Zverejňovanie Threemy má zjavne požehnanie vyšších miest. A to je ešte väčší problém ako samotné zverejňovanie, pretože motivácie na takéto konanie môžu byť všelijaké, len nie legitímne a zákonné.

Prípravné konanie

Telefóny Mariana Kočnera boli vydané a zaistené pre potreby trestného konania. V súlade s týmto účelom boli podrobené znaleckému skúmaniu a následne sa ich obsah stal súčasťou viacerých vyšetrovacích či trestných spisov – vraždou počínajúc, zmenkami pokračujúc a korupciou či zneužitím právomocí verejného činiteľa končiac. Slovom je toho neúrekom, a preto niečo, čo sa z pohľadu trestného činu vraždy môže javiť ako banalita, z hľadiska korupcie alebo zneužitia právomocí verejného činiteľa je povedzme významná stopa.

Okrem prípadu zmeniek, ktorý je vo fáze hlavného pojednávania pred senátom Špecializovaného trestného súdu, sú všetky ostatné trestné konania v prípravnom štádiu. Ako už bolo stokrát konštatované, ale je potrebné to neustále pripomínať, pretože vplyvom mediálnej skazy dochádza k hlbokému rozvratu právneho vedomia spoločnosti, prípravné konanie je podľa Trestného poriadku neverejné. Nie je to žiaden úklad proti demokracii alebo slobodám tlače či prejavu. A nie je to ani nástroj ututlávania a zametania závažných trestných prípadov pod koberec.

Existuje niekoľko dôvodov na to, aby bolo prípravné konanie neverejné. Na jednej strane ide o ochranu občianskych, ľudských a ústavných práv podozrivého/obvineného. Prezumpcia neviny je totiž dôležitá a v civilizovanom právnom poriadku a civilizovanej trestnoprávnej praxi hlboko ctená zásada. Na Slovensku je síce každodenne a s veľkou chuťou pošliapavaná, pretože neúcta k prezumpcii neviny sa v určitých kruhoch považuje za hrdinstvo a správny politický postoj, avšak nič to nemení na fakte, že táto zásada je súčasťou nielen nášho trestného práva, ale je obsiahnutá aj v Ústave Slovenskej republiky, základnom právnom texte nášho mladého štátu. Nie každé obvinenie vedie k obžalobe a nie je výsledkom každej obžaloby odsúdenie, teda konštatovanie viny. Aj preto je prezumpcia neviny dôležitou zásadou a nič na tom nemení neustále mediálne brechanie o našom človeku a o skutku, ktorý sa nestal.

Ďalším, rovnako dôležitým, dôvodom na rešpektovanie neverejnosti prípravného konania je taktika vyšetrovania. Zverejnením informácie z vyšetrovacieho spisu môže dôjsť k zmareniu neopakovateľného úkonu. Rovnako je dôvodom na neverejné prípravné konanie ochrana svedkov, respektíve úsilie neodradiť ľudí s vedomosťami o trestnej činnosti od dobrovoľného prihlásenia sa orgánom vyšetrovania. Medializácia obsahu svedeckých výpovedí, prípadne ich škandalizácia nevyhnutne vedie k neochote spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Neverejné prípravné konanie je aj v záujme úspešného súdneho procesu, pretože v jeho priebehu sa obhajoba môže oprávnene odvolávať na to, že vyšetrovanie bolo negatívne ovplyvňované mediálnym tlakom v neprospech mandanta.

Verejný tlak

Tým sa dostávame k ďalšiemu sloganu týchto dní – verejný tlak. Novinári, niektorí advokáti a maskoti pouličných protestov s obľubou a samoľúbo tvrdia, že nebyť verejného tlaku, došlo by k mareniu vyšetrovania. Lenže to je blud a navyše nebezpečný. Ak by sa vyšetrovatelia a prokurátori priznali k tomu, že prípravné konanie prispôsobujú tlaku verejnej mienky, museli by im byť spisy okamžite odobrané a pridelené niekomu, kto sa riadi len zákonom a matériou obsiahnutou v dôkaznom materiáli. Z tohto pohľadu je oveľa bližšie k realite bonmot, že vyšetrovanie napreduje aj napriek verejnému tlaku.

Zdravá skepsa je nepochybne vždy užitočná. Nielen preto, že výkony niektorých policajtov, prokurátorov a sudcov počas éry troch vlád Roberta Fica neboli práve presvedčivé. Fenomény privierania očí a dvojitého metra sú rovnako staré ako ľudstvo samo. Boli tu nielen nedávno, ale aj za všetkých predchádzajúcich vlád a čuduj sa svete, budú aj keď po budúcich voľbách zavládne – aspoň podľa niektorých – progresívny raj na slovenskej hrude.

Odpoveďou na tieto neduhy nie je ďalšie porušovanie zákona, pretože zverejňovanie Kočnerovej Threemy ním je. Tak ako v celej spoločnosti, aj na prokuratúre a v polícii sa páchali, páchajú a budú páchať trestné činy. Kým bude ľudstvo ľudstvom, to tak bude a nezmenia na tom nič žiadne krasorečnícke myšlienky. Jedinou odpoveďou na tieto problémy sú systémové riešenia v podobe špecializovaných právnych inštitútov a špecializovaných útvarov na odhaľovanie trestnej činnosti medzi policajtmi a prokurátormi. Ani to nebude všeliek, pretože aj tieto zložky nebudú imúnne proti ľudským slabostiam, avšak iba zákonné a systémové opatrenia sú civilizovanou a jedinou správnou odpoveďou na deformácie, reprezentované niektorými medializovanými prípadmi.

Skutok sa nestal?

Zverejňovanie obsahu Threemy Mariana Kočnera začína pripomínať seriál politickej pornografie. Zástancovia tejto formy ľudovej zábavy tlieskajú a do nebies vyzdvihujú údajnú odvahu novinárov. Mnohí odporcovia, naopak, preklínajú mená autorov príslušných médií a volajú po prísnych zásahoch a opatreniach. Problém je však ukrytý niekde inde.

Threema uniká v takom rozsahu a s takou intenzitou, že je nepredstaviteľné, aby sa to dialo bez tichého súhlasu osôb s významným postavením v štruktúrach orgánov činných v trestnom konaní. S trochou zlomyseľnosti by sa dalo povedať, že novinári, uverejňujúci Threemu, sú naši ľudia niekoho z pozadia, komu tieto úniky z nejakého dôvodu vyhovujú. Preto sú autori textov politickej pornografie nedotknuteľní, ergo skutok sa nestal, ako s obľubou skandujú epigóni.

Otázka preto znie približne takto: Kto a prečo iniciuje uverejňovanie politicky a spoločensky citlivých komunikácií Mariana Kočnera s ďalšími osobami?

Vzhľadom na to, že nevidíme za kulisy tohto predstavenia, odpovede môžu byť rôzne a predovšetkým len hypotetické. Všeobecne však možno predpokladať, že organizátorom únikov Threemy je niekto, kto si pripravuje alebo poisťuje pozície pre prípad, že sa po blížiacich sa voľbách zásadne otočí politická situácia v krajine. Nemožno vylúčiť ani to, že medializácia určitých veľmi inkriminujúcich pasáží Kočnerovej Threemy súvisí aj s vnútorným zápasom v Smere. Čas ukáže.

Tajomstvá našich mobilov

Je pochopiteľné, že keď už médiá produkujú túto politickú pornografiu, vo veľkej časti verejnosti vyvoláva obraz mysle Mariana Kočnera odpor, zhnusenie a pobúrenie. Tieto emócie môžu zvádzať k presvedčeniu, že uverejňovanie Threemy má opodstatnenie a je vo verejnom záujme. Nie je. Teda prinajmenšom v čase prípravného konania viacerých trestných prípadov.

Na chvíľu si predstavme, že by novinári mali prístup k Threeme Ladislava Bašternáka. Alebo Andreja Kisku či Michala Trubana. Určite by sa našlo milión argumentov za a milión proti zverejneniu ich obsahu. Tento spor v podstate nemá riešenie a je navyše nepodstatný. Dôležité je uvedomiť si, že telefón každého z nás obsahuje niečo, čo by po zverejnení a zasadení do určitého (reálneho alebo vymysleného) kontextu pobúrilo veľkú časť verejnosti. Čo si asi tak písali Andrej Kiska s Romanom Krpelanom o Robertovi Ficovi týždeň po vražde Jána Kuciaka? Ako sa asi v textových správach vyjadruje Igor Matovič o Veronike Remišovej, keď komunikuje s torzom svojho družstva? Aké prívlastky používa na adresu Igora Matoviča predseda KDH Alojz Hlina, keď si píše s progresívnymi spojencami? A tak ďalej a tak podobne.

Spomeňme si len na stránku Lipšicove stádo. Okrem iného odhalila aj to, ako nepekne sa vyjadroval šéf spravodajstva RTVS Lukáš Diko o svojej kolegyni Marte Jančkárovej. Lenže takéto tajomstvá a nechutnosti ukrýva naozaj takmer každý mobil. Nielen Kočnerov. Problém je v tom, že nie každý je zase Marian Kočner. To je pravda. Neznamená to však, že tajomstvá jeho mobilu majú byť uverejňované v priebehu prípravného konania a ešte skôr, ako sú dôkazy z jeho „útrob“ vykonané na hlavnom pojednávaní v kauze zmenky. A už vôbec neobstojí uverejňovanie jeho správ takým spôsobom, že bezohľadne a bezcitne ruinujú povesť a kariéry ľuďom, ktorí nemuseli mať ani len tušenie, že Marian Kočner si o nich píše s tretími osobami.

Marian Kočner stojí pred súdom v kauze zmenky. S vysokou mierou pravdepodobnosti môžeme predpokladať, že v dohľadnom čase bude súd rozhodovať o jeho vine či nevine v prípade vraždy a možno aj prípravy ďalších vrážd. Nie je vylúčené, že do štádia podania obžaloby sa dostanú aj niektoré prípady marenia spravodlivosti a korupcie. Po ich právoplatnom ukončení a uznaní viny aspoň v najzávažnejších z nich príde rad aj na rozsiahlu publikačnú činnosť o jeho živote. Vrátane Threemy.

K právoplatnému ukončeniu trestných konaní povedie ešte dlhá cesta a dovtedy je na mieste zdržanlivosť a striedmosť, nie oddávať sa zvodom politickej pornografie. Je škodlivá a nákazlivá. Vražda Jána Kuciaka totiž nie je posledným závažných trestným prípadom tejto krajiny a zhubné precedensy dneška sa nám vrátia ako ničivé bumerangy zajtra.