Od smrti Róberta Remiáša uplynie 21 rokov. Peter Tóth bol novinár, ktorý sa venoval kauze únosu prezidentovho syna Kováča ml. a pomáhal Remiášovi pri kontakte s korunným svedkom únosu Oskarom Fegyveresom.

Neskôr pôsobil ako šéf kontrarozviedky SIS. Podľa neho vyšetreniu Remiášovej vraždy Mečiarove amnestie nebránili. „Treba si uvedomiť, že lineárne spojenie vraždy Remiáša a únos prezidentovho syna celkom nedáva logiku, pretože z hľadiska motívu bola likvidácia Remiáša kontraproduktívna,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.

Polícia pôvodne obvinila z vraždy Remiáša osoby z podsvetia Oláha a Roháča. Podľa Szatmáriho si mal u nich vraždu objednať mafiánsky bos Sýkora a ten mal konať na objednávku SIS. Vo svojom blogu Datel.sk však pripúšťate, že to, čo sa javilo ako politická vražda, mohol byť „fatálny omyl“.
Jedna vec je dôveryhodnosť Szatmáriho a jeho výpovede. Tá sa ukázala ako nedôveryhodná, pretože bola vyvrátená reálnym plynutím času. Hovoril, že Oláh mu rozprával o tom, ako na pokyn Miroslava Sýkoru zavraždil v spolupráci s Roháčom Remiáša, pričom v tom čase už bol Oláh mŕtvy. Druhá vec je, či bol, alebo nebol nejako zainteresovaný Sýkora.

Tvrdím, že Sýkora a jeho partia boli zainteresovaní do sledovania Remiáša. Teraz pracujem na novom článku o Remiášovi, v ktorom prinesiem informácie o tom, aký mal byť angažmán Sýkoru vo vzťahu k Róbertovi Remiášovi. Treba si uvedomiť, že lineárne spojenie vraždy Remiáša a únos prezidentovho syna celkom nedáva logiku, pretože z hľadiska motívu bola likvidácia Remiáša kontraproduktívna.

To znamená, že ak aj niekto dal podsvetiu nejaké zadanie vo vzťahu k Remiášovi, tak s vysokou pravdepodobnosťou to nebolo tak – zavraždite Remiáša. On bol kľúčom k tomu, aby Oskar Fegyveres prípadne zmenil výpoveď.

O Remiášovi sa hovorilo, že mal kontakty s albánskou mafiou, mal obchodovať s kradnutými autami a heroínom. Zároveň sa však tvrdí, že poukazom na to sa má prekryť jeho vražda.
Všetko z toho je svojím spôsobom pravda, ale veci treba vnímať v časových súvislostiach. V roku 1996 bolo oprávnené podozrenie, že vyšetrovanie je manipulované. Potvrdzovali to jednostranné informácie, ktoré vtedy vyťahoval prvý policajný viceprezident Anton Maňák.

Poukazoval na tienisté stránky Remiášovho života. Treba si uvedomiť, že sme žili v čase, keď sa kamuflovalo vyšetrovanie zavlečenia prezidentovho syna, mali sme za sebou prípad, ako bolo vykradnutie VÚB banky v Nitre, kde si delili lup mafiánske skupiny a robili to pod dohľadom Svěchotu. Odvtedy uplynuli roky a dnes azda nikto nikoho nepodozrieva, že by kládol prekážky vyšetrovaniu Remiášovej smrti.

Vyšetrovanie sa neriadi spoločenskými ohľadmi alebo politickými motívmi, preto je nevyhnuté dokumentovať všetky Remiášove aktivity. Vo vyšetrovacom spise sú výpovede policajných funkcionárov, ktorí nemali nič spoločné s Mečiarom a jeho propagandou. Tí hovorili o podozreniach voči Remiášovi. Boli charakteru, že s Remiášom musel byť ukončený pracovný pomer a z Policajného zboru ho prepustili bez finančných náležitostí.

Treba povedať aj to, že podozrenia neboli také silné, aby bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. K jeho prepusteniu došlo dávno predtým, ako sa stal účastníkom politického zápasu okolo únosu prezidentovho syna.

Ak chceme poznať pravdu o Róbertovi Remiášovi, musíme vedieť, aká bola jeho úloha pri pomoci Fegyveresovi, pri jeho komunikácii s médiami, s politikmi vtedajšej opozície, aj s prezidentom Michalom Kováčom, ale treba vedieť aj to, aké boli jeho vzťahy s albánskymi mafiánmi. Či a ako sa podieľal na legalizácii kradnutých áut a pod. Lebo vyšetrenie jeho tragickej smrti sa nedá urobiť bez poznania všetkých súvislostí jeho života.

S Remiášom ste boli bol krátko pred výbuchom. Spolupracovali ste s ním pri udržiavaní kontaktu s Fegyveresom. Aký bol?
V podstate to bol dobrý kamarát. Druhá strana mince bola taká, že čím dlhšie som ho poznal, tým viac som si uvedomoval, že bol na peniaze. To sa mi neskôr potvrdilo aj po jeho smrti, keď som sa dozvedel napríklad o tom, že celý honorár za môj televízny rozhovor pre Českú televíziu, ktorý bol určený pre Oskara Fegyveresa ako odmena, si ponechal pre svoju potrebu.

Veľmi ma to sklamalo, ale otras z jeho smrti prekryl túto negatívnu skúsenosť. Keď sa človek pozerá na udalosti s odstupom takmer štvrťstoročia, je schopný vnímať veci z nadhľadu a som schopný aj inak vnímať niektoré signály, ktoré vysielal, ale vtedy som si to nepripúšťal. Písal som o tom v prvej knihe Krycie meno Bežec, kde som hovoril o tom, že mal pokusy zaťahovať ma do nejakých biznisov, že poďme sa hrať s výmennými kurzami peňazí.

Boli to veci, ktoré boli pre mňa cudzie. Rozprával mi aj o jeho konfliktných vzťahoch s určitými Albáncami, čomu som tiež nechcel pripisovať nejaký význam. Vtedy bola pre mňa prvoradá myšlienka, aby sme písali o únose, o úlohe SIS, o Oskarovi Fegyveresovi, prípadne o tom, ako sme sledovaní SIS. Keď som sa dozvedel o tom, že Remiáš zomrel, bol som vtedy presvedčený, že je to politická vražda.

Je pravda, že si po stretnutí s vami, tesne pred smrťou, našiel odkaz od albánskej mafie a odišiel na schôdzku?
Áno, to bola jedna z prvých vecí, ktorú preverovala polícia. Dokonca sa ma na to boli pýtať dvaja pracovníci kriminálky, či mi je známa osoba s prezývkou Jimmy. V tom čase som o tom nič nevedel. Potom som sa začal zaoberať tým, kto to je. Bol jedným z príslušníkov albánskej mafie, ktorá obchodovala s heroínom. On nechal odkaz Remiášovi, že sa mu má ozvať, resp. prísť za ním do mesta. To bola príčina, prečo sa takmer vo dverách otočil a išiel do mesta.

Lenže SIS predsa Remiáša sledovala.
Remiáša v ten deň SIS sledovala, ale po príchode domov alebo prinajmenšom do Bratislavy ho sledovalo aj podsvetie. Myslím si, že vo chvíli, keď Remiáš druhýkrát sadal do auta a odchádzal na miesto činu, sledovacia akcia tajnej služby bola ukončená. Väčšinou sa to robí tak, že keď sledovaný objekt príde domov, tak po nejakom čase sa od sledovania upustí.

Samozrejme, je záhadou, ak niekto nastražil Remiášovi výbušný systém, či tí, ktorí ho zo SIS sledovali, to nespozorovali. Alebo či ten, kto mu mal dať do auta výbušný systém, to urobil v čase, keď ho nesledovali.

Sú dnes ľudia, ktorí by mohli o tom podať dôveryhodné svedectvo?
Ak vychádzame z predpokladu, že nešlo o technické zlyhanie, tak potom musíme vychádzať z teórie, že išlo o vraždu. Musíme si položiť otázku, kto si ju mal objednať a kto vykonať. Ak by sme mali vychádzať z toho, že Jaroslav Svěchota mal záujem na tom, aby niekto presvedčil Remiáša, že má vplývať na svojho kamaráta Fegyveresa, tak od tohto pána sa to nedozvieme, lebo je po smrti.

Ak nejakú objednávku prevzal Sýkora, tiež sa nič nedozvieme, lebo je mŕtvy. Potom sú tu ľudia, ktorí boli v jeho blízkosti. Tí sú dnes buď vo väzbe, alebo vo výkone trestu. Jeden z nich je Róbert Lališ prezývaný Kýbel a druhý Ladislav Bališ prezývaný Dlhý Laco. Nazdávam sa, že ak Sýkora od Svěchotu prebral nejakú objednávku, tak potom títo dvaja chlapi boli v jeho hierarchii dosť vysoko, aby o týchto skutočnostiach niečo vedeli.

Druhá vec je, či by sa ich svedectvá dali potvrdiť, alebo vyvrátiť, pretože mnohí sú mŕtvi a mnohé stopy sú asi nenávratne zmazané. To sú obmedzenia, ktoré dnes polícia má, o ktorých dnes nikto nechce hovoriť, lebo je to politicky nepopulárne. V tejto vypätej politickej atmosfére od volieb, keď je permanentná revolta a blíži sa 21. výročie Remiášovej smrti, tak takýmto umierneným názorom veľmi doba nepraje. Len čo takéto hlasy zaznejú, tak okamžite z revolučne naladenej strany prichádza odpoveď – to ste vy, ktorí chcete kryť vraždu a svinstvá. V takejto atmosfére sa ťažko diskutuje.

Celý rozhovor si môžete prečítať na Pravda.sk