Slovenská ekonomika je extrémne zraniteľná, aj keď sa premiér Robert Fico a minister Peter Kažimír tešia z optimistických prognóz na najbližšie roky. Z rastu HDP si jeho voliči, žiaľ, veľa neodkroja.

Veľa optimistických čísiel

Začiatkom februára zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR komentár k makroekonomickej prognóze na roky 2017 – 2021. Uvádza sa v ňom, že v roku 2018 sa na Slovensku zrýchli tempo rastu HDP na úroveň 4,2 percenta „najmä vďaka rastúcej spotrebe domácností, exportu, ale aj súkromných investícií“. Ďalšou dobrou správou pre tento rok je vytvorenie 40 tisíc pracovných miest. V roku 2019 rast ešte o niečo zrýchli na 4,5 percenta a aj keď v rokoch 2020 a 2021 mierne poklesne, ešte stále sa má podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky držať na slušnej úrovni 3,9, respektíve 3,4 percenta.

Tým sa výpočet dobrých správ nekončí. Inštitút predpovedá, že v roku 2018 vzrastie zamestnanosť o 1,7 percenta, čím miera nezamestnanosti poklesne na úroveň 7,3 percenta. Nuž a napokon, ale nie v poslednom rade v tomto roku priemerná nominálna mzda presiahne 1000 eur, čo predstavuje najvyšší rast od krízy v roku 2008.

Inštitút finančnej politiky opiera optimistickú prognózu aj o skutočnosť, že sa darí našim najväčším obchodným partnerom – Nemecko, Česká republika, Poľsko, Maďarsko -, u ktorých možno očakávať v najbližších dvoch rokoch nárast importu.

Extrémne závislí od exportu

Premiér Robert Fico a minister financií Peter Kažimír sa poponáhľali s tlačovou konferenciou, aby si verejnosť ekonomický optimizmus spojila s ich menami a tvárami. Áno, úlohou politikov nie je veci komplikovať. Tí vládnuci prezentujú verejnosti, ako veci robia dobre, a tí v opozícii zase ľudí presviedčajú, ako by to robili lepšie. Problém však spočíva v tom, že ak nás z ekonomického optimizmu nevyliečili dávnejšie dejiny, prinajmenšom rok 2008, ktorý máme ešte v čerstvej pamäti, by nám mal pripomínať, že všetko sa môže zvrtnúť doslova v priebehu niekoľkých hodín. Mali by sme na to pamätať o to viac, že slovenská ekonomika je v dôsledku svojej štruktúry vystavená takým silám, na ktoré nemáme takmer žiaden vplyv.

Ďateľ.sk v minulosti poukázal na to, že Slovensko tvorí približne 94 percent HDP exportom. Slovensko je životne odkázané na vývoz a každá zmena v tejto oblasti sa výrazne podpíše pod jeho ekonomickými výsledkami, a teda aj pod životnou úrovňou obyvateľstva. Krajina je extrémne vystavená výkyvom na medzinárodných trhoch, ktoré nedokáže ovplyvňovať. Navyše sú nielen Slovensko, ale aj jeho najväčší obchodní partneri fatálne závislí od Nemecka. Poľsko a Česko vyvážajú viac ako 50 percent svojho exportu do Nemecka. Maďarsko Nemcom dodáva takmer 30 a Slovensko okolo 25 percent celkového exportu. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko sú z hľadiska dovozu a vývozu výrazne prepojené. Vysoká miera závislosti existuje, pochopiteľne, medzi Českom a Slovenskom. Obe krajiny sú si navzájom po Nemecku druhým najväčším exportným partnerom a Poľsko je ich treťou najväčšou exportnou destináciou.

Nemecký problém

To však nie je všetko. Samo Nemecko, náš najdôležitejší obchodný partner, je výrazne závislé od vývozu priemyselnej produkcie. Exportom tvorí približne polovicu svojho HDP (47,3 percenta v roku 2016). Akékoľvek zakolísanie eurozóny, jednotného trhu Európskej únie či zhoršenie obchodných vzťahov s USA majú negatívne dôsledky pre nemeckú ekonomiku a tým sprostredkovane pôsobia aj na Slovensko. Štyrmi najväčšími odberateľmi nemeckého exportu sú Francúzsko, Spojené štáty, Veľká Británia a Čína. Každý z nich je pre Nemecko veľkou príležitosťou, ale aj zdrojom potenciálnej ekonomickej nestability. Nehľadiac na to, že do hry vstupujú faktory, ako sú neukončený Brexit, chronická zraniteľnosť francúzskej ekonomiky, recesia v USA na obzore a hádanka v podobe blížiacich sa Talianskych volieb, ktoré môžu otriasť eurozónou.

Späť k Slovensku. Ako vidno, naša ekonomika je až príliš závislá od síl, na ktoré nemáme vplyv. Do veľkej miery je to prirodzené, pretože geografická poloha, rozloha, počet obyvateľstva a jeho štruktúra, historické a ekonomické dedičstvo, ale aj oklieštené prírodné zdroje Slovenska spôsobujú, že naše hospodárstvo má mnohé zraniteľné miesta. A to je dobrý dôvod brať všetky optimisticky znejúce ekonomické predpovede so zdravou skepsou. Rast spred roku 2008 sa nezopakuje, ale isté je to, že skôr či neskôr príde nová recesia a počas nej sa naplno prejaví extrémna závislosť Slovenska od exportu, a teda aj jeho extrémna zraniteľnosť.

Poznámka k platom

V komentári Inštitútu finančnej politiky premiéra Roberta Fica nepochybne potešila zmienka, že priemerná nominálna mzda presiahne 1000 eur. Zrejme aj preto sa poponáhľal na ministerstvo financií na tlačovku. Je prirodzené, že s rastom HDP rastú aj mzdy, avšak celosvetovým problémom je jeden nepríjemný jav: pozitívne účinky ekonomického rastu nepociťujú jednotlivé vrstvy spoločnosti rovnomerne.

Niekde sa tento problém demonštruje viac, inde menej výrazne. Faktom však je, že práve nižšie príjmové skupiny obyvateľstva pociťujú ekonomický rast menej, ako tie s vyšším príjmom. V politickej reči to znamená, že mnoho voličov Smeru z optimistických čísiel, ak by sa naplnili, veľa mať nebudú. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nie je prehnaný optimizmus namieste.