Jedným z nemenných zákonov slovenskej politiky je axióma, že tam, kde zapustí korene hypertofované ego šialencovho kata, nemá zdravý rozum miesto. A namiesto neho verejnú diskusiu oblažujú nenávistné kampane a tupá propaganda paničiek úzkostlivých na zmienky o ich zadkoch.

Na tejto stránke, ale aj v knihe Satan, teší ma! som zoširoka písal o kriminálnej povahe činnosti Vladimíra Pčolinského, a preto pre potreby tejto state nie je namieste to opakovať. Ani presvedčenie o tom, že niekto je kriminálnik, totiž nemôže stáť v ceste spravodlivosti a právnemu štátu.

Konaj znova a rozhodni

Obhajoba obvineného Pčolinského sa obrátila na generálneho prokurátora Maroša Žilinku so sťažnosťou. Šéf prokuratúry sa z konania vylúčil, pretože s obvineným v minulosti prichádzal do osobného styku na ministerstve vnútra. Vo veci preto rozhodol jeho námestník Jozef Kandera. Zrušil uznesenia vyšetrovateľa NAKA a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry a prikázal policajnému orgánu konať znova a následne rozhodnúť. Uznesenie doktora Kanderu malo za následok zrušenie obvinenia kriminálnika Pčolinského a Zoroslava Kollára. Neznamená to však, že im zabezpečil beztrestnosť. Stalo by sa to, ak by trestné stíhanie zastavil, lenže k tomu nedošlo. Námestník generálneho prokurátora prikázal policajnému orgánu konať nanovo, z čoho vyplýva, že podozrenia proti Pčolinskému a spol. považuje za vážne.

Kontaminované trestné konanie

Uznesenie námestníka Kanderu má takmer 80 strán. Mediálni propagandisti sa spoliehajú na to, že málokto má kapacitu na to, aby si dokument prečítal analytickým okom, a preto si dovoľujú neuveriteľné impertinencie na adresu generálneho prokurátora Žilinku. Predovšetkým zamlčiavajú fakt, že podstatou rozhodnutia jeho námestníka nebolo oslobodenie Pčolinského, ale vymáhanie zákonnosti.

Vyšetrovateľ NAKA pod dozorom prokurátora ÚŠP nahromadil množstvo procesných chýb. Už prvotné úkony v ťažiskovej trestnej veci exriaditeľa SIS boli vykonané v rozpore s Trestným poriadkom, a preto všetky nadväzujúce procesné úkony boli „kontaminované“ počiatočným pochybením. A to bolo nielen porušením práv obvinených Pčolinského a Kollára, ale aj cestou k tomu, aby súd neskôr oboch oslobodil z dôvodu nedodržania zákona. Vďaka Kanderovmu rozhodnutiu existuje ešte aká-taká nádej, že po vysporiadaní sa s procesnými chybami sa podarí prípad nanovo vybudovať a postaviť podozrivých pred súd.

Ad Haščák a spol.

V ďalšej trestnej veci rozhodol generálny prokurátor o zrušení obvinení Jaroslava Haščáka a manželov Arpášovcov v súvislosti s údajným predajom prepisov spravodajskej operácie Gorila. Aj v dôsledku toho sa na jeho hlavu zosypala lavína špiny z úst a pier škrabákov hlavného prúdu a koaličných politikov. Opäť platí, že aj v tomto prípade svorka nenávistných propagandistov sa spolieha na to, že väčšina národa nemá ani časovú, ani intelektuálnu kapacitu na to, aby si s pochopením preštudovala predmetné rozhodnutia.

Maroš Žilinka však urobil len to, čo by na jeho mieste musel urobiť každý autonómne a podľa zákona konajúci generálny prokurátor. Nikoho nie je možné stíhať bez existencie presvedčivých dôkazov. Naopak, ústava každému garantuje, že môže byť stíhaný len v súlade so zákonom. Preto nemohol Žilinka konať inak, no aj napriek tomu tu opäť máme na stole politický konflikt živený mediálnou manipuláciou.

Koaličná rada objavila paragraf 363

Koaličná rada ide rokovať o paragrafe 363 Trestného poriadku, pretože takým expertom na trestné právo, akým je napríklad vodička bábok Veronika Remišová, sa nepáči, že generálny prokurátor má možnosť naprávať nezákonnosti v trestnom konaní. Ozývajú sa aj iné právne nuly. Od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, cez straníckych panáčikov, až po hlavu štátu Zuzanu Čaputovú.

Všetci odrazu mudrujú ohľadom paragrafu 363, akoby v súlade s ním doteraz generálna prokuratúra neprijímala mnohé rozhodnutia. Aj v prospech politikov súčasnej vládnej koalície. Nikto vtedy nenamietal, pretože každý súdny človek chápal, že zrušenie uznesenia nie je zastavenie trestného konania a že ak existuje dostatok materiálnych dôkazov, je možné vo veci konať ďalej.

Žilinka musí byť zničený

Celý politický humbug má, samozrejme, určité pozadie. Mediálna úderka vedená Moničenkou Tódovou zabezpečuje delostreleckú predprípravu politikom preto, lebo tu nejde o právo, ale o politický revanš Matovičovho Himmlera Lipšica. Namiesto toho, aby sa médiá venovali katastrofálnym výkonom aktuálnej vlády, našli si nového nepriateľa: Maroša Žiliku. Generálny prokurátor musí byť za každých okolností zničený, pretože 1. Matovičov Himmler Lipšic neznesie žiadnu, teda ani vecnú kritiku; 2. nevyhovuje politickým zámerom šialencovho režimu a jeho spojencov z radu médií.

Keď sa vedenie prokuratúry usiluje čeliť týmto útokom vecným vysvetlením rozhodnutí, je pochopiteľné, že na tlačovej besede nechce mať politickú roztlieskavačku Moničenku Tódovú, a preto na ňu nie je pripustená. To isté platí o ďalších sluhoch šialencovho režimu z Aktualít a SME, pretože vospolok netvoria novinársku obec, ale ideologicko-propagandistickú úderku. Môžu sa zaklínať verejným záujmom od rána do večera, napriek tomu mu neslúžia. Slúžia obchodným záujmom svojich vydavateľstiev, politickým záujmom šialencovho režimu a egu Matovičovho Himmlera Lipšica.

Tódovej posvätný zadok

Akoby sme nemali dosť iných problémov, v utorok bude o ubolených dušičkách Moničenky a spol. rokovať príslušný parlamentný výbor. Môžeme očakávať údernú rezolúciu, nepochybne na podporu slobodného šírenia nenávisti, manipulácií a ideologicko-propagandistického hnoja.

Mimochodom, keď pojašený Daňo zverejnil nejaké invektívy na adresu Moničenkinho zadku, súd okamžite zasiahol. Akoby jej zadnica bola posvätným teľaťom. Teraz si Moničenka aj s Kellöovou sadnú na chodník pred prokuratúru a okamžite rokuje parlamentný výbor. To kde sme? V Senegale alebo v Eritrei? Prečo sa parlamentný výbor nezaoberá tým, že súkromné aj verejnoprávne médiá šíria čoraz brutálnejšiu propagandu a namiesto informovania verejnosti organizujú kampane namierené proti ľuďom nepohodlným šialencovmu režimu?

...až kým nás Lipšic nerozdelí

Maroš Žilinka je kariérny prokurátor s pozoruhodnou profesionálnou integritou. Až do chvíle, kým sa nestal riaditeľom Úradu špeciálnej prokuratúry Matovičov Himmler Lipšic, k jeho práci a charakteru neexistovali žiadne výhrady. Aj vďaka jeho čestnému prístupu Odbor ekonomickej kriminality ÚŠP si dokázal zachovať autonómiu v čase, keď bol vrchným špeciálnym prokurátorom Dušan Kováčik. Po vecnej a odbornej stránke nie je čo vytknúť rozhodnutiam generálnej prokuratúry ani v kauzách Pčolinský a Haščák. Napriek tomu, ak by sme realitu posudzovali len na základe jej mediálneho obrazu, je najväčším problémom súčasného Slovenska Maroš Žilinka.

To všetko len preto, lebo hypertrofované ego Matovičovho Himmlera Lipšica má viac spojencov medzi škrabákmi hlavného prúdu, ktorí nesú veľkú zodpovednosť za vznik režimu šialenca z Trnavy, a preto sú nevyhnutne jeho spojencami.

V normálnej spoločnosti však nemôže mať zadok propagandistky a ego rozmaznaného zväzáčika väčšiu hodnotu ako nespochybniteľná integrita a profesionálna česť generálneho prokurátora.