Na masové zhromaždenia za účelom odoberania vzoriek z nosov pospolitého ľudu existuje mnoho protirečivých názorov. Objavujú sa aj varovania pred diktátorom. Naozaj sa máme čoho báť?

V celku dosť sa toho pohovorilo o neadekvátnosti zapojenia Ozbrojených síl SR do aktivít spojených so sociálno-ekonomickým vydieraním obyvateľstva, naviazaným na nedôstojné testovanie na prítomnosť vírusu SARS-CoV-2, spôsobujúceho ochorenie COVID-19. Takisto sa v tejto súvislosti veľa rozpráva o povahe Igora Matoviča človeka a jej vplyve na schopnosti Igora Matoviča ako predsedu vlády. Éterom popri týchto diskusiách viackrát odznelo slovo diktátor. Otázka stojí tak, či oprávnene.

Diktátori v dejinách

História ponúka množstvo príkladov, keď si ľudia alebo parlamenty v záujme vyriešenia externých či interných problémov zvolili diktátora. Keď Reichstag prijal takzvaný zmocňovací zákon, urobil z Adolfa Hitlera diktátora. Aj napriek prvotným ekonomickým a vojenským úspechom sa to pre Nemecko a vlastne aj celú Európu skončilo obrovskou katastrofou.

Rimania si zvolili diktátora mnohokrát. Napríklad v piatom storočí pred Kristom poverili touto úlohou politika menom Lucius Quinctius Cincinnatus hneď dvakrát a urobili dobre. Cincinnatus po splnení úloh dobrovoľne odovzdal moc naspäť senátu. Asi preto si po ňom Američania pomenovali mesto Cincinnati v štáte Ohio.

Problém s diktátormi je okrem iného spojený s nedokonalosťou ľudskej povahy. Preto sa z diktátora môže ľahko stať tyran. Ako už napríklad spomínaný Hitler alebo aj Stalin, do určitej mieri aj Mussolini alebo neskôr Mao či Polpot.

Slovenská ústava síce nepredpokladá možnosť zvoliť na obmedzené obdobie a s cieľom vyriešenia určitého problému diktátora, avšak v prípade vojny dáva do rúk výkonnej moci pomerne široké právomoci ohľadom obmedzovania občianskych a ľudských práv a slobôd. Dalo by sa predpokladať, že ak by sme sa vo vojne naozaj ocitli, parlament by schválil také ústavné zmeny, aké by buď z prezidenta, alebo z predsedu vlády na obmedzené obdobie stvorili diktátora.

Diktátor a vírus

A teraz naspäť k testovaniu. Vírus SARS-CoV-2 je drobný organizmus ako všetky jemu podobné stvorenia. Nedokáže proti nim účinne bojovať žiaden diktátor a žiadna armáda. Iba evolúcia a čiastočne medicínska veda. Šírenie ochorenia COVID-19, ktoré tento vírus spôsobuje, a jeho dôsledky na ľudský život ani zďaleka nie sú také dramatické, aby sa dalo hovoriť o pandémii. A už vôbec nie je možné akceptovať tvrdenie, že šírenie tohto ochorenia oprávňuje k úvahám o mimoriadnych opatreniach, spôsobilých obmedziť občianske a ľudské práva a slobody.

To, o čo sa pokúša premiér Igor Matovič, ani zďaleka nie je diktátorstvo. Bezpochyby sa hrá na sociálneho inžiniera. Rovnako obstojí konštatovanie, že jeho výroky na adresu kritikov a skeptikov sú arogantné, agresívne, bez štipky spoločenskej inteligencie a do veľkej miery prezrádzajú, aká šelma sa ukrýva v jeho vnútornom svete. Na základe toho možno predpokladať, že ak by mu teoreticky parlament odsúhlasil právomoci diktátora (len pokoj, v realite sa to nikdy nestane!), všetci by sme trpko ľutovali.

Igor a jeho vnútorná šelma

Okrem nevypočítateľného premiéra však máme ešte hlavu štátu a zákonodarný zbor. Každý vo sfére svojej pôsobnosti by mohol a predovšetkým mal konať tak, aby zhatil také opatrenia, ktoré sa negatívne dotýkajú občianskych práv a slobôd. Krajina a jeho obyvateľstvo totiž nie sú pokusnými králikmi experimentu sociálneho inžinierstva tandemu Igor Matovič – Jaroslav Naď. A podľa toho by mali prijímať príslušné rozhodnutia.

Hlava štátu sa obmedzuje len na prázdne deklarácie, no nekoná ako hlavný veliteľ ozbrojených síl. Zákonodarný zbor ostáva verný tradícii poslušnej a disciplinovanej parlamentnej väčšiny. Oba fakty sú do určitej miery skľučujúce, ale nie je dôvod na paniku. Po prvé preto, lebo situácia ani zďaleka nepripomína uzurpovanie si diktátorstva. Po druhé preto, lebo ľudia sú dostatočne asertívni a dávajú najavo, čo si o tomto sociálnom experimente myslia. Tiež naznačujú, že ich trpezlivosť má určité limity a môže sa veľmi ľahko stať, že prestanú chaotické nariadenia rešpektovať. A napokon, no nie v poslednom rade preto, lebo Igor Matovič jednoducho nemá schopnosti a mentálne predpoklady, aby zvládol úlohu diktátora. Ani „dobrého“, ani „zlého“, a preto sa jeho vnútornej šelmy netreba veľmi báť.