Hlavnými konkurentmi Alojza Hlinu budú starí nespokojní vodcovia KDH a jeho bývalý spojenec z pouličných atrakcií Igor Matovič. O značku kresťanskej demokracie sa do roku 2020 zvedie tuhý zápas.

Alojz Hlina vyhral súboj o predsedu KDH. Nie je však výhradným držiteľom značky kresťanskej demokracie. O tento ideologický priestor je v zákulisí slovenskej politiky veľký záujem a čoskoro v ňom vznikne poriadna tlačenica.

Po dlhom období úpadku a zanedbávania kontaktu s radovým členstvom a vidiekom sa stalo čosi nepredstaviteľné. Stálica parlamentnej slovenskej scény KDH vo voľbách v roku 2016 prepadla a musí bojovať o holú existenciu. Na prvý pohľad za toto fiasko môže predchádzajúci predseda KDH Ján Figeľ. Jeho zodpovednosť je veľká. Avšak štafetu úpadku prevzal od predchodcu Pavla Hrušovského, ktorý stál na počiatku procesov zavŕšených vypadnutím KDH z parlamentu. Prišiel teda čas nahradiť politickú nudu niečím novým. Či je tou správnou voľbou extravagantný štýl Alojza Hlinu, ukáže čas.

Vnútrostranícky odboj

Nový predseda bude musieť ukázať, že má stranu mocensky pod kontrolou. Viacerí exponenti predchádzajúceho vedenia KDH reprezentovaní Pavlom Abrhanom sa usilujú situáciu v strane zvrátiť. Zrejme aj preto sa bude Hlina usilovať o čo najskoršiu zmenu stanov, aby mohol účinnejšie dosadzovať a odvolávať regionálne štruktúry podľa svojej potreby. Ak by sa mu zmena stanov podarila, nebude to automaticky znamenať, že KDH udrží pokope. Skupina okolo Abrhana už sondovala u nezaradeného poslanca Petra Marčeka, či by sa v jeho novej strane nenašiel priestor pre disidentov z KDH. Pokus bol síce neúspešný, ale Hlina sa nemôže spoliehať na to, že bol posledný.

Od protestného hlasu ku konzervativizmu

Aj napriek komplikáciám môže mať napokon Alojz Hlina dianie v KDH pod kontrolou. Nebude mať však vplyv na to, ako sa rozhodnú profilovať svoje strany Igor Matovič a Daniel Lipšic. Je vysoko pravdepodobné, že časom sa OĽaNO a Nova zlúčia. Nový subjekt sa bude musieť ideovo ukotviť. Igor Matovič už pomaly chápe, že protestný hlas nie je nekonečnou zárukou priazne voličov, a preto premýšľa o tom, že jeho nová strana sa bude orientovať na kresťansko-demokratické hodnoty. Niekoľko týždňov po voľbách túto myšlienku prezentoval pred poslaneckým klubom. Prezentácia vyvolala medzi poslancami nejednoznačné reakcie. Nábožensky založená skupina okolo Richarda Vašečku myšlienku kresťansko-demokratickej strany privítala, no Jána Budaja či Matovičovho bratranca Jozefa Viskupiča, ktorý má navyše blízko k Poliačkovmu krídlu SaS, ani trochu nenadchla. Preto bude musieť Igor Matovič postupovať opatrne, aby sa mu poslanecký klub nerozštiepil na liberálov a konzervatívcov.

Bašta konzervatívny vidiek

Spoločným problémom Alojza Hlinu a Igora Matoviča je prostý politický fakt. Ani jeden nie je autentický kresťanský demokrat. Obaja sú zrejme praktizujúci katolíci, ale ich politický štýl je na hony vzdialený od kresťanskej demokracie. Obom sú bližšie netradičné a veľmi nekonzervatívne spôsoby politickej prezentácie. Pre nekonvenčné (niekedy až kabaretné) spôsoby sú príliš vzdialení bašte kresťansko-demokratického voličstva, ktorú tvorí najmä konzervatívny slovenský vidiek.

Voľby v marci 2016 ukázali, že v revíri kresťanských demokratov dokáže úspešne voliť vďaka Andrejovi Dankovi aj SNS. O to bude ťažšie sa tohto priestoru zmocniť. Nie je to však posledný a už vôbec nie najslabší súper v tejto časti politického ringu. Predsedu Smeru Roberta Fica nemožno ani zďaleka považovať za kresťanského demokrata. Nie je ani ortodoxný sociálny demokrat, ale neideologický pragmatik, čo mu umožňuje prispôsobiť svoju politiku potrebám komunikácie s konzervatívnym vidieckym obyvateľstvom.

Alojz Hlina a Igor Matovič budú bojovať o to, kto si prisvojí značku kresťanskej demokracie. Neznamená to však, že zákonite si získajú aj mysle a srdcia konzervatívnych vidieckych voličov.