Odpoveď na otázku z titulku znie, že zatiaľ nie, no možno nadíde. Neznamená to však, že ak ten čas príde, vláda národnej jednoty naozaj vznikne. Hlavnou prekážkou sa môže stať povestná slovenská neschopnosť povzniesť sa nad osobné antipatie a podobné taľafatky. Napriek tomu nie je od veci sa touto myšlienkou zaoberať.

Námet čitateľov

Čitatelia Ďatľa nám píšu, aby sme uverejnili náš názor na počínanie si predsedu vlády Igora Matoviča pri manažovaní štátu uprostred planetárneho strachu zo šírenia nákazy. Veľa už bolo na túto tému popísané a zrejme je nosením dreva do lesa konštatovanie, že pán premiér si mýlil vládnutie s teleshoppingom. Predsedov doterajší výkon je zatiaľ naozaj nepresvedčivý, čo nemôže byť prekvapením, pretože sa zhoduje s úrovňou jeho celej, zatiaľ desaťročnej, politickej kariéry.

Na adresu premiéra Igora Matoviča existuje viacero oprávnených výhrad. Pokúsime sa ich sformulovať do niekoľkých stručných odrážok a potom sformulovať novú myšlienku, ktorá by sa mohla stať novým pohľadom na celý problém.

Ponosy na Igora Matoviča

Začnime výhradami:

• Necelých 600 potvrdených prípadov nákazy nemôže byť dôvodom na zapojenie vojska do kontroly pohybu obyvateľstva. Nasadenie armády do riešenia vnútorných problémov krajiny je opodstatnené len v extrémne kritických situáciách. Aktuálny stav na Slovensku má od toho veľmi ďaleko.
• Zásah do slobôd občanov je neadekvátny jestvujúcej hrozbe, čo je nielen problémom samým o sebe, ale poukazuje aj na malú schopnosť premiéra reagovať primeraným spôsobom na spoločenské, politické a ekonomické problémy.
• Pozerajúc slovenské správy zo zahraničia bez znalosti slovenského jazyka sa môže zdať, že v krajine nevládne vláda obyčajných ľudí, rozšírenej rodiny istého vlekára a pridružených straničiek, ale vojenská junta.
• Štátom modelovaný vývoj šírenia nákazy vyvoláva viac otáznikov, ako dáva odpovedí; jeho závery sa zatiaľ nestretávajú s realitou. Poukázal na to napríklad portál Digitálny svet pod lupou a zdá sa, že tí chlapci vedia, o čom hovoria.
• Medicínske a proti-epidemiologické opatrenia nie sú vecou politického presvedčenia ani nástrojom politického marketingu, ale musia byť rozhodnutiami opretými o vedu a zdravý rozum. Z tohto pohľadu sú premiérove mediálne scénky niekedy do smiechu, inokedy do plaču.
• Premiér sa musí v otázkach epidemiológie spoliehať na expertov, nie na svoju marketingovú intuíciu. Ochrana životov a zdravia je síce dôležitá, ale v tejto oblasti môže vláda iba akceptovať názory odborníkov. Naopak, kabinet Igora Matoviča sa musí urýchlene a prednostne začať venovať riešeniu ekonomických a sociálnych dôsledkov krízy, ktorá by prišla aj bez vírusu, avšak jeho vplyvom (i) bola urýchlená; (ii) bude zrejme prehĺbená.
• Premiér nemusí byť na každej tlačovke v krajine, ale mal by do hĺbky chápať každý, nielen jeden problém krajiny, na čele ktorej stojí.
• Premiér musí hneď po nástupe do funkcie vedieť, že odteraz nehovorí ako Igor Matovič, ale ako predseda vlády Slovenskej republiky a tak sú vnímané jeho slová nielen doma a v zahraničí, ale aj na medzinárodných trhoch.

Vládne počty

Zatiaľ všetko nasvedčuje dvom veciam. Prvou je okolnosť, a vplýva to aj z (nepochybne neúplného) výpočtu výhrad voči premiérovmu výkonu, že vládnutie s Igorom Matovičom, respektíve pokračovanie v tomto štýle vedenia krajiny, je dlhodobo neudržateľné. Druhým, zrejme neodvratným, faktom je to, že nielen Slovensko a Európa, ale aj celý svet sa dostal do vážnej recesie a vylúčená nie je ani depresia. Tieto dva činitele nie je možné vnímať izolovane a treba z toho vyvodiť primerané závery.

Zatiaľ sa zdá, že hlasom zdravého rozumu vo vláde je vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík. Aj keď to znie nepravdepodobne, dokonca aj vicepremiérka Veronika Remišová je v porovnaní s Igorom Matovičom pomerne konštruktívny činiteľ. Vicepremiér, vicepremiérka a ich stranícki kolegovia však nemajú vo vláde väčšinu. A aj keď viacerí z ministrov OĽaNO majú oveľa väčší potenciál myslieť a konať štátnicky než ich vládny a partajný šéf, je málo pravdepodobné, že by sa pri hlasovaní vo vláde postavili na stranu koaličných partnerov. Mnohým z nich sa to môže zdať priskoro. Nevedno, ako dlho potrvá jednota poslaneckého a ministerského klubu OĽaNO. Isté je len to, že viacerí z nich už dnes musia vidieť limity Igora Matoviča a s pribúdajúcim časom ich bude pribúdať.

Kým sa vykryštalizuje situácia v premiérovej strane, Richard Sulík a jeho spojenci vo vláde musia trpezlivo pracovať a zrejme aj urputne bojovať za to, aby prevládol zdravý rozum a aby krajina a jej vláda neostali zahľadené do jedného čiastkového problému a nevideli celok.

Medzičasom sa však začnú prejavovať negatívne dôsledky ekonomickej kontrakcie. Mimochodom, vo viacerých krajinách počítajú s prepadom porovnateľným s povojnovým obdobím. Verme, že nemajú pravdu, ale musíme byť pripravení na najhoršie, pretože slovenská ekonomika je extrémne závislá od exportu a mimoriadne zraniteľná výkyvmi na svetových trhoch. Ak bude naozaj zle, politicky ani vecne si vláda nevystačí s každodenným teleshoppingom predsedu vlády v dvoch až troch dejstvách. Ľudia budú čoraz väčšmi nespokojní, budú požadovať riešenia a vznikne podhubie nového politického radikalizmu. Skôr, ako k tomu dôjde, každý rozumný politik by mal zvážiť, ako predísť tomu, aby uprostred ekonomickej krízy nenastala aj kríza politická.

Okresný regulovčík

Čím bude viac zrejmé, že Igor Matovič nemá osobnostné ani intelektuálne predpoklady na to, aby viedol vládu, a keď bude aj jeho poslancom a ministrom zrejmé, že jeho politický punk je absurdnou anomáliou v živote tejto krajiny, tým väčší priestor vznikne na to, aby sa parlamentné strany zhodli na vzniku novej exekutívnej zostavy.

Je potrebné zdôrazniť, že nahradenie kabinetu Igora Matoviča rozumnejším vládnym telesom musí byť motivované predovšetkým úsilím o konciliantné navigovanie krajiny úskaliami hlbokej ekonomickej a sociálnej krízy. Na vytvorení nového kabinetu by sa mali podieľať všetky, naozaj všetky, parlamentné strany. A je jedno, kto by sa stal novým premiérom, pretože na tejto pozícii by bol, azda s výnimkou Anny Remiášovej a podobných extrémov, lepší takmer ktokoľvek. Určite by sa v parlamente alebo aj mimo neho našla nejaká nekontroverzná figúra so schopnosťou vidieť komplexný obraz vecí nielen v rámci Slovenska, ale aj za jeho humnami a dokonca i trochu ďalej.

Nový štart ekonomiky a sociálna záchrana najzraniteľnejších budú stáť množstvo peňazí. Štát sa bude musieť brutálne zadlžiť. Už aj Nemci, posadnutí vyrovnaným rozpočtom, sa začínajú zmierovať s tým, že ich vláda v záujme záchrany ekonomiky zatne sekeru. Vláda bude musieť veľmi rozumne zvažovať, akú štruktúru bude mať náš nový dlh a ako ho neprejesť, ale správne nasmerovať do obehového systému reálnej ekonomiky. Napriek najlepšiemu úsiliu budú mnohí strádať a trpieť a bolo by hotovou katastrofou, keby v takejto situácii na jednej strane viedol vládu nevyrovnaný sangvinik a na strane druhej opozícia bičovala vášne sociálnou demagógiou.

Preto by mali tí, čo ešte nestratili zmysel pre zdravý rozum (a ukazuje sa, že takí naozaj v politike ostali), premýšľať nad novým politickým usporiadaním Slovenska v nadchádzajúcom období. Vláda národnej jednoty sa ukazuje ako jedno z dočasných riešení. Jej existencia, ak vznikne, môže byť odôvodnená mimoriadnymi okolnosťami a ohraničená pominutím najťažších chvíľ. Keď sa ekonomika pozviecha a ľudia budú vidieť svoju budúcnosť v jasnejších farbách, politické strany sa môžu znovu do seba pustiť ako besné psy.

Na záver už len jeden postreh. Európska centrálna banka na zlosť Nemcov, Rakúšanov, Holanďanov a Fínov koketuje s monetizáciou dlhu členských štátov. Takzvaný coronabond je dnes ústrednou bruselskou tému a je predmetom vášnivých diskusií o ekonomike, spoločnej mene a takzvanom morálnom hazarde. Tieto otázky idú úplne mimo sveta premiéra Igora Matoviča, pretože on je pohltený prácou hlavného regulovčíka dopravy na hraniciach a križovatkách slovenských okresov. A takto sa viesť krajina v čase krízy a cholery naozaj nedá.