clanok

Nepokazme si to. Prestaňme sa zaoberať premiérom a myslime na seba

16.06.2020  I  16:10

Domáce komentáre

Za prvý štvrťrok tohto roku sa scvrkol hrubý domáci produkt Slovenska o 5,2 percenta. A to sme len na počiatku reťaze Jóbových zvestí.

Eurostat publikoval v priebehu ostatných dní niekoľko ekonomických štatistík hodných pozornosti. Vnímajúc tieto čísla v kontexte úrovne a obsahu slovenského politického a mediálneho diškurzu, človek si spoľahlivo a neomylne musí spomenúť na tóny melódie, čo sa niesli palubou potápajúceho sa Titanicu, Blíž k tebe, Bože môj...

Zmrzačený priemysel

Štatistická agentúra Európskej únie hlási, že v priebehu jedného mesiaca, medzi marcom a aprílom 2019, priemyselná výroba v eurozóne klesla o 17,1 percenta a v celej EÚ o 17,3 percenta; z medziročného hľadiska, medzi aprílmi 2019 – 2020, išlo o pokles až o 28, respektíve 27,2 percenta.

Medzi marcom a aprílom 2020 poklesla najviac priemyselná výroba v Maďarku o 30,5 percenta, v Rumunsku o 27,7 percenta a na Slovensku o 26,7 percenta. Maďarsko je naším piatym najväčším obchodným partnerom. V prvej desiatke krajín najviac postihnutých prepadom industriálnej výroby sú aj náš prvý najväčší obchodný partner Nemecko, druhý Česko, tretí Poľsko a štvrtý Francúzsko. Slovensko a naši hlavní obchodní partneri sú závislí od exportu, a preto kým budú tak európsky, ako aj svetový dopyt stagnovať, naša ekonomika bude pociťovať mimoriadne zraňujúce dôsledky.

Ešte hrozivejšie vyzerá perspektíva slovenskej ekonomiky z medziročného pohľadu. Medzi aprílom 2019 a aprílom 2020 poklesla naša priemyselná produkcia o 42 percent. Pred nami sú len Luxembursko (43,9 %) a Taliansko (42,5 %).

Export v troskách

V eurozóne medzi marcom a aprílom 2020 oslabol maloobchodný predaj o 11,7 a v celej EÚ o 11,1 percenta. Z pohľadu apríl 2019 – apríl 2020 vyzeral index poklesu maloobchodného predaja nasledovne: eurozóna 19,6 a celá únia 18 percent. Slovensko zaznamenalo medzimesačný pokles maloobchodu vo výške 9,9 percenta a z celoročného pohľadu išlo o prepad 14,3 percenta. V tomto ukazovateli na tom nie sme ani zďaleka najhoršie ako napríklad jeden z našich najväčších obchodných partnerov Francúzsko s 31,1 percentami prepadu maloobchodu, ktoré jej vyniesli pomyslené prvé miesto v tabuľke.

Eurozóna medzi aprílom tohto a minulého roku vyviezla mimo menovej únie o 29,3 percenta menej a vnútri zoskupenia išlo o pokles 32,2 percenta. Európska únia exportovala medzi aprílom 2019 a aprílom 2020 mimo kontinentálneho bloku o 28,2 percenta menej a vnútorný obchod únie v sledovanom období zaznamenal prepad o 32 percent.

Export strojárstva a automobilového priemyslu, od ktorého je Slovensko obzvlášť závislé, mimo spoločného trhu Európskej únie bol medzi januárom a aprílom 2020 o 14,9 percenta nižší ako za rovnaké obdobie vlani. Celkový Slovenský export na spoločný trh EÚ klesol o 16 a mimo únie o 18 percent. Ak sa však pozrieme na slovenský export z perspektívy apríla 2019, tak v rovnakom mesiaci tohto roku sme vyviezli celkovo o približne 41 percent menej. V EÚ sú na tom horšie iba Rumunsko a Luxembursko. V prvej desiatke najviac postihnutých sú opäť aj naši najdôležitejší obchodní partneri Francúzsko, Česko, Maďarsko a Nemecko. Oveľa lepšie ako Nemecko na tom však nie je ani dvanáste Poľsko. A aby sme si urobili predstavu o tom, ako rýchlo dochádza k určitým zlomom, uvádzame, že len medzi marcom a aprílom tohto roku celkový export Slovenska strmo spadol o 33,7 percenta.

Recesia či depresia?

Dobrá správa znie, že po skončení ekonomického spomalenia je možné očakávať pomerne robustný nárast objemu priemyselnej produkcie, exportu, vnútornej spotreby a teda aj ekonomického rastu. Existuje však aj zlá správa. Zatiaľ ešte nevieme, aké čísla nám ponúknu štatistiky za druhý štvrťrok 2020 a je vysoko pravdepodobné, že ak nebudú horšie, tak nepochybne sa budú veľmi podobať tým zo štvrťroku prvého. A z toho rezultuje ďalšia potenciálne zlá sprava. Krivka ekonomického zotavenia nebude pripomínať písmeno V. Úprimne povedané dnes nikto nevie povedať ako sa bude vyvíjať krivka návratu ekonomiky na úroveň s pred marca 2020.

V tejto fáze dokonca ešte stále nie je zrejmé ani to, či sme na prahu cyklickej recesie alebo depresie. Prinajmenšom rok bolo zrejmé, že ak nie v tomto, tak nepochybne v budúcom roku dôjde k spomaleniu a k recesii. Tento cyklický úkaz, aj keď je občas bolestný, má dôležitý očistný význam. Zaniknú podniky, ktoré sú neefektívne, a kapitál/investície sa presunú tam, kde prinesú viac osohu nielen investorom, ale aj zamestnancom a celej spoločnosti.

Depresia si je však celkom iný stav sveta ako obyčajná recesia. Posledná depresia prepukla pred 90 rokmi. Neznamenala len zánik neefektívnych biznisov, ale hlboko poznačila životy jednej generácie ľudí. Depresia je deštruktívna, nie ozdravná. Rozvracia ľudské životy a ničí ľudské sny. Je spôsobilá spôsobiť konflikty vnútri spoločnosti, ale aj medzi národmi. Slovom depresia je rozvrat a ak máme niečomu takému čeliť, musíme sa na to pripraviť. Dokonca aj keby sme sa depresii vyhli a napokon by sme čelili len cyklickej recesii, je viac než pravdepodobné, že bude dlhšia, bolestivejšia a náročnejšia ako predchádzajúca.

Preto je pre Slovensko životne dôležité, aby sa konečne prestalo venovať nezmyselným témam. Stavom ducha premiéra počnúc, záujmom pána Kramára o zadok istej dámy končiac. A začalo sa pripravovať psychologicky, intelektuálne, politicky a logisticky na to, že nech už sa udeje čokoľvek, strategická zmena nášho hospodárstva je nevyhnutná. Ak ju nezvládneme, ostaneme aj naďalej až príliš závislí od exportu, jedného priemyselného odvetvia a „konzumu“, nie tvorby inovácií.

Najnovšie články

Lukašenkova dilema

16.08.2020  I  13:34

Zahraničné komentáre

Bielorusko sa môže ľahko premeniť na ťažko sužovanú Ukrajinu. Tomu sa Alexander Lukašenko usiluje vyhnúť, no tak Rusko, ako aj západ reprezentujú sily, nad konaním ktorých nemá žiadnu kontrolu.

Kauza Kyselica: Slovensko je otrávená krajina

29.07.2020  I  10:20

Domáce komentáre

Slovensko je krajina otrávená jedom zlomyseľnosti, podlosti, nevedomosti, nekompetentnosti a zhubnej závislosti novinárov a politikov od dopamínových infúzií, vyvolaných instantným prílevom lajkov, šérov a podporných komentárov izolovaného ostrova veriacich v oceáne Facebooku. Ťažko hľadať odpornejší príklad zamorenia zdravého rozumu týmto toxickým mixom, akým je vyzradenie identity spravodajského dôstojníka Lukáša Kyselicu.

Úroveň slovenských médií je rovná niveau diplomovky Borisa Kollára

25.06.2020  I  16:30

Domáce komentáre

Po rigoróznej práci Andreja Danka sa slovenské politické dejiny rýmujú diplomovkou nového predsedu parlamentu a bakalárkou jeho niekdajšej konkubíny. Možno to vyznie prekvapivo, no problém nie je v politikoch, ale v novinároch, pretože nedokážu vnímať priority a naliehavosť reality každodenného života.