Kto aspoň trochu chápe nástojčivosť našej závislosti od exportu, toho nemôže nechať téma európskeho jadra chladným. Žiaľ, väčšina slovenských politikov a médií si pri tejto téme vystačia s ideologickými poučkami.

Otázka, či sa má Slovensko stať súčasťou takzvaného jadra Európskej únie, je najdôležitejšou témou najbližších rokov. Na jej zodpovedanie nepostačia ani ideologické predsudky Richarda Sulíka, ani občasné zapálené vystúpenia Roberta Fica. Žiadna vnútropolitická udalosť nebude mať na osud tejto krajiny taký vplyv ako vznik či nevznik európskeho jadra a účasť či neúčasť Slovenska v tomto zoskupení.

Medzi Nemeckom, Ruskom, Baltikom a Čiernym morom

Či sa nám to páči, alebo nie, z pohľadu nedávnej histórie je Slovensko súčasťou východnej Európy. Tento pojem v minulosti zahŕňal aj časť Balkánu či krajiny ako Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko, ktoré získali po rozpade Sovietskeho zväzu samostatnosť. Balkán a niekdajšie sovietske republiky dnes majú osobitú geopolitiku. My sa zase nachádzame v geopolitickom páse deviatich krajín medzi Baltikom a Čiernym morom, respektíve medzi Ruskom a Nemeckom.

Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česká republika, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko netvoria ucelený geopolitický región, ale zovretie medzi Nemeckom na západe a Ruskom na východe definuje ich strategické výhody aj obmedzenia, a preto je vhodné ich vnímať ako štáty ovplyvňované rovnakými alebo aspoň podobnými ekonomickými a politickými siločiarami.

Deväť krajín, 20 % populácie, 7,4 % HDP

Týchto deväť krajín tvorí zhruba 20 percent populácie EÚ, ale iba 7,4 percenta jej celkového HDP. Z hľadiska populácie a veľkosti ekonomiky im dominujú Poľsko a Rumunsko – prvé predstavuje približne 30 percent HDP regiónu a spoločne tvoria viac ako polovicu jeho obyvateľov.

Z tejto perspektívy je Poľsko regionálnym hegemónom a keďže je aj priamym susedom Slovenska, jeho vplyv nemožno ignorovať. Prinajmenšom preto nie, lebo Poľsko je naším tretím najväčším exportným trhom a zároveň je krajinou s asertívnym až konfrontačným prístupom k Nemecku (v menšej miere) a Rusku (v miere vrchovatej), čo nie je z pohľadu zahraničnopolitických záujmov Slovenska práve ideálne.

Konfrontačný tón Poľska voči Rusku a neraz aj Nemecku škodí aj jeho záujmom. Bol by to jeho problém, keby svojou gravitáciou nezaťahovalo do niektorých sporov aj Slovensko. V ekonomickom záujme celej Vyšehradskej štvorky je vytvoriť si s Ruskom dobré obchodné vzťahy. Nielen z hľadiska dovozu plynu a ropy, ale predovšetkým z pohľadu rozširovania exportných možností. Prečo? Odpoveď sa ukrýva v našej nebezpečne veľkej závislosti od ekonomického motora EÚ.

Extrémne závislí od Nemecka

Z uvedených deviatich štátov sú krajiny Vyšehradskej štvorky extrémne závislé od Nemecka, pretože predstavuje ich najväčší exportný trh. Česko a Poľska, každá krajina zvlášť, exportuje do Nemecka tovary v hodnote prevyšujúcej 50 miliárd dolárov. Maďarský export do Nemecka sa približuje k 30 miliardám dolárov a slovenský export na tento trh sa pohybuje okolo 16 miliárd USD.

Situácia je ešte o to komplikovanejšia, že Nemecko vytvára takmer 45 až 50 percent svojho HDP exportom. Ak v čase krízy stratí Spolková republika schopnosť exportovať, automaticky sa to negatívne prejaví aj na poľskej, českej, maďarskej a slovenskej ekonomike. Slovensko tvorí takmer 94 percent svojho HDP exportom. Táto okolnosť robí našu ekonomiku extrémne zraniteľnou. Oveľa lepšie na tom nie sú ani Maďari a Česi, prví v tomto ukazovateli presahujú hranicu 90 a druhí 80 percent.

Prekliatie geografie

Logickým riešením tohto problému sa môže javiť diverzifikácia. Jednak exportu, jednak celej ekonomiky. To sa však ľahšie povie, ako urobí, pretože štruktúra priamych zahraničných investícií na Slovensku podmieňuje našu závislosť od exportu, a na nemecký trh obzvlášť. Samozrejme, politici a médiá budú namiesto vecných vysvetlení hľadať vinníka, ale tým sú predovšetkým geografia a história.

Nepochybne bude správne, ak sa zamyslíme nad tým, ako podporiť rast našej vnútornej spotreby, tvorbu originálnych slovenských inovácií v oblasti technológií a rozšírenie našich exportných možností. To je však proces, ktorý môže trvať roky, možno aj dekádu alebo viac. Nech by sme v týchto oblastiach dosiahli akýkoľvek pokrok, naša geografia sa nijako nezmení. Aj naďalej ostaneme v zovretí medzi Nemeckom a Ruskom a to je nielen prekliatie, ale zároveň aj odpoveďou na otázku, ako manažovať naše riziká.

Široká a komplikovaná otázka

Žiaľ, svoj osud nemáme celkom vo svojich rukách. Môžeme na to nadávať, ale to je všetko, čo sa dá proti tomu robiť. Z hľadiska našich záujmov je životne dôležité, aby si Nemecko v čo najväčšej miere udržalo schopnosť exportovať. Z tohto hľadiska je jednotný trh EÚ (eurozóny obzvlášť) kľúčový. V tom spočíva aj podstata diskusie o európskom jadre a nech sú niektoré politické vyhlásenia Varšavy, Prahy a Budapešti akokoľvek ostré, v konfrontácii s realitou budú musieť bez ideologických predsudkov zvážiť, ako, s kým a v akom prostredí chcú zabezpečovať svoj ekonomický rast. Diskusia o jadre teda nie je straníckou a ideologickou hádkou o prijatí nemeckého jarma, ale o spôsobe spoločného ekonomického prežitia.

Rovnako významná je aj diskusia o budúcnosti vzťahov Európy s Ruskom. Moskva je hladná po nemeckých technológiách, ale rozvoju obchodných vzťahov s Ruskom aktuálne bránia neustále predlžované sankcie, ktoré nemali žiaden vplyv na zmenu postoja Kremľa k Ukrajine a k anexii Krymu. Netreba si robiť ilúzie, podozrenia medzi Európou a Ruskom budú vždy existovať. Čím viac sa budú Ukrajina a Bielorusko odpútavať od Ruska, tým väčšmi sa budú v Moskve obávať. Práve preto je v záujme Európy prehodnotiť zmysel ekonomických sankcií voči Rusku a nielen obnoviť obchodné vzťahy v predchádzajúcom rozsahu, ale hľadať nové možnosti tovarovej výmeny.

Taká komplikovaná a široká je otázka, či Slovensko patrí do európskeho jadra, ak, samozrejme, vôbec vznikne.