo nielen zaistiť starý mobil Moniky Jankovskej, ale ju aj nečakane predviesť na výsluch a takticky vyťažiť z momentu prekvapenia. Nič z toho sa nestalo a novinári na tom majú nemalý podiel.

Taktický chaos alebo kamufláž?

Médiá nie sú jediný problém. Dokonca v tomto prípade ani najväčší. Ide o to, že orgány činné v trestnom konaní sa dopúšťajú prinajmenšom operatívnych a taktických chýb. Teda v lepšom prípade. V horšom sú chyby kamuflážou závažnejšieho úkazu. Úmyselného znehodnocovania sily dôkazov, obsiahnutých v zaistených telefónoch Mariana Kočnera. Samozrejme, niečo také by bolo potrebné dokázať, čo sa oveľa ľahšie povie, ako urobí, a preto ponechajme túto alternatívu len v rovine úvah.

Isté však je, že k obsahu Kočnerovej Threemy má z takých alebo onakých dôvodov prístup príliš mnoho ľudí. Nie je vôbec jasné, prečo v niektorých vyšetrovacích spisoch je založený celý jej obsah, a nie iba tá časť, ktorá sa dotýka predmetnej trestnej veci. Tiež nie je jasné, z akých dôvodov jednotlivé súčasti Policajného zboru, prokuratúry, prípadne inšpekcie ministerstva vnútra nekoordinujú svoje činnosti, postupy a úkony tak, aby zásahy proti jednej časti podozrivých neboli signálom pre ostatných, že treba po sebe začať zametať.

Je takmer (s dôrazom na takmer) nepochybné, že k únikom z Threemy smerom k médiám dochádza len z jedného zdroja, a preto je načim položiť si otázku, kto všetko má k nemu prístup a kto rozhodol o tom, že doň bude založený celý obsah komunikácie, aj keď sa trestnej veci vedenej pod príslušných číslom vyšetrovacieho spisu dotýka len jej malá časť. Masívne, bezbrehé úniky písomnej komunikácie Mariána Kočnera do médií nasvedčujú tomu, že v zaobchádzaní s Threemou panuje úplný chaos a aj vďaka tejto neprehľadnej situácii nie je možné jednoznačne určiť, či ide len o taktické zlyhanie alebo o zlovoľný zámer.

Úvaha o úsudku

Ak chcel niekto vidieť Moniku Jankovskú predvedenú na výsluch v putách, nemal zverejňovať Threemu.

Ak chcel niekto zabrániť tomuto scenáru, urobili by presne to, čo sa dnes deje v médiách.

A ak niekto naozaj chcel stíhanie bývalej štátnej tajomníčky a napriek tomu zverejňoval, mal by sa vážne zamyslieť nad kvalitami, respektíve obmedzeniami svojho úsudku.