Masívny technologický rozvoj a komplexnosť moderného štátu radikálne menia tento svet a ľudia mu často prestávajú rozumieť. Aj preto sa nechajú zaťahovať do neproduktívnych sporov o oficiálne náboženstvo liberalizmu.

Produkt a jeho príčina

Často počuť názor, že nedávne násilnosti v Spojených štátoch sú dôsledkom nenávistnej rétoriky Donalda Trumpa. Aj na Slovensku v istej časti verejnosti prevláda presvedčenie, že otcom slovenského politického primitivizmu je Igor Matovič.

Ľudia, čo sa prehnali Kongresom USA, nie sú produktom Donalda Trumpa. Naopak, on je produktom spoločenských síl, ktoré ho v roku 2016 vyniesli k moci a na sklonku jeho prezidentského účinkovania prišli do Washingtonu povedať, že ostávajú v spoločnosti prítomné, aj keď sa do Bieleho domu nasťahuje Joe Biden. Podobne je to aj na Slovensku. Igor Matovič nesplodil politický primitivizmus, ale je jeho dieťaťom a hlasným hovorcom. Tieto sily sa v spoločnosti manifestujú preto, lebo nielen USA alebo Slovensko, ale celá civilizácia na planéte prechádza hlbokými ekonomickými, kultúrnymi, sociálnymi a politickými zmenami. Časť populácie je s nimi stotožnená, no iná nie. Preto sú celé krajiny hlboko rozdelené, ocitajú sa v nerovnovážnom stave a z toho pramenia ťažko zvládnuteľné konflikty.

Situáciu ešte viac komplikuje okolnosť, že spoločenské a sociálne spory sa odohrávajú na pozadí presadzovania, respektíve odmietania náboženstva liberalizmu. Konflikty sú o to ostrejšie, o čo menej si najchudobnejší liberál a neliberál uvedomujú, že majú oveľa viac spoločného, ako zdieľajú s najbohatšími prívržencami spoločnej viery.

Zrod liberálneho náboženstva

Ľudské civilizácie si od nepamäti vymýšľali príbehy, rozprávky, mýty a náboženstvá, aby pomocou nich efektívnejšie riadili spolužitie komplexných spoločností, ktoré sa začali na planéte objavovať približne pred piatimi tisícročiami. Tieto skazky sa stali súčasťou právnych kódexov. Boli od nich odvodené Chammurapiho zákonník Starobabylonskej ríše, rímske právo, normy stredovekej Európy a sú obsiahnuté aj v zákonodarstve moderných štátov. Našli si cestu do americkej Deklarácie nezávislosti a ústavy USA, ale aj do preambuly Ústavy Slovenskej republiky.

Kým v minulosti boli štátnymi náboženstvami egyptský, rímsky či grécky polyteizmus, neskôr európske kresťanstvo, v ostatných desaťročiach sa vo veľkej časti civilizovaného sveta stal oficiálnym náboženstvom liberalizmus. Kto neverí, nech si prečíta preambuly členských štátov Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, ale aj Japonska a ďalších krajín. Liberalizmus sa stal náboženstvom aj tých, ktorí vo sviatočné dni navštevujú kresťanské kostoly, šintoistické chrámy, synagógy, ba dokonca aj mešity (ak nejde o vyznávačov extrémnych foriem islamu) alebo kráčajú po stopách Budhu. Tak ako každé náboženstvo, aj liberalizmus má stúpencov s nerovnako silnou vierou. Z nejakého dôvodu sa však podarilo liberálom s najsilnejšou vierou ideologicky kolonizovať orgány národných štátov, medzinárodných organizácií a dokonca aj svet správnych rád nadnárodných korporácií.

Liberalizmus sa prvýkrát výraznejšie dostal k slovu, keď trinásť amerických kolónií povstalo v roku 1775 proti britskej korune. O niečo neskôr sa presadil v roku 1789 počas revolúcie vo Francúzsku. S ohromnou silou zachvátil veľkú časť Starého kontinentu počas národných a liberálnych revolúcií meruôsmych rokov (1848 – 1849) a ďalšie posilnenie jeho pozícií nastalo po prvej svetovej vojne v roku 1918. V tom čase sa však zrodili, respektíve predierali k moci ďalšie náboženstvá. Komunizmus, fašizmus a nacizmus.

Zdá sa, že po druhej svetovej a neskôr studenej vojne ostali komunizmus, fašizmus a nacizmus na smetisku dejín. Majú stále svojich veriacich, no nikde neašpirujú na to, aby sa opäť stali oficiálnym náboženstvom. Jediné novodobé náboženstvo, čo prežilo hrôzy 20. storočia, je liberalizmus. Prežil dokonca ukrutnosti, ktoré sám uviedol do života na sklonku 18. storočia v revolučnom Francúzsku; ich symbolom sa stala gilotína.

Je potrebné zopakovať, že náboženstvo liberalizmu vyznávajú ľudia patriaci k rôznym cirkvám. V prvom náboženstve sa klaňajú kultu ľudských práv a slobôd, v druhom uctievajú svojho Boha. Avšak sú aj takí, čo sú výlučnými vyznávačmi liberalizmu a robia všetko preto, aby sa stal štátnym náboženstvom pre všetkých. A treba povedať, že do veľkej miery sú úspešní.

O omyloch (ne)veriacich

Úspech takzvaných liberálnych elít však ani zďaleka nie je bezproblémový. Majú mnoho odporcov. Aj ideologických, teda medzi vyznávačmi iného náboženstva, ktorí by chceli, aby sa ono stalo oficiálnou štátnou, prípadne nadnárodnou doktrínou.

Odporcovia liberálneho náboženstva nemajú len ideologické motivácie. Naopak, sú veľmi praktické. Sú to tí, čo prestávajú rozumieť tomuto svetu alebo ešte presnejšie, ide o ľudí, v prospech ktorých nefunguje tento svet. Ľudská spoločnosť sa stala natoľko komplexnou, že sa v nej nedokáže vyznať žiaden jednotlivec. Na všetky oblasti každodenného života potrebujeme expertov. A pritom žiaden odborník nevie všetko, ovláda iba úzky výsek svojej špecializácie. Platí to aj o riadení štátu a o masívnom rozvoji technologických inovácií. Umelá inteligencia, takzvaná rozšírená realita, biotechnológie, ekonomika založená na mikročipe od základu menia našu každodennosť, no mnohí sa v nej cítia stratení. Dokonca tento vývoj či rozvoj mnohých poškodzuje, klesajú na ekonomickom i sociálnom rebríčku.

Nové technológie menia svet, ekonomické i politické vzťahy, vytvárajú novú kultúru a dokonca menia spoločenské normy. Sú takí, čo z tohto vývoja profitujú, no všade, kde sú víťazi, sú aj porazení. A porazení sa prirodzene búria a budú to robiť dovtedy, kým spoločnosť nenájde novú rovnováhu. Úspešní, veľmi často veriaci liberálneho náboženstva, pohŕdajú neúspešnými. Myslia si, že sú úspešní, pretože prijali správnu vieru a dávajú najavo neveriacim, že ich neúspech do veľkej miery súvisí s ich pohanstvom. Je to absurdná predstava. Rovnako ako presvedčenie neúspešných, že liberalizmus je príčinou ich strádania.

O tristo rokov sa budeme na náboženstvo liberalizmu pozerať s rovnakým pohŕdavým úškrnom, ako dnes vnímame stredoveké upaľovanie bosoriek. A keď spoločnosť nájde novú rovnováhu, teda keď sa väčšina ľudí naučí žiť v nových ekonomických, politických, kultúrnych a spoločenských vzťahoch, aj boj za či proti liberálnemu náboženstvu bude mať oveľa miernejšie podoby a prestane byť pre mnohých dôležitý. Dovtedy však ešte budeme zažívať mnohé konflikty a tie vyprodukujú nových politických lídrov a my sa budeme kvôli nim nenávidieť a hádať.

Pasca Facebooku

Technologický vývoj úplne zmenil spôsob, akým sa vedú spoločenské a politické konflikty. Žijeme časy, keď má Facebook toľko užívateľov ako katolícka cirkev a všetky vetvy islamu dohromady členov. Samozrejme, katolíci, protestanti a moslimovia tvoria významnú časť 2,6 miliardy ľudí čo sú zároveň aj používateľmi Facebooku. Z nich až 1,73 miliardy sa na tejto sociálnej sieti aktivizujú každý deň. To od základu mení ľudskú civilizáciu a spôsob, akým komunikuje.

Slovensko má približne päť a pol milióna obyvateľov, z toho 4 429 033 oprávnených voličov a 3 270 000 používateľov Facebooku vo veku nad 13 rokov. Medzi používateľmi sociálnej siete sú katolíci, protestanti, neveriaci, voliči koalície a opozície, veriaci v liberalizmus aj jeho odporcovia.

Ako je dobre známe, Facebook ľudí nezjednocuje. Naopak, pomáha vytvárať sociálne bubliny rovnako zmýšľajúcich ľudí. V rámci nich sa navzájom utvrdzujú v tom, čomu veria alebo v tom, čo si myslia, že vedia. Ak opúšťajú bublinu „svojich“ a navštívia inú, tak zväčša len preto, aby jej členom nabrýzgali a dali im najavo, ako nimi opovrhujú. Iba veľmi malá časť užívateľov Facebooku rozumie algoritmom jeho fungovania, no čím menej o tom vedia, o to väčšmi podliehajú všetkým jeho zvodom a nástrahám. A to má zásadný vplyv na tón politickej diskusie v krajine a na stav demokracie.

Facebook pôvodne vznikol s predstavou, hlboko ovplyvnenou dogmami liberálneho náboženstva, že bude spájať ľudí a viesť ich k výmene názorov a myšlienok. Ako vieme, nastal pravý opak, Facebook sa zmenil na arénu nemilosrdného boja veriacich proti neveriacim a naopak. Vytvára uzavreté spoločenstvá, ktoré sa navzájom nenávidia, pohŕdajú každým, kto má iné krédo alebo je úplne bez neho. Facebook a jeho algoritmy dokonca podkopávajú piliere zmysluplnej demokracie.

Spojenie technológie s náboženstvom

Takpovediac čistá demokracia je v zásade deštruktívny živel, pretože skôr ako neskôr zdegeneruje na tyraniu väčšiny. Môžu ju však zušľachťovať inštitúcie, medzi najosvedčenejšie patria republikánske, ale existujú aj funkčné konštitučné monarchie. Ďalšou obrovskou výhodou demokracie je možnosť viesť rozumnú konverzáciu, no tá istá demokracia otvára priestor aj pre konverzáciu hlboko iracionálnu, ba dokonca až jedovato nebezpečnú.

Lenže ako často politici alebo reprezentanti opačných názorov vedú rozumný dialóg? A ako často sa o to vôbec pokúšajú? Každý pokus neuraziť oponenta sa totiž považuje za slabosť. Nehovoriac o tom, že ak komunikované posolstvo neobsahuje invektívu alebo poníženie druhej strany, jednoducho unikne pozornosti. A preto komunikujúci v úsilí nielen zapáčiť sa, ale vôbec sa presadiť, formulujú stanoviská čo najostrejšie. Týmto novým zásadám zodpovedá nielen obsah Facebooku, ale spôsob vyjadrovania sa v parlamentných, televíznych či rozhlasových diskusiách.

Svet sa jednoducho radikálne zmenil a videné dnešnou optikou je takmer vylúčené, aby sa zopakovali debaty, aké predviedli vo voľbách do senátu v roku 1858 Abraham Lincoln a Stephen Daughlas. Nejde ani tak o ich obsah, ale formu. Išlo o rozumnú konverzáciu dvoch rozumných ľudských bytostí. Dnešný svet s jeho technológiami takúto formu dialógu prakticky vylučuje. Niežeby všetci ľudia stratili rozum, ale Facebook a iné sociálne siete rozumný spôsob konverzácie či polemiky jednoducho nepodporujú. Avšak to ešte nie je všetko.

Kto dnes nie je na Facebooku alebo inej sociálnej sieti akoby prakticky neexistoval, pretože ho jednoducho nie je vidieť ani počuť. Avšak keďže vedenie spoločnosti (ako aj ďalších podobných korporácií) patrí k hlboko veriacim liberálneho náboženstva, veľmi často sa stáva, že hlasy „neveriacich“ sú, samozrejme z dôvodov takzvanej spoločenskej zodpovednosti, umlčané. V extrémnych prípadoch sú používateľom zrušené účty alebo vám jednoducho nevolený anonymný správca neschváli reklamu a príspevok heretika sa stratí v záplave miliónov a miliárd statusov.

Isteže, nie všetko závisí od spoločností ako Facebook, Twitter, Instagram a Google, ale väčšina tých, čo vedú spory o veci verejné, využívajú ich služby. A tak sa uzatvára bludný kruh spojenia moderných technológií s náboženstvom liberalizmu. V tejto pasci neostaneme naveky. Jednak nové technológie zrodia aj nové pasce a prekonajú tie staré. A jednak ekonomicky a sociálne znevýhodnení ľudia si časom nájdu stabilnejšie miesto v novom svete a ich spory o aktuálne oficiálne náboženstvo nebudú také ostré, aké sú dnes.