Odchod Mareka Gajdoša z vedenia vyšetrovacieho tímu Gorila vyvolal nové vášne a oživil staré mýty súvisiace s touto najvýbušnejšou politickou kauzou novodobej histórie.

Mýtus Gajdoš

Kapitán Marek Gajdoš, vedúci vyšetrovacieho tímu Gorila, ohlásil odchod do civilu. Vyšetrovateľ to odôvodnil komplikovanou a tak trochu aj tajomnou rozvitou vetou, že, „podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb, majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj jej výsledky, ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné.“ Vyvodiť sa dá z toho všeličo. Takto formulované odôvodnenie si môže každý vyložiť podľa svojho želania.

Médiá i opozícia z výroku kapitána Gajdoša unisono vyvodzujú, že špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, minister vnútra Robert Kaliňák a jeho prostredníctvom celá vládna moc nemajú záujem na vyšetrení Gorily. Z Mareka Gajdoša sa okamžite stala mediálna superstar s prívlastkom slušný vyšetrovateľ, čo má akiste navodiť dojem, že každý, kto nastúpi na jeho miesto, slušný nebude.

Ak sa však chceme držať faktov, o kapitánovi Gajdošovi sa dá povedať len to, že do policajného zboru nastúpil v roku 1999, vysokoškolské vzdelanie ukončil v roku 2008 a až vtedy sa z neho mohol stať vyšetrovateľ. Keď ho v januári 2012 vymenoval minister vnútra Daniel Lipšic za šéfa vyšetrovacieho tímu Gorily, mal 32 rokov a vyšetrovateľskú prax zhruba tri roky.

Pod Gajdošovým vedením bolo v súvislosti s vyšetrovaním Gorily začatých niekoľko samostatných trestných konaní. Zdroje sa rozchádzajú v tom, či ich bolo 10 alebo 16; zhoda však panuje v tom, že všetky sú postupne uzatvárané s konštatovaním, že skutok sa nestal. Počas pôsobenia kapitána Gajdoša na čele tímu boli stíhané dve osoby, avšak ich obvinenie bolo vzápätí zrušené.

Marek Gajdoš očividne nebol práve najskúsenejší a najúspešnejší vyšetrovateľ. Nepochybne to však nevylučuje možnosť, že bol a je slušný, ale to je vždy vec individuálne osobného názoru.

Mýtus Holúbek

Médiá s obľubou opakujú tvrdenie, že autorom spisu Gorila je analytik Peter Holúbek. Z toho vyvodzujú záver, že je korunným svedkom prípadu a od jeho vypočutia orgánmi činnými v trestnom konaní bude závisieť výsledok vyšetrovania.

Realita nie je taká jednoduchá. Holúbek svojich nadriadených upozornil, že v susednom byte vo vchode, kde býva, sa stretávajú pozoruhodní ľudia a dokonca poskytol svoj príbytok na vytvorenie oporného bodu pre odpočúvanie pánov Vargu, Rejdu, Haščáka, Malchárka a ďalších. Okrem výmeny záznamových médií v odpočúvacom zariadení však nevykonával inú operatívnu činnosť. Nemal teda poznatky napríklad ani o tom, či a kto do bytu chodil. Nestál pri vchodových dverách do bytu Zoltána Vargu; jeho poznatky sa obmedzovali na to, čo zaznamenalo nahrávacie zariadenie. A ako analytik odboru ochrany ekonomických záujmov a boja proti ekonomickej kriminalite sekcie vnútorného spravodajstva SIS bol jednou z poverených osôb, ktoré spracovávali významové prepisy toho, čo v byte odznelo.

Vargov byt bol dispozične riešený tak, že nahrávacie zariadenie, ktoré malo vyústenie v kuchyni jednoizbového bytu, nezaznamenávalo kvalitne tie stretnutia, ktoré sa odohrávali ďalej od kuchynského kúta, napríklad na pohovke v obývacej časti bytu. Práca so zvukom si potom vyžadovala nielen analytické schopnosti, ale aj určitú mieru zručnosti a tiež aj prísun dodatočných spravodajských zistení. Holúbek nebol odborníkom na prepisovanie, rovnako ako nebol ani zvukový technik, ani operatívny spravodajský dôstojník. Predtým ani potom takouto úlohou nebol poverený, bolo to prvý a posledný krát. Preto ho možno označiť iba za spoluautora textu.

Lenže významovými prepismi sa Gorila nekončila, skôr naopak, začínala. Získané informácie boli v rovine pravdepodobnostných zistení s rôznym stupňom dôveryhodnosti. Interpretácia a overovanie získaných informácií si vyžadovali ďalšie spravodajské previerky.

Mýtus prepisy odpočúvania

Spravodajskú operáciu Gorila riadil jeden zo zástupcov riaditeľa sekcie vnútorného spravodajstva a výkonne za jej realizáciu zodpovedal riaditeľ odboru ochrany ekonomických záujmov. Najmä títo dvaja funkcionári rozhodovali o tom, aké ďalšie spravodajské previerky je potrebné vykonať v súvislosti so zisteniami, pochádzajúcimi z odpočúvaných rozhovorov. Jednou vecou sú totiž rozhovory a inou konkrétne trestné činy, ktoré by mali z rozhovorov vyplývať. Nie je vylúčené, že mnoho z toho, čo malo odznieť v odpočúvanom byte, boli reči nenaplnené skutkami; teda nemuseli vyústiť do trestnej činnosti. Peter Holúbek o výsledkoch týchto previerok informovaný nebol. Komplexné informácie o priebehu a výsledkoch operácie Gorila mali jeho nadriadení.

V skratke, Analytik Holúbek v zásade nerobil doslovné prepisy rozhovorov, ale iba významové. Ak nevieme, čo doslova v byte na Vazovovej odznelo, nevieme nič. A tiež by sme mali brať ohľad na pamäťové kapacity Petra Holúbka. Nemôže si presne pamätať, čo povedali jednotliví účastníci hovorov v inkriminovanom byte. Ide o hodiny záznamu. Vo svetle týchto faktov nemá význam vkladať do svedectva bývalého analytika veľké nádeje. Najmä, ak bol jeho podiel na operatívnej časti akcie Gorila minimálny a nevýznamný.

Mýtus Dzurinda

Na základe politickej a mediálnej interpretácie Gorily si verejnosť myslí, že vtedajší premiér Dzurinda o zisteniach tajnej služby vedel a nekonal. Ani to nie je pravda. SIS o zisteniach z operácie Gorila predsedu vlády pravidelne informovala. V prípade, že išlo o verejné obstarávanie alebo privatizáciu, Mikuláš Dzurinda na vláde zasiahol. Zväčša celý proces zastavil, a to bez hlbšieho odôvodnenia.

Dnes sa už asi nedozvieme, či riaditeľ SIS Ladislav Pittner premiéra informoval o tom, že jeho ľudia odpočúvajú byt na Vazovovej. Môžeme však predpokladať, že to v rozpore so všetkými pravidlami urobil. Ak by sa to aj naozaj stalo, premiér zastavenie operácie Gorila nenariadil. Aj naďalej si preberal spravodajské informácie, ktoré vyplynuli z odpočúvania a ďalšieho spravodajského preverovania. A keď uznal za vhodné, konal.

Mýtus basa

Niektorí ľudia veria, že všetci účastníci posedení v byte mali skončiť za mrežami. Má to niekoľko háčikov. Spomeňme len niektoré. Ladislav Pittner nezabezpečil, aby mala SIS adekvátne povolenie súdu na odpočúvanie bytového priestoru. Zákonný sudca vydal povolenie na odpočúvanie bytu na základe žiadosti, ktorá znela na ilegálny predaj alkoholu, nie na podozrenie z korupcie.

Takto získané informácie sa dali použiť len spravodajsky, nie v rámci trestného konania.

Problematické by to však bolo aj vtedy, ak by SIS mala povolenie na odpočúvanie súvisiace s korupciou. Vo chvíli, ako by tajná služba odstúpila prípad orgánom prokuratúry alebo polície, celá spravodajská operácia by sa vyzradila a je otázne, či by sa ju podarilo dotiahnuť do zdarného konca.

Úlohou spravodajskej služby je poskytovať ústavným činiteľom strategické informácie pre kompetentné rozhodnutia. Z tohto pohľadu Gorila splnila svoj účel. Dzurinda niekoľko sporných tendrov a privatizácii zastavil.

Mýtus zvuk

Ďalší obľúbený argument optimistov znie tak, že ak by bol k dispozícii zvukový záznam Gorily, všetky prekážky nastoleniu spravodlivosti by boli prekonané. Ako sme naznačili vyššie, z formálnych dôvodov by to nebolo možné. Povolenie na odpočúvanie znelo inak a, žiaľ, existuje o tom aj rozhodnutie Ústavného súdu SR.

Keby sa po rokoch nejaký zvukový záznam objavil, dal by sa použiť iba ako prostriedok zábavy či pohoršenia pospolitého ľudu. Originál už totiž neexistuje. V roku 2008 vydal riaditeľ SIS Jozef Magala rozhodnutie o zmene interného predpisu, pojednávajúceho o uchovávaní zvukových nahrávok a archivovaní spravodajských spisov. Pôvodné nariadenie Vladimíra Mitra prikazovalo uchovávať tak všetky nahrávky, ako aj archivovať všetky spisy. Riaditeľ Magala urobil zmenu, ktorá likvidáciu nahrávok aj spisov umožňovala a v súlade s ňou bol zvuk operácie Gorila komisionálne 2. apríla 2008 zlikvidovaný.

O pohnútkach pána Magalu môžeme mať pochybnosti. Nič však nezmenia na fakte, že ak si aj niekto zvuk kdesi tajne „ulial“, na trestný postih páchateľov to nebude mať žiaden vplyv. Likvidácia zvukového záznamu a ústavnoprávne prekážky nie sú jedinými dôvodmi, prečo netreba od výsledkov vyšetrovania nič prevratné očakávať. Hlavný dôvod spočíva v tom, že už v čase, keď internet uzrel spis Gorila, jeho obsah mal politicky explozívny potenciál, ale z hľadiska trestného práva bol úplne bezzubý. Nielenže stopy po rokoch „vychladli“, ale väčšina korupčných skutkov beztak súvisela s privatizáciami a tendrami, ku ktorým nakoniec ani nedošlo, prípadne nedošlo ku skutkom, ktoré mali predstavovať dokonanie korupčnej schémy.

Ďateľ je z vyššie uvedených dôvodov ohľadom výsledkov vyšetrovania Gorily skeptický. To však neznamená, že s Gorilou si Slovensko neužije ešte dostatok politického folklóru a novej mediálnej mytológie.