clanok

Náčrt reformy Slovenskej informačnej služby - 2.časť

14.12.2020  I  10:15

Domáce komentáre

Dateľ.sk predstavuje päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma Slovenskej informačnej služby. V druhej časti pokračujeme v diskusii o budúcnosti vnútorného spravodajstva.

Vnútorný nepriateľ po novom

V prvej časti seriálu sme hovorili predovšetkým o objektovej spravodajskej ochrane ústredných orgánov štátnej správy. Ďalším tradičným predmetom záujmu vnútorného spravodajstva je ochrana ústavného zriadenia. Ide o mimoriadne citlivú záležitosť. Nech sa to zakrýva akýmikoľvek eufemizmami, ochrana ústavného zriadenia nie je nič iné ako politické spravodajstvo. Samozrejme, že v demokratickom právnom štáte tajná služba nemôže rozpracovávať legitímne politické strany a je pochopiteľné aj to, že nesmie byť zneužívaná na prenasledovanie alebo znevýhodňovanie opozície. Napriek tomu aj demokratický právny štát považuje určité politické prúdy za to, čo sa kedysi škaredo označovalo ako vnútorný nepriateľ.

Avšak pozor! Úlohou tajnej služby nie je naháňať extrémistov za ich verbálne prejavy ani si uľahčovať prácu vytváraním agentúrnej siete v prostredí futbalových chuligánov. S takýmito skupinami si musí poradiť polícia. Vnútorné spravodajstvo sa musí zameriavať iba na také prostredie, členovia ktorého sa skrytým spôsobom pripravujú na odstránenie demokratického ústavného zriadenia a/alebo vlastnými silami či v spojení s cudzou mocou ohrozujú územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky. Ďalšie záujmové prostredie na tomto úseku reprezentuje náboženský extrémizmus, spochybňujúci sekulárny charakter štátu a jeho monopolnú autoritu v oblasti výkonu práva a spravodlivosti.

V slovenských podmienkach postačuje na spravodajské pokrytie záujmových prostredí v oblasti ochrany ústavného zriadenia komorný personál so strategicky umiestnenou agentúrnou sieťou. Spravodajskí dôstojníci pôsobiaci na tomto úseku z povahy veci kráčajú po tenkom ľade, a preto je potrebné, aby ich osobnostné založenie a akademické vzdelanie zodpovedali náročným intelektuálnym nárokom a aby vynikali schopnosťou odlišovať neškodný hrubozrnný primitivizmus od sofistikovaného a systematického úsilia o podkopanie ústavného a demokratického charakteru štátu.

Od extrémizmu k terorizmu

Po 11. septembri 2001 bol veľkým hitom boj proti terorizmu. Aj predtým, aj dávno potom slovenské spravodajské služby poskytovali v tejto oblasti súčinnosť partnerským organizáciám členských štátov EÚ a NATO. Vzhľadom na citlivú povahu tohto druhu medzinárodnej spolupráce nie je namieste hovoriť o nej zoširoka. Stačí, keď si povieme, že Slovensko síce nie je krajinou s tradíciou domáceho terorizmu a dosiaľ ani nebola terčom terorizmu zahraničného. S veľkou pravdepodobnosťou to tak aj ostane, avšak náš prínos v rámci medzinárodnej spolupráce je spravidla vysoko oceňovaný, čím Slovenská republika získava cenné body na poli diplomacie.

Ak je reč o terorizme, musíme poukázať na potrebu úzkej spolupráce medzi spravodajskými útvarmi zaoberajúcimi sa problematikou ochrany ústavného zriadenia a samotným bojom proti terorizmu. V záujmových prostrediach s iredentistickými tendenciami alebo s cieľmi odstrániť demokratické ústavné zriadenie či extrémistickými náboženskými predstavami sa postupom času môžu vyvinúť teroristické bunky alebo skupiny, schopné poskytovať medzinárodným teroristickým organizáciám logistickú a inú podporu.

Ochrana ekonomických záujmov štátu

Niekto by mohol namietať, že väčšinu uvádzaných činností na úseku vnútorného spravodajstva SIS vykonáva už teraz. To je pravda, ale len čiastočná. V záujme krátkosti nie je možné venovať sa každej problematike osobitne, no uveďme si aspoň dva príklady.

SIS má podľa zákona bojovať proti organizovanému zločinu. Ako sme už naznačili v prvej časti, zväčša sa to končí tým, že tajná služba v tejto oblasti zdvojuje činnosť polície a dokonca sa zbytočne pohybuje na teritóriu, ktoré výslovne patrí do pôsobnosti NAKA. (Často sa stáva, že ďalšie zdvojenie v tejto oblasti produkuje Vojenské spravodajstvo, ale to je téma na inú rozsiahlu diskusiu.) Zákonnou úlohou tajnej služby nie je rozpracovávať klasické zločinecké skupiny, ale dohliadať na to, aby organizovaný zločin neprerastal do štruktúr štátnych orgánov. Preto sme hneď po kontrarozviedke vytýčili ako druhú najdôležitejšou činnosť vnútorného spravodajstva objektovú spravodajskú ochranu (OSO) ústredných orgánov štátnej správy. OSO sa však v našich podmienkach nevykonáva ako systematická činnosť, a preto sú spravodajské informácie o prerastaní organizovaného zločinu do štátnych orgánov sporadické a neúplné.

Druhý príklad takisto vyplýva zo zákona o SIS, podľa ktorého má tajná služba zabezpečovať spravodajskú ochranu ekonomických záujmov štátu. Znie to fajn, no opäť to dáva službe príliš široký priestor na to, aby sa plietla tam, kde oprávnene dominujú Policajný zbor alebo Kriminálny úrad Finančnej správy (KÚFS). Preto sa opäť dostávame k potrebe OSO ústredných orgánov štátnej správy, pretože tajná služba, respektíve vnútorné spravodajstvo by malo práve v pôsobnosti OSO získavať informácie potrebné na zabezpečenie ochrany ekonomických záujmov štátu. Nič viac, no ani nič menej. Tajná služba v tejto oblasti zlyháva, no nie výlučne vlastnou chybou. Predovšetkým politici nechcú, aby malo vnútorné spravodajstvo vytvorené podmienky na účinné prenikanie k zdroju ohrozovania ekonomických záujmov štátu.

Opustiť územie polície a KÚFS

Už sme spomínali, že operačné prostredie rozviedky aj vnútorného spravodajstva sa v uplynulých dekádach radikálne zmenilo. Štát na tento vývoj čiastočne odpovedal tak, že nielen civilná a vojenská tajná služba, ale aj Policajný zbor (Odbor špecializovaných služieb Prezídia Policajného zboru) a KÚFS produkujú špecifický druh spravodajských informácií. Ide o krok správnym smerom, avšak na zmenu operačného prostredia je potrebné reagovať tak legislatívnou úpravou, ako aj príslušnými organizačnými zmenami na úrovni civilnej tajnej služby.

Je úplne zbytočné, aby vnútorné spravodajstvo plytvalo časom, energiou a finančnými zdrojmi na operácie v oblasti odhaľovania podvodov s DPH alebo spotrebnými daňami, keď tu máme KÚFS. Inou vecou je okolnosť, že KÚFS by potreboval vlastnú reformu a najmä nové nastavenie mechanizmov kontroly. Podstatné je, aby sa vnútorné spravodajstvo naozaj sústredilo iba na také oblasti pôsobenia a záujmové prostredia, aké nie je možné pokrývať orgánmi polície či už spomínaného KÚFS.

Preto by úplne stačilo, keby sa vnútorné spravodajstvo sústredilo len na ťažiskové úlohy, ako sme ich naznačili vyššie – (i) kontrarozviedka; (ii) boj proti organizovanému zločinu, korupcii a ochrana utajovaných skutočností formou objektovej spravodajskej ochrany (OSO) ústredných orgánov štátnej správy; (iii) ochrana ústavného zriadenia; (iv) monitorovanie teroristických hrozieb a úzka spolupráca v tejto oblasti s partnerskými organizáciami.

Samozrejme, vnútorné spravodajstvo nemôže rezignovať ani na ďalšie podstatné činnosti, akými sú analytická produkcia; práca s otvorenými zdrojmi; predkladanie alternatívnych scenárov vývoja spoločenských, ekonomických a politických trendov (trendov, nie efemérneho politikárčenia!) s dôrazom na správne pochopenie geopolitických a globálnych súvislostí.

Kvalitná analytická a syntetická činnosť spravodajskej služby môže byť veľkou pomocou pre vládu a môže byť zdrojom alternatívnych pohľadov na dynamiku globálnych trendov, ako aj domáceho spoločenského vývoja. Niektoré dokumenty tejto časti produkcie služby by ani nemuseli byť utajené. Naopak, mali by sa stať príspevkom k širokej verejnej diskusii o strategických otázkach a dlhodobých vývojových trendoch.

Koniec 2. časti.

Najnovšie články

Hotová katastrofa: Mareček Vagovič pustil myšlienky na špacírku

19.07.2021  I  10:10

Domáce komentáre

Mareček sa nám znova opustil. Presnejšie pustil myšlienky na špacírku a nedopadlo to dobre. Ako obyčajne, žiada sa dodať. Zobral si na mušku bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana a jeho nahrávku rozhovoru s bývalým šéfom Finančnej správy Františkom Imreczem.

Referendum sa nekoná: Kiskove deti zasiali vietor, dnes žnú búrku

09.07.2021  I  11:10

Domáce komentáre

Referendum o predčasných voľbách sa nekoná. Je to dobrá aj zlá správa zároveň. Politické spory sa totiž majú riešiť na pôde republikánskych inštitúcií. No ak už suverén povedal, že chce referendum, konať sa rozhodne malo.

Nemecko by spôsobilo druhú vojnu aj bez Hitlera. A nebolo by jediným vinníkom

22.06.2021  I  13:15

Zahraničné komentáre

Od spustenia operácie Barbarossa dnes uplynulo 80 rokov. Aj takmer po storočí sa diskusia o tejto historickej udalosti zameriava na úvahy o dobre a zle. Žiaľ, tieto ušľachtilé reči nám nepomôžu pochopiť, prečo sa národy správajú určitým spôsobom a dokonca svoje konanie v priebehu dejín opakujú.