clanok

Náčrt reformy Slovenskej informačnej služby - 4.časť

16.12.2020  I  07:00

Domáce komentáre

Dateľ.sk pripravil päťdielnu víziu reformy Slovenskej informačnej služby. Štvrtá časť je venovaná prevažne problematike rozviedky a jej akútnym problémom.

V predchádzajúcich častiach sme do veľkej miery prebrali činnosť vnútorného spravodajstva, jeho štruktúru a nový model kontroly. Je načase, aby sme sa bližšie pozreli na rozviedku.

Pôsobnosť rozviedky

V krátkosti a zjednodušene povedané orgány vonkajšieho spravodajstva (rozviedky) získavajú spravidla utajovaným spôsobom mimo územia Slovenskej republiky strategické informácie potrebné na ochranu a zabezpečovanie vitálnych záujmov štátu a na kvalifikované rozhodovanie sa vlády v strategických otázkach. Rozviedka získava informácie aj neutajovanými cestami. Prvou je monitorovanie, analýza a vyhodnocovanie otvorených zdrojov. Druhou je oficiálna medzinárodná spolupráca s partnerskými orgánmi, ktorá síce podlieha utajeniu pred verejnosťou, avšak styčný dôstojník (liaison officer) v hostiteľskej krajine nevystupuje pod utajením.

Práca rozviedky je oveľa náročnejšia, ako je činnosť vnútorné spravodajstva. Spravodajskí dôstojníci kontrarozviedky pôsobia v domácom prostredí, ak nastane akýkoľvek bezpečnostný incident, môžu sa oprieť o autoritu vlastného štátu. Dôstojníci rozviedky operujú na území iných krajín a usilujú sa získať na spoluprácu občanov týchto štátov, čím ich vlastne nahovárajú na zradu vlasti. V prípade odhalenia, ak nepôsobí pod diplomatickým krytím, hrozí príslušníkovi rozviedky zatknutie (v niektorých štátoch aj poprava) a krajina, v prospech ktorej pracuje, je vystavená nepríjemnému škandálu na medzinárodnej úrovni. Ak si príslušník rozviedky vytvoril na území cudzieho štátu agentúrnu sieť, odhalenie ohrozuje bezpečnosť a životy aj jeho tajných spolupracovníkov.

Strategická slepota

Reálne problémy slovenskej rozviedky sú oveľa menej dramatické a dobrodružné, no o to skľučujúcejšie. Ak dáme bokom výsledky oficiálnej medzinárodnej spolupráce, naša civilná rozviedka nie je približne v 99 percentách prípadov schopná získať ani len to, čo vie otvorenými kanálmi zabezpečiť diplomatická služba. O utajovaných vládnych informáciách ani radšej nehovorme. Lenže to nie je jediný problém našej rozviedky.

V celej štruktúre štátneho aparátu Slovenskej republiky absentuje strategický pohľad na geopolitické postavenie krajiny. Neexistuje hlboké zdieľané pochopenie toho, ako geopolitika ovplyvňuje naše výhody a obmedzenia na medzinárodnej šachovnici a aké z toho pre nás vyplývajú strategické imperatívy. Takzvané strategické dokumenty Slovenskej republiky, respektíve ich návrhy sú plné ideologických fráz, no chýba v nich úplne základné vymedzenie nášho vzťahu k medzinárodnej realite. Údajne strategické mozgy nášho štátneho aparátu nie sú schopné analytickým okom pozrieť ani len na mapu Európy a odvodiť z nej základné axiómy a imperatívy našej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Ako potom môžeme chcieť, aby rozviedka vedela, čomu sa má prednostne venovať?

Prečo by nás malo zaujímať Poľsko

Slovensko je členkou krajinou EÚ a NATO, z čoho pre nás vyplývajú výhody aj nevýhody a do veľkej miery nás to aj zaväzuje k určitému konaniu na medzinárodnej scéne. Neznamená to však, že máme rovnaké zahraničnopolitické, bezpečnostné a obranné priority a záujmy ako všetci členovia únie či aliancie. Práve naopak.

Pozrime sa napríklad len na Poľsko. Náš severný sused sa rýchlym tempom militarizuje, pretože ho k tomu nútia tak aktuálna realita, ako aj historická skúsenosť. S Nemeckom je síce (aspoň dočasne) spojenec, no na východe sa Poľsko čoraz viac dostáva do konfliktu s ďalších historickým rivalom Ruskom. Moskva nechce dopustiť zmenu strategickej orientácie Bieloruska, Varšava zase otvorene aj skryte robí všetko pre to, aby sa v Minsku ujala moci prozápadná vláda. Rusko nemôže v Bielorusku pripustiť ukrajinský scenár. Poľsko sa zase nemôže nečinne prizerať, ak sa Moskva rozhodne uplatniť v Bielorusku krymský scenár.

A teraz je na mieste otázka: Čo vie naša rozviedka o odhodlaní a zámeroch Poľska angažovať sa politicky a vojensky v Bielorusku? Ťažko povedať, no kvalifikovaný odhad nám dovoľuje vysloviť domnienku, že primálo. Na otázku, prečo by nás to vôbec malo zaujímať, existuje veľmi jednoduchá odpoveď. Ak by došlo ku konfrontácii Poľska s Ruskom v Bielorusku, Slovensko by bolo do tohto konfliktu zatiahnuté aj proti svojej vôli a presne toto je scenár, akému sa chceme vyhnúť a ak už to nebude možné, mali by sme byť naň pripravení. Sme?

Primálo za priveľa peňazí

Isteže, mnohé informácie sa dajú získať aj bez toho, aby naša rozviedka podnikala komplikované, drahé a rizikové operácie na území iných štátov. Napríklad už spomínanou otvorenou spoluprácou tajných služieb. Avšak aj pri uplatnení tejto formy spravodajskej činnosti je nutné vedieť, čo sa máme partnerov pýtať. Pri všetkej úcte k policajtom, odložení bývalí príslušníci Policajného zboru nepatria k tým, kto by vedel na poli medzinárodných vzťahov položiť správne otázky. A už vôbec nie sú partnerom na diskusiu kolegom z rezortu diplomacie. Ešte raz treba zdôrazniť, že táto kritika nemá nič spoločné s urážkou intelektu bývalých policajtov. Ide len o to, že na správne pochopenie úloh rozviedky je potrebné mať špecifické vzdelanie, náležitý výcvik a primerané schopnosti. Toto všetko slovenskej civilnej rozviedke katastrofálne a zúfalo chýba.

Ďalšou slabinou slovenskej rozviedky je doslova panický strach uskutočňovať sofistikované operácie na území cudzích štátov. Má to mnoho príčin a nie za všetko môže sama SIS, pretože tajná služba môže byť len taká kvalitná, aké je úroveň politického vedenia štátu. Odvažujeme sa tvrdiť, že od roku 1993 až podnes vládne aj opozičné garnitúry nepochopili význam a zmysel existencie tajných služieb. A presne tomuto hluchému prázdnu zodpovedá aj kvalita civilnej rozviedky.

Z vyššie načrtnutých, ale aj zo zákonných dôvodov zamlčaných príčin by bolo najlepšie, keby civilná rozviedka prešla zásadnou zmenou. Možno to bude znieť na prvé počutie zvláštne, ale predovšetkým by malo ísť o zmenu kultúry. Rozviedka musí byť obohacujúcim partnerom na komunikáciu s ministerstvom zahraničných vecí, úradom premiéra a kanceláriou prezidenta a poskytovať im informácie, aké nie sú inými dostupnými prostriedkami schopní získať. V súčasnom stave takým partnerom nie je a jediný dôvod, pre ktorý rozviedku živíme, je partnerská spolupráca so službami členských štátov EÚ a NATO. A to je primálo za priveľa peňazí. Naznačené problémy sú do veľkej miery neviditeľné, pretože rozviedka potichu prežíva v tieni strešnej organizácie SIS, nevenujú jej pozornosť ani na ministerstve zahraničných vecí, ani na úrade vlády, ani nikde inde v štátnom aparáte.

Obeť na oltár vlasti

Zmena je jednoducho nevyhnutná a ak má nastať, musí byť uskutočnená zmysluplne. Začať by sa malo pravdepodobne tým, že rozviedka bude pretvorená na samostatný spravodajský orgán. V druhom kroku by bolo vhodné na jej čelo vymenovať skúseného a najmä vzdelaného diplomata, ktorý by bol ochotný túto misiu prijať ako osobnú obetu na oltár vlasti. Očakávalo by sa od neho, že vytvorí/nastaví (i) nový systém vzdelávania spravodajských dôstojníkov rozviedky a tomu prispôsobí aj proces prijímania nových príslušníkov; (ii) funkčný modus operandi uskutočňovania zakrytých spravodajských operácií mimo územia Slovenska; (iii) funkčný systém legalizačných legiend pre spravodajských dôstojníkov pôsobiacich mimo územia Slovenska; (iv) funkčný a efektívny model vydávania úloh a odstupovania výstupov zákonným príjemcom spravodajských informácií.

Pri budovaní novej rozviedky je vhodné uplatniť rovnaký model kontroly, aký sme navrhovali v prípade reformy vnútorného spravodajstva. Takisto je nutné venovať zvýšenú pozornosť kontraspravodajskej ochrane rozviedky. Inými slovami aj rozviedka musí mať vlastnú kontrarozviedku a je priam životne dôležité, aby v tejto oblasti, ak je to potrebné, dokázala spolupracovať s orgánmi vnútorného spravodajstva.

Koniec 4. časti.

Najnovšie články

Mareček Vagovič má veľkú šancu urobiť kariéru po boku Igora Matoviča

14.04.2021  I  16:35

Domáce komentáre

Opäť nadišiel čas prehrýzť sa argumentačnými plytčinami Marečka Vagoviča. Tentoraz písal o niečom, čomu rozumie najmenej: právu a spravodlivosti. Nemyslím si, že s hlúposťou sa dá bojovať. A už vôbec sa nedá nad hlúposťou zvíťaziť. Považujem však za zábavné intelektuálne suchoty obnažovať.

Obvinenie Vladimíra Pčolinského dokazuje, že mafia nikam neodchádza

31.03.2021  I  12:00

Domáce komentáre

Ak niekto z nepochopiteľného dôvodu uveril propagande Matovičovho režimu o boji proti mafii a korupcii, uznesenie o obvinení riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského musí byť pre každú politickú naivku nepríjemným vytriezvením.

SIS nezdevastovali Pčolinský, Košč a spol., ale tí, čo im od nej dali kľúče

27.03.2021  I  13:00

Domáce komentáre

Opäť sa stalo moderným hovoriť o tom, že SIS je potrebné zrušiť. Vyhlasujú to okrem iných takí, čo sami prispeli k jej úpadku. Sú dokonca takí obmedzení, že nechápu, ako primitívne zamieňajú príčinu s následkom a naopak.