Dateľ.sk pripravil pre čitateľov päťdielny seriál o tom, ako by mala vyzerať reforma Slovenskej informačnej služby. Záverečnú časť venujeme úvahám o postavení signálneho spravodajstva a odporúčaniam v oblasti zodpovednosti tajných služieb jednotlivým zložkám vlády.

Veľkou neznámou reformy SIS ostáva otázka, aký osud by mala mať jej súčasná technická sekcia, teda signálne spravodajstvo. Neznáma preto, lebo ak by malo dôjsť k odčleneniu tejto zložky od vnútorného spravodajstva a rozviedky, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa tomuto trendu musel prispôsobiť aj Policajný zbor. Na prezídiu Policajného zboru by zanikol Úrad zvláštnych policajných činností (teda jeho technická časť, sledovací útvar by mu ostal) a jeho sily a prostriedky by prešli pod nový spravodajsko-bezpečnostný orgán. Pracovne ho nazvime Národná bezpečnostná agentúra (NBA).

Úlohy signálneho spravodajstva

NBA by v takom prípade plnila dvojakú funkciu, obslužné činnosti a vlastnú spravodajsko-bezpečnostnú činnosť. S obslužnými činnosťami je to pomerne jednoduché, NBA by zabezpečovala Policajnému zboru, vnútorné spravodajstvo, rozviedku, Vojenské spravodajstvo, KÚFS a železničnú políciu odpočúvanie telefónov a zaznamenávanie elektronickej komunikácie. NBA by mala byť zodpovedná aj za bezpečnosť celej vládnej komunikačnej infraštruktúry.

V oblasti vlastnej spravodajsko-bezpečnostnej činnosti by NBA mala zachytávať prítomnosť nelegálnych odpočúvacích alebo vysielacích zariadení na území Slovenskej republiky a podľa príslušnosti by takto získané informácie odstupovala buď orgánom Policajného zboru, alebo jednotlivým spravodajským službám.

Ak má mať vytvorenie NBA zmysel, jednou z jej zákonných povinností musí byť vlastná vedecko-výskumná činnosť. Teda úsilie efektívne reagovať na vývoj v oblasti informačných a komunikačných technológií. Samozrejme, z toho vyplýva, že personál agentúry musia tvoriť špičkoví profesionáli, nie politickí nominanti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nevyhnutné, aby zákon presne špecifikoval, aké odborné a profesijné kritériá musia spĺňať nielen radoví príslušníci NBA, ale aj jej riaditeľ a ďalší služobní funkcionári. Inak táto časť reformy spravodajskej komunity nebude mať zmysel.

Finančné súvislosti a vlastný výskum

Avšak ani to ešte nie je všetko. Bezpečnosť nie je lacná záležitosť, a preto, ak chceme s vývojom aspoň čiastočne držať krok, štát musí masívne, systematicky a premyslene investovať do nákupu najnovších technológií. Nie tak, ako keď ministerstvo vnútra napriek varovaniam SIS aj Policajného zboru kúpilo nový odpočúvací systém, no celé roky ho potom nebolo možné uviesť do prevádzky. Ponechajme bokom, že spomínaný nákup bol motivovaný predovšetkým honbou partie Milana Krajniaka za províziami. Podstatné je, že súčasné možnosti Slovenskej republiky na poli signálneho spravodajstva sú na úrovni prelomu milénia a celý svet sa už pritom nachádza na prahu tretej dekády 21. storočia.

Mimochodom, ak by NBA mala dostatok zdrojov aj na uskutočňovanie vlastného výskumu, nemuseli to byť peniaze utopené v spravodajsko-bezpečnostnom prostredí. Akákoľvek vyvinutá inovácia na tomto poli by bola duševným vlastníctvom štátu a ten by z neho mohol neskôr aj profitovať, a tak následne financovať ďalší rozvoj schopností monitorovať a zaznamenávať telekomunikačnú, elektronickú a dátovú komunikáciu.

Patrón vnútorného spravodajstva

Z našich doterajších úvah o reforme SIS vyplynulo, že z pôvodne jednej strešnej organizácie by sa mohli vyvinúť tri samostatné: vnútorné spravodajstvo, rozviedka a signálne spravodajstvo (NBA). Aj na tomto mieste je potrené zvýrazniť, že načrtnuté zmeny majú len vtedy zmysel, ak prinesú novú kvality a aj novú kultúru riadenia. Práve s kultúrou a kvalitou riadenia spravodajských orgánov musia ísť ruka v ruke zmeny vo vládnych štruktúrach. Ak majú tajné služby plniť objednávku vlády, musia najprv vedieť, čo od nich štát očakáva. A na to musia mať príslušné úrady vytvorené styčné pracoviská pre komunikáciu so spravodajskou komunitou.

Kým sa k tomu dostaneme, musíme sa vrátiť na počiatok úvah o tom, že každá spravodajská služba by mala mať vo vláde svojho patróna, teda niekoho, kto je hlavným príjemcom jej produkcie a zároveň aj zadávateľom úloh. Je nepochybné, že úrad predsedu vlády by mal byť hlavným príjemcom výstupov vnútorného spravodajstva. To neznamená, že táto zložka má byť priamo riadená Úradom vlády SR, no nepochybne je nevyhnutné, aby v kancelárii premiéra pôsobil styčný pracovník s previerkou na najvyšší stupeň utajenia, poverený komunikáciou so všetkými spravodajskými službami, pretože šéf exekutívy musí byť v prípade potreby informovaný aj o zisteniach rozviedky a Vojenského spravodajstva. Tento úradník by mal mať postavenie štátneho tajomníka a bolo by prejavom vysokej politickej kultúry a štátnickej rozvahy, ak by ho premiéri dedili. Keďže premiér je zodpovedný za riadenie vládneho kabinetu a prijíma mnohé zásadné rozhodnutia v oblasti riadenia štátu, je nevyhnutné, aby bol jeho úrad takmer v dennom styku s vnútorným spravodajstvom a to je aj dôvod na to, aby bol patrónom tejto spravodajskej zložky práve Úrad vlády SR. Predseda vlády však musí prijímať rozhodnutia aj v oblasti zahraničnej politiky alebo sa na nich aspoň významnou mierou podieľa. A to je dôvod, aby bol jeho úrad v spojení aj s rozviedkou. Pochopiteľne, nie v takom intenzívnom, ako v prípade vnútorného spravodajstva. To, čo v prípade premiéra platí o rozviedke, je možné analogicky aplikovať na signálne a Vojenské spravodajstvo.

Z predchádzajúceho odseku, samozrejme, nemožno vyvodzovať, že jediným príjemcom spravodajskej produkcie vnútorného spravodajstva má byť len predseda vlády. Naopak, podľa potreby to môže byť ktorýkoľvek minister, no styčný pracovník Úradu vlády SR v postavení štátneho tajomníka musí vedieť, akému členovi vlády išla taká alebo onaká spravodajská informácia, aby mohol premiér následne požadovať od svojich podriadených odpočet z toho, ako s odstúpenými poznatkami naložili.

Patrón rozviedky

Ako už bolo naznačené, primárnym príjemcom produkcie rozviedky musí byť ministerstvo zahraničných vecí. Z hľadiska vydávania úloh ide o jediné logické riešenie. Ministerstvo by si v takom prípade muselo vytvoriť styčný úrad na komunikáciu s rozviedkou a zároveň by si od nej navonok malo držať čo najväčší odstup pre prípad akéhokoľvek škandálu s odhalením nášho špióna. Rezort zahraničných vecí by bol zodpovedný aj za následnú distribúciu produkcie rozviedky ďalším ústredným orgánom štátnej správy, ak by to bolo potrebné.

Pri tejto príležitosti je potrebné zmieniť sa aj o hlave štátu a predsedovi parlamentu. Podľa súčasnej platnej legislatívy obaja menovaní ústavní činitelia majú nárok na to, aby od SIS na požiadanie dostali spravodajské informácie. Reforma by mala aj v tomto ohľade urobiť určitý poriadok. Začnime predsedom parlamentu. Šéf zákonodarného zboru nemá žiadne výkonné právomoci, a preto nie je dôvod na to, aby bol príjemcom spravodajských informácií. Ak by spravodajská služba získala informácie o ohrození jeho bezpečnosti, poznatky okamžite odstúpi Policajnému zboru a ten cestou Úradu na ochranu ústavných činiteľov prijme nevyhnutné opatrenia.

Trochu iná je situácia v prípade hlavy štátu, pretože prezident sa podľa ústavy napríklad podieľa na uskutočňovaní zahraničnej politiky a má v rukách viaceré rozhodnutia v oblasti menovania vysokých štátnych funkcionárov. Z tohto hľadiska je preto potrebné, aby úrad prezidenta dostával pravidelné výstupy tak z prostredia rozviedky, ako aj vnútorného spravodajstva.

Ak by bolo súčasťou reformy vytvorenie samostatného orgánu signálneho spravodajstva (NBA), zrejme by nepotrebovalo žiadneho vládneho patróna, pretože jeho výstupy či už z obslužných alebo vlastných spravodajských činností (pokiaľ by nešlo o odpočúvanie v trestnom konaní, čo je úplný iný režim) by museli prejsť ďalším zhodnotením či rozpracovaním iných spravodajských zložiek. Napriek tomu by malo mať signálne spravodajstvo možnosť priamej interakcie s úradom premiéra a ministerstvom zahraničných vecí, ak by jeho zistenia nezniesli odklad a boli by dôležité pre správne rozhodnutie v strategických otázkach.

Zmena kultúry je nevyhnutná

Na záver úvah o reforme civilného spravodajstva je potrebné zdôrazniť uviesť, že okrem už uvádzaných dôvodov a argumentov je zmena nevyhnutná aj preto, aby sa tajné služby opäť stali tajnými. Bezohľadné politické nominácie v SIS viedli okrem iného aj k tomu, že štruktúra najmä vnútorného spravodajstva a technickej sekcie boli v nepovolaných kruhoch úplne odkryté. Do veľkej miery to platí aj o spravodajskom personáli a prebiehajúcich spravodajských operáciách.

Tieto škody je možné odstrániť iba úplnou rekonštrukciou architektúry spravodajských služieb a do veľkej miery aj zmenou modu operandi. Ak by sa reformy podujala urobiť akákoľvek budúca vládna garnitúra, okrem rozsiahlych legislatívnych a organizačných opatrení bude nevyhnutná aj zmena kultúry prístupu k tajným službám. K diskusiám a budúcnosti spravodajského spoločenstva musia byť prizvaní nielen zástupcovia odbornej obce, ale aj predstavitelia všetkých (všetkých!) opozičných strán. S reformou tajných služieb by sa totiž mali stotožniť nielen tí, čo sú pri moci, ale aj tí, čo sa o ňu usilujú. Všetci zúčastnení si musia byť istí, že spravodajské organizácie slúžia štátu a jeho záujmom, nie politickým stranám. Ak reforma neprebehne civilizovaným spôsobom a ak nebude vedená štátnickou múdrosťou, tajné služby ostanú naveky korisťou politických strán a ekonomických záujmov v ich pozadí.

Koniec.